Čiastočný invalidný dôchodok, zamestnanie a podmienky

Tento článok sa venuje problematike čiastočného invalidného dôchodku a jeho vplyvu na zamestnanie. Zameriava sa na práva a povinnosti invalidných dôchodcov v pracovnom procese, ako aj na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.

Práca a invalidný dôchodok - všeobecný prehľad

Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Či už ide o čiastočný alebo plný invalidný dôchodok, poberatelia môžu byť zamestnaní bez toho, aby automaticky stratili nárok na dôchodok. Dôležité je však, aby naďalej spĺňali zdravotné podmienky na jeho priznanie. Sociálna poisťovňa má právo kedykoľvek preveriť zdravotný stav poberateľa a posúdiť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa požadované kritériá.

Práca na plný úväzok a čiastočný invalidný dôchodok

Osoba, ktorej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, môže pracovať na plný úväzok, ak jej to zdravotný stav umožňuje. Zákon neobmedzuje rozsah pracovného času ani výšku zárobku. Poberanie čiastočného invalidného dôchodku teda nie je prekážkou pre prácu na plný pracovný úväzok.

Povinnosť pracovať nadčas ako čiastočný invalidný dôchodca

Čiastočný invalidný dôchodca má v zásade rovnaké pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, vrátane povinnosti pracovať nadčas. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, pričom práca nadčas nie je automaticky vylúčená pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas je možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre mladých

Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím, zamestnávateľ by mal prihliadať na jeho zdravotné obmedzenia. V takom prípade sa odporúča predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže mu prácu nadčas nariadiť len s jeho súhlasom.

V nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Oznámenie o priznaní invalidného dôchodku zamestnávateľovi

Priznanie invalidného dôchodku, aj čiastočného, by mal zamestnanec oznámiť zamestnávateľovi. Ako poberateľ invalidného dôchodku môže mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre neho aj pre zamestnávateľa výhodné.

Možnosti ukončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Ak občan so zdravotným postihnutím (nad 70 % a ZŤP) chce ukončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, najprijateľnejšou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby zamestnanec skončil pracovný pomer na dohodu, dohodnú sa na konkrétnom dni skončenia.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím - podpora a výhody pre zamestnávateľov

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je to človek, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a dovolenka na Slovensku

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.

Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.

Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné. Odvody do zdravotnej poisťovne sú oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto jedného človeka so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Čiastočný invalidný dôchodok: Potrebné dokumenty

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Práca na zmeny a zdravotné obmedzenia

Zamestnávateľ je povinný prihliadať na invalidného zamestnanca. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu na zmeny kvôli svojmu zdravotnému stavu, zamestnávateľ by sa mal snažiť vyhovieť jeho požiadavkám a umožniť mu pracovať iba na jednu zmenu, ktorá mu vyhovuje.

Ochrana pred výpoveďou počas PN

Ak je zamestnanec onkologický pacient s uznaným invalidným dôchodkom nad 70 % a je na PN, je chránený pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce.

tags: #čiastočný #invalidný #dôchodok #zamestnanie #podmienky