
Čiastočný pracovný pomer, známy aj ako skrátený úväzok, sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania. Umožňuje zamestnancom pracovať menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku, čo môže priniesť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Na Slovensku je táto forma zamestnania upravená Zákonníkom práce a ponúka určité výhody aj nevýhody, ktoré je dôležité zvážiť pred rozhodnutím sa pre túto možnosť.
Skrátený úväzok je trvalý pracovný pomer, pri ktorom zamestnanec pracuje kratší pracovný čas, než je bežný týždenný pracovný čas. Podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť kratší pracovný čas, čím zamestnanec odpracuje denne menej, no zostáva zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Kratší pracovný čas nemusí byť rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.
Možnosť zamestnania na skrátený pracovný úväzok zamestnávateľ uverejní v pracovnej ponuke, prípadne upovedomí uchádzača na pracovnom pohovore. Aj samotný zamestnanec môže túto možnosť navrhnúť. Následne je na zvážení zamestnávateľa, či túto možnosť prijme a ako bude pracovný úväzok skrátený. Kratší pracovný čas si môže zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť nielen pri uzatváraní pracovnej zmluvy, ale aj v priebehu trvania pracovného pomeru. Dohoda o kratšom pracovnom čase by mala byť písomná.
Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Zamestnanec môže mať uzavretý jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý na čiastočný úväzok, alebo môže mať súčasne uzatvorené dva i viac pracovných pomerov, pričom každý z nich je dohodnutý u každého zamestnávateľa na čiastočný úväzok. Zamestnanec môže mať uzavretých viac pomerov aj s tým istým zamestnávateľom, avšak iba na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu.
Zamestnancovi na skrátený úväzok sa vypláca mzda, ktorá je pomernou časťou riadnej mesačnej mzdy (pri plnom pracovnom úväzku). Mzda nie je nijak inak upravovaná, t.j. navyšovaná alebo znižovaná. Rovnako pomerovo platí aj stanovenie minimálnej mzdy pri skrátenom pracovnom úväzku.
Prečítajte si tiež: Podmienky čiastočného úväzku
Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere. Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda, bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Nižšie odvody do sociálneho poistenia znamenajú, že aj odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku. Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Majú nárok na 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Pre rodičov s malými deťmi môže byť riešením delené pracovné miesto. Ide o spôsob obsadenia pracovnej pozície spočívajúci v tom, že si zamestnanci so skráteným úväzkom sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na jedno pracovné miesto. Dohoda o zaradení zamestnancov na delené pracovné miesto s nimi musí byť uzatvorená písomne. Ak sa na rozvrhnutí pracovného času a pracovnej náplne nedohodnú dotknutí zamestnanci, určí ich zamestnávateľ.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre prácu s invalidným dôchodkom
Tehotná žena alebo žena či muž, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, majú právo požiadať o skrátený úväzok. Zamestnávateľ je povinný akceptovať kratší pracovný čas, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Čo sa týka Slovenska práca na skrátený úväzok nie je tak bežná ako je tomu v iných krajinách EÚ. Zamestnaných na skrátený úväzok je len okolo 4% všetkých zamestnaných ľudí. Je to neporovnateľné napr. s Holandskom kde je takto zamestnaných okolo 50% zo všetkých pracujúcich. Dôvod prečo možnosť skráteného úväzku využíva tak málo Slovákov a Sloveniek je v podstate jednoznačný. Sú ním nízke mzdy a často až nemožnosť uživiť seba a svoju rodinu pri práci na skrátený úväzok. Nie je náhoda, že práve v ekonomicky vyspelejších krajinách s vysokou priemernou mzdou je niekoľkonásobne viac ľudí zamestnaných na skrátený úväzok.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre čiastočný invalidný dôchodok na Slovensku