Cigáni a sociálne dávky na Slovensku: Mýty a realita

V slovenskej spoločnosti, podobne ako aj v iných krajinách, existujú rôzne stereotypy a mýty spojené s rómskou komunitou. Jedným z najčastejších presvedčení je, že Rómovia nadmerne využívajú sociálny systém, poberajú vysoké dávky v hmotnej núdzi, majú veľa detí kvôli detským prídavkom a celkovo dostávajú toľko zo sociálneho systému, že sa im neoplatí pracovať. Cieľom tohto článku je preskúmať tieto tvrdenia a konfrontovať ich s dostupnými dátami a faktami.

Sociálny systém na Slovensku a dávky v hmotnej núdzi

Sociálny systém na Slovensku je komplexný a zahŕňa rôzne typy dávok. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny eviduje výšku, množstvo poberateľov a okresy, kam tieto dávky smerujú. Dávka v hmotnej núdzi je špecifická a jej výška závisí od toho, či ju poberá jednotlivec, dvojica, alebo rodina s deťmi.

Často sa v tejto súvislosti objavuje tvrdenie, že pracujúca žena so štyrmi deťmi zarába menej ako Rómovia so štyrmi deťmi poberajúci sociálne dávky. Takéto porovnania však bývajú nepresné. Príspevok na zdravotnú starostlivosť sa už od roku 2014 neposkytuje a pri príspevku na bývanie je dôležité, či je stavba, v ktorej rodina býva, skolaudovaná a legálna. Rovnako zanikla dotácia na obed pre školopovinné deti, keďže existujú obedy zadarmo. Výška jednotlivých dávok a príspevkov je rôzna. Ak jeden z rodičov pracuje za minimálnu mzdu, príjem domácnosti sa pohybuje od 666 eur do 758 eur.

Mýty o poberaní dávky v hmotnej núdzi Rómami

Ďalším rozšíreným mýtom je, že väčšina dávok v hmotnej núdzi smeruje k Rómom s mnohopočetnými rodinami. Je pravda, že rómske rodiny mali v minulosti viac detí, avšak tento trend sa mení. Až polovica žien narodených v 40. rokoch minulého storočia mala päť a viac detí, zatiaľ čo u žien narodených v 70. rokoch je toto číslo nižšie.

V decembri 2019 boli najpočetnejšou skupinou poberateľov dávky v hmotnej núdzi jednotlivci. Z hľadiska výšky dávok najviac poberajú jednotlivci a dvojice s 1-4 deťmi.

Prečítajte si tiež: Fakty a mýty o dôchodkoch Rómov

Určitá korelácia existuje, ak sa pozrieme na distribúciu dávky v hmotnej núdzi do okresov s najväčším zastúpením Rómov. V decembri 2019 smerovalo do týchto okresov 64,7 % zo sumy dávok v hmotnej núdzi, pričom tu žije približne 29 % obyvateľstva Slovenska.

Podiel dávky v hmotnej núdzi v sociálnom systéme

Dávka v hmotnej núdzi tvorí len zanedbateľnú časť sociálneho systému. V roku 2019 išlo na dávky v hmotnej núdzi približne 106 miliónov eur, čo sú 2 % zo sumy vyplatených starobných dôchodkov. Viac úrady práce vyplácajú na príspevky na opatrovanie (230 mil. €), na prídavky na deti (327 mil. €) a rodičovský príspevok (374 mil. €).

Prídavky na deti a rodičovský príspevok

Ďalším mýtom je, že Rómovia zarábajú na prídavkoch na deti, ktoré sa vyplácajú na každé dieťa do 25 roku života, ak je nezaopatrené. V decembri 2019 smerovalo do okresov s najväčším zastúpením Rómov 31 % všetkých prídavkov na dieťa, pričom tu žije 29 % všetkého obyvateľstva.

Rómovia môžu poberať aj rodičovský príspevok, ktorý je 270 eur (alebo 370 eur, ak matka predtým pracovala a poberala materské). Tento príspevok sa poberá do troch rokov veku dieťaťa (alebo do šiestich rokov, ak má dieťa zlý zdravotný stav). Distribúcia rodičovského príspevku je podobná ako pri prídavkoch na deti.

