Odborná Starostlivosť Predstavenstva: Definícia a Dôležitosť

Členovia predstavenstva majú zásadnú úlohu v riadení a vedení spoločností. Ich povinnosti sú rozsiahle a zahŕňajú rozhodovanie o strategických záležitostiach, riadenie podniku a zabezpečenie jeho prosperity. Kľúčovou súčasťou ich zodpovednosti je vykonávanie funkcie s odbornou starostlivosťou, čo je pojem, ktorý si zaslúži hlbšie preskúmanie.

Čo je odborná starostlivosť?

Odborná starostlivosť je základným kameňom zodpovedného riadenia spoločnosti. Predstavuje implicitnú povinnosť členov predstavenstva vytvoriť v spoločnosti informačný systém, ktorý im umožní prijímať rozhodnutia s dostatočnou znalosťou veci v predmete podnikania. To znamená, že členovia predstavenstva musia byť dobre informovaní o všetkých relevantných aspektoch činnosti spoločnosti, aby mohli prijímať kvalifikované a zodpovedné rozhodnutia.

Obchodný zákonník uvádza niekoľko príkladov toho, ako by sa mal štatutárny orgán správať, aby konal v súlade so zásadou odbornej starostlivosti. Medzi tieto povinnosti patrí:

• Získavanie a zohľadňovanie všetkých dostupných informácií: Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia je nevyhnutné zhromaždiť všetky relevantné informácie týkajúce sa danej záležitosti.
• Zachovávanie mlčanlivosti: Dôverné informácie a skutočnosti, ktorých prezradenie by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy, musia byť chránené.
• Uprednostňovanie záujmov spoločnosti: Členovia predstavenstva nesmú uprednostňovať svoje vlastné záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Dôležitosť odbornej starostlivosti

Vykonávanie funkcie s odbornou starostlivosťou je kľúčové pre úspešné fungovanie spoločnosti a ochranu záujmov všetkých jej členov. Zanedbanie tejto povinnosti môže viesť k vážnym následkom, vrátane finančných strát, poškodenia reputácie a právnych sporov.

Odborná starostlivosť je obzvlášť dôležitá v krízových situáciách, kedy je potrebné prijímať rýchle a efektívne rozhodnutia na odvrátenie hroziaceho úpadku. V takýchto situáciách sa dôraz kladie na ochranu práv veriteľov a zamestnancov spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Viac o odbornej starostlivosti

Odborná starostlivosť správcu v konkurze

Pojem odbornej starostlivosti sa uplatňuje aj v kontexte konkurzného konania. Správca konkurznej podstaty je povinný konať s odbornou starostlivosťou a využívať všetky svoje skúsenosti a odborné vedomosti. Ak týmito nedisponuje, je povinný požiadať o pomoc odborníka alebo odmietnuť výkon správcovskej činnosti.

Na rozdiel od členov štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, od správcu v konkurze sa vyžaduje vyššia miera profesionality. Cieľom jeho činnosti je ochrana a zachovanie majetku úpadcu určeného na uspokojenie veriteľov.

Zodpovednosť za škodu

Porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou môže viesť k zodpovednosti za škodu. Členovia predstavenstva, ktorí svojím konaním spôsobia spoločnosti škodu, sú povinní ju nahradiť.

Táto zodpovednosť je objektívna, čo znamená, že sa nevyžaduje zavinenie. Postačí, ak sa preukáže, že člen predstavenstva porušil svoje povinnosti a v dôsledku toho vznikla spoločnosti škoda.

Konanie s náležitou starostlivosťou

Obchodný zákonník používa aj pojem "náležitá starostlivosť", ktorý sa vzťahuje na členov predstavenstva akciovej spoločnosti. Náležitá starostlivosť je vyšším stupňom starostlivosti ako odborná starostlivosť a zahŕňa v sebe aj odbornú starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Definícia Odbornej Starostlivosti

V praxi môže nejednotnosť terminológie spôsobovať výkladové problémy. Náležitú starostlivosť je potrebné vykladať ako najvyššiu možnú starostlivosť pri presadzovaní záujmov spoločnosti a akcionárov.

