
Strata zamestnania je nepríjemná životná situácia. Dávka v nezamestnanosti predstavuje dočasnú finančnú podporu, ktorá pomáha preklenúť toto obdobie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti, o tom, čo ľudia často nevedia a aké sú ich povinnosti počas jej poberania.
Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou bol poistený v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31.12.2017 platila podmienka troch rokov. Je dôležité, aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.
Podpora v nezamestnanosti nie je poskytnutá vtedy, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať aktívnu živnosť. Živnosť buď zrušíte alebo stačí, ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená, že v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa započítava aj obdobie poistenia, resp. zamestnanec podľa osobitného predpisu. Do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti (napr. nepracoval). V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz.
Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu. Možno v súčasnosti poberať dávky v nezamestnanosti aj pri dobrovoľne ukončenom pracovnom pomere, napríklad z dôvodu tzv. plánovanej „pracovnej prestávky“? Dôvod skončenia pracovnoprávneho vzťahu ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na určitý alebo neurčitý čas nemajú vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Čoraz populárnejšia je pracovná prestávka, ktorá trvá napríklad dva mesiace, poprípade aj celý jeden rok. Túto formu oddychu využívajú ľudia, ktorí radi pracujú ale sú unavení a vyčerpaní a potrebujú sa tzv. „zresetovať“ - potrebujú si fyzicky ale hlavne psychicky oddýchnuť a načerpať nové sily na ďalšiu prácu a rozsah klasického počtu dní dovolenky im na to nepostačuje. U nás ešte táto forma benefitu zo strany zamestnávateľa nie je veľmi rozšírená. V prípade sabbaticalu nepredpokladám, že by si zamestnanec hľadal nové pracovné miesto, nakoľko sabbatical je riešený formou súhlasu (uvoľnenia) z pracovného pomeru zamestnávateľa a po ukončení sabbaticalu sa zamestnanec zväčša vracia na svoje pracovné miesto.
Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Proces je nasledovný:
| Krok | Miesto | Čo urobiť | Výsledok |
|---|---|---|---|
| 1 | ÚPSVaR | Tlačivo „Žiadosť o zaradenie do evidencie UoZ“ | Úrad odošle údaje do SP |
| 2 | Slovensko.sk | Elektronická žiadosť „Dávka v nezamestnanosti“ (eID, KEP) | Údaje priamo SP |
| 3 | SP (papier) | Vyplniť a poslať formulár SP | Zahájenie konania |
| Žiadosť podávajte len raz. |
Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov.
Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Ak sa v rozhodujúcom období nenachádza žiadny vymeriavací základ - dávka sa určí z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu.
Dávky = DVZ × 50 % × počet kalendárnych dní v mesiaci
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Výsledná suma dávka sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
Ak by mal žiadateľ napríklad hrubý príjem 1 500 eur mesačne, jeho denný vymeriavací základ by bol 49,3151 eur. Jeho dávka v nezamestnanosti by tak predstavovala približne 739,80 eur (49,3151 x 50 % x 30 dní). Ak predtým zarábal 1 140 eur mesačne, teraz dostane približne 740 eur, čo je pokles o 400 eur mesačne.
Upozorňujeme, že ak mal poistenec drobný príjem napr. pri inom súbežnom zamestnaní počas rodičovskej dovolenky (napr. dohoda) sa zohľadní dosiahnutý príjem len v prípade, že je vyšší ako ten, ktorý bol dosiahnutý v období dvoch rokov pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
Ak mal poistenec drobný príjem napr. pri čerpaní rodičovskej dovolenky, tak sa mu vypočíta dávka v nezamestnanosti určená z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu.
Minimálny mesačný VZ = 715 €.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Konštanta DVZ = 715 / 30 = 23,8333 €.
| Typ mesiaca | DVZ z konštanty | Dávka za 28 dní | 30 dní | 31 dní |
|---|---|---|---|---|
| 28 dní | 25,5358 € | 357,60 € | 383,10 € | 395,90 € |
| 30 dní | 23,8334 € | 333,70 € | 357,60 € | 369,50 € |
| 31 dní | 23,0646 € | 323,00 € | 346,00 € | 357,60 € |
Ak žiadateľ mal aj malý príjem (napr. pri čerpaní rodičovskej dovolenky).
Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.
Áno, maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Maximálna výška dávky sa mení vždy k 1. júlu daného roka. To znamená, že ak má žiadateľ nárok bez ohľadu na jeho skutočný denný vymeriavací základ. Platí to pre prvý polrok 2025 a druhý polrok 2025.
Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie. Sociálna poisťovňa zasiela dávku v nezamestnanosti na účet v banke alebo do zahraničnej banke určený príjemcom (termín výplaty je do 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom na ňu vznikol nárok), prípadne poštou na adresu, ktorú poberateľ uviedol. Konkrétny deň výplaty poberateľ neuviedol. Termín výplaty je medzi 18. a 26. dňom v mesiaci.
Dávka sa vypláca za všetky kalendárne dni a mesačne pozadu.
| Spôsob výplaty | Termín | Poznámka |
|---|---|---|
| Bankový účet (SK/EÚ) | do 15. dňa nasl. mesiaca | Odporúčané - bez poplatku |
| Hotovosť / poštový poukaz | 18. - 27. dňa nasl. mesiaca |
Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Samozrejme, úrad práce má medzitým človeku pomáhať s hľadaním práce. Môže sa teda stať, že čerpanie bude kratšie ako šesť mesiacov. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.
Opätovné poberanie dávky v nezamestnanosti je možné len za splnenia podmienky odpracovania dvoch rokov (730 dní), v ktorých bolo platené poistné na poistenie v nezamestnanosti a ak zároveň platí, že predchádzajúca dávka je vyčerpaná a uplynuli dva roky od jej priznania.
Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne. Ak túto dávku nedoberie jednorazovo, zostáva mu nárok na dávky v nezamestnanosti, aj keď príde o zamestnanie skôr ako o dva roky. Ak si teda človek nájde prácu po mesiaci a po pol roku o túto prácu príde, zostáva mu 5 mesiacov podpory.
Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať.
| Zánik nároku | Prerušenie | Obnovenie |
|---|---|---|
| Uplynutím 6‑mesačného podporného obdobia. | Vyplácanie sa pozastaví počas dní, keď má poistenec nárok na:nemocenské,ošetrovné,materské,rodičovský príspevok. | Po zániku dôvodu prerušenia SP automaticky obnoví dávku až do vyčerpania zvyšku 6‑mesačného limitu. |
| Vyradením z evidencie UoZ. | ||
| Priznaním starobného, predčasného alebo invalidného dôchodku (> 70 %). | ||
| Úmrtím poistenca. | ||
| Jednorazovým vyplatením 50 % nevyčerpanej dávky na žiadosť poistenca. | ||
| Ak poistenec nevyčerpal celé podporné obdobie (napr. po 3 mesiacoch sa zamestnal), má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % zostávajúcej sumy alebo si môže ponechať nárok na neskoršie opätovné čerpanie (do 2 rokov). |
Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.
Áno, každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. V tomto má pomáhať aj úrad práce.
V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods. Rozhovor pre týždenník Trend. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.
Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku, táto skutočnosť vás neovplyvní.
Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate. Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107, 25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka. Viacerí experti na osobné financie preto odporúčajú mať odloženú sumu, ktorá pokryje všetky vaše výdavky na 6 mesiacov.
Poistenie v nezamestnanosti je súčasťou sociálneho poistenia a počas zamestnania ho za vás odvádza zamestnávateľ. Pre živnostníkov je dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí. Po strate práce a zaradení do evidencie už toto poistenie neplatíte, pretože dávku v nezamestnanosti čerpáte z predchádzajúcich odvodov.
Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.
Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.
Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.
V snahe riešiť problémy na trhu práce štát prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) poskytuje rôzne príspevky na podporu zamestnávania.
Od roku 2015 môžu zamestnávatelia získať príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Tento príspevok je legislatívne upravený v § 51a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Cieľom tohto príspevku je podporiť prvé pracovné uplatnenie mladých ľudí na trhu práce.
Úrad práce môže poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorý prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa nasledovné kritériá:
Dôležité je, aby išlo o osobu do 29 rokov, ktorá je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Zamestnávateľ musí s novoprijatým zamestnancom uzatvoriť písomnú pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer, nie dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Pre poskytnutie príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní sa vyžaduje, aby bol pracovný pomer dohodnutý v rozsahu najmenej polovice ustanoveného týždenného praco.
Od januára 2026 začne podpora po troch mesiacoch prudko klesať. Kým dnes máš nárok na 50 % zo svojej hrubej mzdy počas celých šiestich mesiacov, po novom ti táto suma zostane len prvé tri mesiace. Cieľom tejto zmeny je podľa Ministerstva financií SR motivovať ľudí, aby si čo najrýchlejšie našli novú prácu. Štát na tom plánuje ušetriť 24 miliónov eur ročne. Ak si predtým zarábal napríklad 1 500 eur mesačne, dnes máš nárok na podporu vo výške približne 764 eur mesačne.