Ak by sme spočítali všetky tieto tri dávky (dávka v hmotnej núdzi, prídavky na deti a rodičovský príspevok) za celý rok 2019, dostaneme sa k sume približne 808 miliónov eur, čo je približne 2,06 % z celkových výdavkov verejnej správy v roku 2020. Všetky dávky vyplatené ústredím práce predstavujú približne 1,3 miliardy eur, čo je 3,35 % výdavkov verejnej správy.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Dôležité je zdôrazniť, že všetky spomínané dávky môže dostať každý, kto žije na úrovni životného minima.

Rómska problematika ako sociálny problém

Celkový problém so začleňovaním Rómov do bežného života a na trh práce je komplexný. Sociálny systém by mohol byť motivačnejší, ale problém marginalizovaných skupín nesúvisí len so sociálnym systémom. Súvisí aj s úrovňou školstva a trhu práce.

Analýzy vyvracajú tvrdenia, že výdavky štátu na veľké rodiny sú zásadným problémom vo financovaní štátu. Július Pecha, terénny sociálny pracovník z Keceroviec pri Košiciach, tvrdí, že dávky v hmotnej núdzi sú len na prežitie a pri ich dnešnej výške už neostávajú peniaze na nič iné. Ján Dinga, analytik INESS, hovorí, že rómska problematika patrí medzi najvážnejšie sociálne problémy na Slovensku a panuje o nej veľa mýtov.

Štát vyplatí na dávky v hmotnej núdzi pre všetky rodiny s päť a viac deťmi ročne približne o desať miliónov eur menej, ako plánuje dať na Národný futbalový štadión. V rómskych okresoch tvoria invalidní dôchodcovia, ktorí poberajú tento príspevok od mladosti, tretinu zo všetkých poberateľov dôchodkov.

Ministerstvo práce neeviduje etnicitu poberateľov dávok, preto sa ťažko vyjadruje k publikáciám na túto tému. Slovensko patrí medzi krajiny s nižším podielom výdavkov na sociálne dávky na HDP.

Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch

Mýty a realita

Mýtus, že doplácame na Rómov, je silne rozšírený. Avšak, len 0,3 % z daní a odvodov, ktoré im posielame, sú nič v porovnaní s tým, čo platíme za korupciu a klientelizmus. Analýza dokazuje, že za problémy s financiami Rómovia nemôžu.

INESS sa pokúsil vo svojej štúdii poodhaliť skutočnosť. Z celkového balíka peňazí, ktoré sa prerozdeľujú na dávkach v hmotnej núdzi, len vyše 6 percent ide do mnohodetných rodinných rozpočtov.

Ján Dinga z INESS tvrdí, že financie vynaložené na rôzne sociálne dávky pre Rómov nie sú zásadným problémom verejných financií. Východiskom nemôže byť zrušenie dávky v hmotnej núdzi, nakoľko celkový objem financií na tieto platby predstavuje len jedno percento z verejných zdrojov. Zrušením by sme tak sociálny problém ešte prehĺbili.

Veľkým problémom rómskej komunity je nezamestnanosť, ktorá je spôsobená nízkym vzdelaním. Štát zakazuje pracovné kontrakty pod minimálnu mzdu. Pomohol by súbeh poberania sociálnej dávky spolu so mzdou.

Štatistika a fakty

Štúdia s názvom Rómovia a sociálne dávky zdôrazňuje, že výdavky na podporu rómskych komunít tvoria len malú časť verejných financií. Rodiny s viac ako tromi deťmi poberajú na dávkach v hmotnej núdzi a príplatkoch približne 27 miliónov eur ročne, čo je rovnaká suma, akú vláda vyčlenila na stavbu Národného futbalového štadióna.

Celkové fiškálne náklady vyplácané do okresov s dvomi tretinami rómskej populácie tvoria 2,2 percenta verejných výdavkov, čo predstavuje okolo 578 miliónov eur. Dávky v hmotnej núdzi a príplatky predstavujú ročne 270 miliónov eur, čo je menej než jedno percento všetkých verejných výdavkov. Rodiny s viac ako tromi deťmi poberajú prostredníctvom prídavku na dieťa a rodičovského príspevku 45 miliónov eur ročne. Celkové ročné fiškálne náklady spojené s podporou rómskych komunít nedosahujú ani jeden a pol mesiaca výdavkov Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky.