Záver

Odborná starostlivosť je kľúčovým princípom zodpovedného riadenia spoločnosti. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s maximálnou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a všetkých jej členov. Porušenie tejto povinnosti môže viesť k vážnym následkom a zodpovednosti za škodu. Je preto nevyhnutné, aby členovia predstavenstva boli dobre informovaní o svojich povinnostiach a konali v súlade s nimi.

Dôležité aspekty a povinnosti štatutárnych orgánov

Štatutárne orgány, ako konatelia a členovia predstavenstva, zohrávajú kľúčovú úlohu v riadení spoločnosti a jednaní v jej mene. Slovenský Obchodný zákonník im ukladá mnohé povinnosti, ktorých porušenie môže viesť k sankciám a zodpovednosti za škodu.

Vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom

Vzťah medzi štatutárnym orgánom a spoločnosťou sa riadi Obchodným zákonníkom. Pracovné zmluvy, ktoré by sa prekrývali s povinnosťami štatutárnych orgánov, sú neplatné, aby sa predišlo obmedzeniu zodpovednosti štatutárov. Práva a povinnosti sú stanovené zákonom, vnútornými predpismi spoločnosti a zmluvou o výkone funkcie (ak existuje).

Povinnosti štatutárnych orgánov

Štatutárni orgány sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a jej spoločníkov. Obchodný zákonník uvádza príkladný výpočet toho, čo by mal štatutár pri výkone funkcie dodržať:

Prečítajte si tiež: Štruktúrovanie odborného príspevku

• Zaobstarať a zohľadniť všetky dostupné informácie pred rozhodnutím.
• Zachovať mlčanlivosť o dôverných informáciách.
• Neuprednostňovať svoje záujmy, ani záujmy len niektorých spoločníkov.
• Zdržať sa konkurenčného správania.

Sankcie za porušenie povinností

Pri porušení povinností hrozia konateľom a členom predstavenstva rôzne sankcie, ako napríklad:

• Náhrada spôsobenej škody.
• Odvolanie z funkcie.
• Uloženie zmluvnej pokuty.

Odvolanie je v kompetencii valného zhromaždenia alebo dozornej rady a nie je možné ho vylúčiť v zakladateľských dokumentoch. Zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a musí špecifikovať, na porušenie ktorej povinnosti sa vzťahuje.

Zodpovednosť za spôsobenú škodu

Najčastejšie uplatňovanou zodpovednosťou je zodpovednosť za škodu spôsobenú spoločnosti. Člen štatutárneho orgánu je povinný uhradiť škodu v plnej výške, pričom Obchodný zákonník vylučuje právo súdu upravovať výšku škody. Avšak, štatutári sú zodpovední za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou, nie za výsledok.

Osoba v postavení štatutára sa sprostí zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené vonkajšou okolnosťou, ktorú nemohla ovplyvniť, alebo ak postupovala v súlade s pokynom valného zhromaždenia (pokiaľ tento pokyn nebol v rozpore s právnymi predpismi).

Kto môže uplatniť nárok na náhradu škody?

Nárok na náhradu škody môžu uplatniť:

• Spoločnosť.
• Spoločník (akcionár).
• Veriteľ spoločnosti.

V prípade domáhania sa náhrady škody musí spoločnosť preukázať, že jej vznikla škoda v súvislosti s porušením povinnosti štatutára. Následne sa dôkazné bremeno otáča a štatutárny orgán musí preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere.

Zodpovednosť za porušenie zákazu konkurencie

V prípade porušenia zákazu konkurencie môže spoločnosť po štatutárovi požadovať vydanie prospechu alebo prevedenie zodpovedajúceho práva na spoločnosť. Spoločnosti zostáva zachované právo domáhať sa vedľa vyššie uvedeného, aj náhrady škody.

