Invalidný Dôchodok a Pracovný Pomer: Podmienky a Možnosti

Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať človeka v pracovnom živote. Na vyrovnanie týchto nerovností existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité mať jasno v terminológii.

Kto je považovaný za občana so zdravotným postihnutím?

V kontexte pracovného práva je za občana so zdravotným postihnutím považovaný človek, ktorému Sociálna poisťovňa priznala invalidný dôchodok. To znamená, že jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Dôležité je rozlišovať medzi touto definíciou a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz ŤZP od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Hoci osoba s ŤZP môže byť zároveň aj invalidná, nemusí to platiť vždy.

Zamestnávanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť byť zamestnaní alebo podnikať bez akýchkoľvek obmedzení. Poberanie invalidného dôchodku nie je prekážkou pre výkon zárobkovej činnosti, a dôchodok im nebude z tohto dôvodu krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania môžu zdravotne postihnutým pomáhať špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím je považovaný za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov a výhody zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Zamestnávatelia s viac ako dvadsiatimi zamestnancami majú povinnosť zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%) sa počíta ako traja zamestnanci. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého zamestnanca, ktorý mu chýba do splnenia "limitu".

Zamestnávanie zdravotne postihnutých prináša pre zamestnávateľa aj výhody.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre čiastočný invalidný dôchodok na Slovensku

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi polovičná, teda 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky:

Prečítajte si tiež: Príspevok pre mladých

• sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím,
• zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a dovolenka na Slovensku

Pracovné podmienky a práva invalidných dôchodcov

Osoby s invalidným dôchodkom majú rovnaké pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím (napr. je držiteľom preukazu ZŤP alebo má zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na jeho zdravotné obmedzenia. V takom prípade sa odporúča predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže mu prácu nadčas nariadiť len s jeho súhlasom.

Práca cez víkendy

V nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Ochrana pred výpoveďou počas PN

Zamestnanci sú počas práceneschopnosti (PN) chránení pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je zamestnávateľovi zakázané dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je doba, keď je zamestnanec uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a to odo dňa, kedy zamestnávateľovi zamestnanec oznámil začiatok dočasnej práceneschopnosti do dňa jej skončenia.

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."

Skončenie pracovného pomeru

Výpoveď s okamžitou platnosťou neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods. 1 Zákonníka práce. Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia.

Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."

Vplyv zamestnania na invalidný dôchodok

Ak už má zamestnanec schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpi do zamestnania po skončení PN. Dôchodok mu z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môže poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môže vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ mu to jeho zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Pracovný limit určený lekárskym posudkom

Ak podľa lekárskeho posudku je pracovný limit zamestnanca na 8 hodín denne, tak sa zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom jeho práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce," Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.

Nelegálne praktiky zamestnávateľov

Je dôležité byť si vedomý nelegálnych praktík, ktoré môžu niektorí zamestnávatelia uplatňovať. Medzi ne patrí vyplácanie mzdy "na ruku" v inej sume, ako je uvedené na výplatnej páske (tzv. "šedá mzda"), čo je porušenie § 119 a nasl. Zákonníka práce a môže ísť aj o trestný čin. Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín má zamestnanec nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút (§ 91 Zákonníka práce). Ak je zamestnanec riadne prihlásený do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ za neho odvádza poistné, má nárok na nemocenské dávky. Ak zamestnávateľ vedie zamestnanca na nižší úväzok, než v skutočnosti pracuje, okráda ho aj na odvodoch a dávkach. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času a vydať zamestnancovi výplatnú pásku. Ak zamestnávateľ vedie zamestnanca na 2 hodiny denne, hoci pracuje 14 hodín, ide o závažné porušenie zákona. V takýchto prípadoch sa odporúča obratom kontaktovať inšpektorát práce (www.ip.gov.sk), kde je možné podať podnet aj anonymne, a súčasne kontaktovať Sociálnu poisťovňu a preveriť, na aký úväzok je zamestnanec prihlásený.

tags: #ciastocny #invalidny #dochodok #a #pracovny #pomer