
Tento článok sa zaoberá problematikou čiernych stavieb, vecných bremien a ich dopadom na vlastnícke práva, pričom zohľadňuje relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a objasniť práva a povinnosti jednotlivých strán.
Vlastníctvo nehnuteľností, najmä pozemkov a stavieb, je často spojené s rôznymi právnymi obmedzeniami a povinnosťami. Medzi najčastejšie patria vecné bremená, ktoré obmedzujú vlastnícke právo v prospech inej osoby alebo veci. Problémy nastávajú najmä v prípadoch, keď je stavba postavená bez príslušných povolení (tzv. čierna stavba) alebo keď existujú spory o rozsah a trvanie vecného bremena.
V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi pojmami "čierna stavba" a "neoprávnená stavba".
Pojem čierna stavba sa používa vtedy, ak stavebník nemá na stavbu oprávnenie podľa verejnoprávnych predpisov, najmä predpisov stavebného práva. To znamená, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
Pojem neoprávnená stavba sa používa vtedy, ak stavebník nemá súkromnoprávne oprávnenie na stavbu na pozemku iného. Ide o situáciu, keď je stavba postavená na cudzom pozemku bez toho, aby mal stavebník k takémuto pozemku vlastnícke alebo iné právo, ktoré by ho oprávňovalo na pozemku postaviť stavbu.
Prečítajte si tiež: Komplex Atlantída v Čiernej Vode
Je dôležité si uvedomiť, že stavba môže byť zároveň čiernou aj neoprávnenou stavbou, ale aj len jednou z nich. Napríklad, stavba môže mať stavebné povolenie (teda nie je čiernou stavbou), ale je postavená na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka (teda je neoprávnenou stavbou).
Inštitút vecných bremien je súčasťou slovenského právneho poriadku už od 50. rokov. Vecné bremená upravuje Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (OZ). Vecné bremená upravuje II. časť OZ pod názvom „Vecné práva“, ktorá sa ďalej člení na „Vlastnícke právo“ a „Práva k cudzím veciam“.
Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech iného vlastníka nehnuteľnosti (vecné bremeno in rem) alebo v prospech určitej osoby (vecné bremeno in personam). Vlastník je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Vecné bremená vo svojej podstate nie je možné ponímať výlučne ako súkromnoprávny nástroj riešenia určitej časti špecifických spoločenských vzťahov.
Vecné bremená vznikajú:
Prečítajte si tiež: Jednota dôchodcov: Aktívny život seniorov v obci Čierna Voda
Ak je stavba postavená na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka, ide o neoprávnenú stavbu. V takomto prípade má vlastník pozemku niekoľko možností, ako situáciu riešiť, ktoré upravuje § 135c Občianskeho zákonníka:
Súd pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, najmä dobromyseľnosť stavebníka, hodnotu stavby a pozemku a verejný záujem. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov; ak súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi i iným spôsobom, vyplývajúcim z § 135c obč.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov týkajúcich sa vecných bremien a čiernych stavieb.
Tieto rozhodnutia zdôrazňujú dôležitosť individuálneho posudzovania každého prípadu a zohľadňovania všetkých relevantných okolností.
Pri zriaďovaní vecného bremena v nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov, pretože zriadením vecného bremena dochádza k trvalému pripojeniu vecného práva k nehnuteľnosti. Toto sa považuje za hospodárenie so spoločnou vecou. V zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o hospodárenie so spoločnou vecou, musia o tom rozhodnúť všetci spoluvlastníci.
Prečítajte si tiež: Informácie o Úrade Práce Čierna nad Tisou