Účinné opatrenia na obmedzenie konania štatutárneho orgánu

Interné predpisy spoločnosti môžu obmedziť oprávnenie štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti, napríklad tým, že právne úkony nad určitú hodnotu podliehajú predchádzajúcemu súhlasu valného zhromaždenia, majoritného spoločníka, či dozornej rady. Jediné obmedzenie, ktoré je účinné voči tretím osobám, je viazanie konania v mene spoločnosti na povinnú kontrasignáciu ďalším členom štatutárneho orgánu.

Záver

Konanie štatutárneho orgánu má ďalekosiahle dôsledky pre spoločnosť. Preto je dôležité venovať osobitnú pozornosť výberu člena štatutárneho orgánu a úprave jeho zodpovednosti. Je v záujme spoločnosti, aby aktuálni členovia štatutárneho orgánu čo najskôr podali žiadosť o výmaz osoby, ktorej funkcia zanikla, z obchodného registra.

Pravidlo podnikateľského úsudku (Business Judgement Rule)

Pri výkone činnosti člena orgánu obchodnej spoločnosti je tolerovaná istá miera rizika, ktorú tento podstupuje za účelom dosiahnutia zisku ako účelu podnikania. Nie vždy je možné predpokladať úspech či neúspech vyplývajúci z určitého rozhodnutia. Toto pravidlo je možné uplatniť iba vtedy, kde zákonodarca ponecháva členovi orgánu obchodnej spoločnosti priestor na rozhodnutie.

Podnikateľské riziko a zodpovednosť konateľa

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ako štatutárny orgán, nesie zodpovednosť za obchodné vedenie spoločnosti a priame konanie v jej mene. Podnikateľské rozhodnutia konateľa, aj keď rizikové, sú súčasťou obchodného vedenia, avšak s nimi spojené riziká nesmie konateľ prenášať na spoločnosť.

Jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti konateľa za škodu je porušenie povinnosti konateľa. Zákon nevymedzuje taxatívne, o aké povinnosti konateľa ide. Ustanovenie § 135a ods. 2 OBZ len príkladmo uvádza povinnosti, pri porušení ktorých konateľ zodpovedá spoločnosti za škodu. Vzhľadom na znenie § 135a ods. Navyše, táto zodpovednosť za škodu je koncipovaná na základe objektívnej zodpovednosti konateľa. To znamená, že pri porušení povinnosti konateľa sa nevyžaduje jeho zavinenie. Ide teda o zodpovednosť konateľa za výsledok činnosti, nie za činnosť samotnú. Na druhej strane, zákon umožňuje konateľovi zbaviť sa jeho zodpovednosti za škodu preukázaním tzv.

Konateľ bude musieť pre zbavenie sa tejto zodpovednosti preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. To znamená, že konateľ musí pri podnikateľskom rozhodnutí konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, inak zodpovedá za škodu, ktorá obchodnej spoločnosti z takéhoto rozhodnutia vzišla, a to bez možnosti liberácie. Ustanovenie § 135a OBZ totižto upravuje liberačné dôvody pri vzniku internej zodpovednosti konateľa za škodu osobitne od všeobecných liberačných dôvodov zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 374 OBZ.

Pojem odbornej starostlivosti vychádza z právnej úpravy mandátnej zmluvy, podľa ktorej je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti mandanta s odbornou starostlivosťou. Z povahy veci je jasné, že nepôjde o bežnú či priemernú starostlivosť konateľa. Naopak, konateľ je povinný pri plnení svojej funkcie využívať svoje odborné znalosti, prípadne, ak takýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú osobu. V takomto prípade je konateľ povinný zachovať predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej osoby. Odborná starostlivosť je kritérium objektívnej povahy, bez ohľadu na osobnostné predpoklady či zručnosti konateľa. Kritérium odbornej starostlivosti totiž vyjadruje určitú abstraktnu mieru pre očakávané konanie povinnej osoby. Tento štandard konania sa nemení v závislosti od vlastností osoby, ktorá zastáva funkciu konateľa. Osobitné kvalifikačné predpoklady, dosiahnutý stupeň vzdelania, zručnosti či skúsenosti konateľa, by v prípade dokazovania v súdnom spore, či konateľ konal s odbornou starostlivosťou alebo nie, boli irelevantné. Konanie v záujme spoločnosti je vyjadrením prvku lojality konateľa voči spoločnosti. Zákonná úprava zmierňuje striktnosť zodpovednosti konateľa za škodu pri zásade lojality tým, že postačuje aspoň konateľova dobrá viera, že koná v záujme spoločnosti. Dobrá viera je definovaná ako „nezavinená nevedomosť o právnych nedostatkoch určitého právneho stavu“[10] a ide v zásade o objektivizovaný stav nevedomosti konajúcej osoby.

Zo zákonného znenia § 135a ods. Hoci je dobrá viera psychickou kategóriou, aj napriek tomu je nutné dobrú vieru konateľa hodnotiť vždy objektívne, a nielen zo subjektívneho hľadiska či osobného presvedčenia konateľa. Dobrú vieru je nutné rozlišovať od zavinenia, ktoré je subjektívnou kategóriou, a ktoré vyjadruje subjektívny vzťah konajúceho subjektu k výsledku jeho správania. V zásade je možné konštatovať, že v dobrej viere nekonal konateľ, ktorý rozpoznal, s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti mal vedieť rozpoznať alebo mohol vedieť rozpoznať, že dochádza k porušeniu záujmov spoločnosti. Dobrá viera zaniká vtedy, keď sa konateľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že koná v záujme obchodnej spoločnosti. Ide v zásade o tzv. právo na omyl v podnikaní, ktoré spočíva v podnikateľskom riziku, ako atribúte podnikania, bez ktorého (rizika) nie je možný hospodársky rast. Právo na omyl vyplýva zo samotnej povahy podnikania kapitálových obchodných spoločností, ktoré umožňujú prostredníctvom obmedzeného ručenia spoločníkov, kumuláciu kapitálu za účelom realizácie kapitálovo náročnejších projektov. Nie je však prípustné, aby sa podnikateľské riziko prenášalo z obchodnej spoločnosti ako podnikateľa na jeho štatutárny orgán. Podnikateľské riziko podľa formulácie zákonného ustanovenia § 2 ods. Nesprávne podnikateľské rozhodnutie teda nemusí nevyhnutne znamenať porušenie povinností konateľa a vznik zodpovednosti konateľa za škodu. Dôkazné bremeno v súdnom spore je na konateľovi. Dôkazné bremeno vyvrátenia tejto prezumpcie je na žalobcovi, spravidla spoločníkoch, ktorí sú povinní preukazovať určité okolnosti, ktoré odôvodňujú prelomenie tejto ochrany štatutárnych orgánov pri podnikateľskom rozhodovaní. Veľkým pozitívom pravidla podnikateľského úsudku je podľa nášho názoru to, že vytvára štatutárnym orgánom pri obchodnom vedení podniku široký priestor na rozhodovanie, čím eliminuje alibizmus či obavu z rozhodovania štatutárneho orgánu. Aj napriek tomu, že právna úprava zodpovednosti konateľa za škodu voči obchodnej spoločnosti je pomerne striktná, keďže zakotvuje objektívnu zodpovednosť konateľa za škodu, môžeme konštatovať, že konateľ má pri rizikovom podnikateľskom rozhodnutí právo na omyl. Podnikateľské rozhodnutie konateľa však musí byť rozhodnutím v medziach odbornej starostlivosti a dobrej viery, že ide o záujem spoločnosti.

tags: #odborna #starostlivost #predstavenstvo #definicia