Analytici z INESS uvádzajú, že rómska problematika je skôr sociálnym problémom a v takejto rovine treba hľadať aj jej riešenia.

Riešenia a závery

Rómovia musia pracovať, inak nedostanú dávky. Presvedčenie, že pracujúca majorita živí zo svojich daní najmä mnohopočetné rómske rodiny poberajúce sociálne dávky, je rozšírený stereotyp.

Analýza INESS hodnotila, aká časť verejných zdrojov je poskytovaná mnohodetným rodinám (rodinám s viac ako 4 deťmi), resp. do okresov s najväčším počtom detí v mnohodetných rodinách. Sledovali mieru čerpania vybraných sociálnych dávok, príplatkov a príspevkov, zameriavajúc sa na dávky poskytované jednotlivcom a rodinám s nízkym príjmom.

Analýzou dát z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne vyplynuli nasledujúce závery:

1. Rómska problematika je v prvom rade sociálnym a nie fiškálnym (rozpočtovým) problémom. Fiškálne náklady vyplácané do okresov s dvomi tretinami rómskej populácie tvoria 2,2 % verejných výdavkov (578 mil. eur), pričom príjemcami nie sú len Rómovia.
2. Vo forme dávky v hmotnej núdzi a príplatkov sa ročne všetkým poberateľom (nielen Rómom) vypláca približne 270 mil. eur, čo predstavuje necelé 1 % všetkých verejných výdavkov.
3. Rodiny s viac ako 4 deťmi poberajú prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi a príplatkov necelých 17 mil. eur ročne.
4. Rodiny s viac ako 4 deťmi poberajú prostredníctvom prídavku na dieťa 15 mil. eur ročne.
5. Rodiny s viac ako 4 deťmi poberajú prostredníctvom rodičovského príspevku podľa odhadu 6 mil. eur ročne.
6. Celkové fiškálne náklady na výplatu sledovaných sociálnych transferov mnohodetným rodinám odhadujeme na 60 mil. eur.
7. Na základe odhadov sa prídavok na dieťa vypláca na vyše 160-tisíc rómskych detí v celkovej výške približne 44 mil. eur ročne a rodičovský príspevok bol vyplatený 24-tisíc Rómom v celkovej výške 57 mil. eur.

Publikácia vyvracia mýtus, že Rómovia sú hlavným problémom verejných financií Slovenska. Celkové ročné fiškálne náklady „rómskych“ okresov nedosahujú ani jeden a pol mesiaca výdavkov Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky, pričom zdroje vyplácané mnohodetným rodinám sú marginálne.

Štatistiky zverejnila Sociálna poisťovňa v spolupráci so Svetovou bankou v roku 2012. Mnohopočetné rodiny tvoria najmenšiu časť poberateľov sociálnych dávok. V roku 2013 štát vyplatil 300 miliónov Eur v podobe dávok v hmotnej núdzi. Na typické mnohopočetné rodiny je ročný výdavok štátu iba 9 miliónov Eur. Dávky v hmotnej núdzi predstavujú len malú časť, približne 9% všetkých sociálnych výdavkov štátu. Celkové výdavky štátu na rodičovské príspevky boli v roku 2013 na hranici 355 miliónov Eur.

Nepravdivé informácie vyvolávajú dojem, že nezamestnaná rómska rodina zarába o niekoľko eur viac. Výšky poskytovaných dávok nie sú také vysoké, ako si mnohí môžu myslieť. Na poberanie dávky v hmotnej núdzi má na Slovensku nárok len človek, ktorého mesačný príjem nedosahuje úroveň životného minima. Dávka sa znižuje o 67,80€ za každú plnoletú osobu, ktorá neodpracuje minimálne 32 hodín mesačne. Najväčšiu časť (57,8%) poberateľov dávky v hmotnej núdzi tvoria jednotlivci. Ľudia, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi, majú nárok aj na príspevok na bývanie vo výške 93,40 € mesačne pre viacčlennú rodinu.

Rodina s 1-4 deťmi má nárok na 176,40 € mesačne. Štúdia Rozvojového programu OSN (UNDP) z roku 2015 ukázala, že počet detí rómskych žien sa líši podľa stupňa segregácie.

tags: #cigáni #a #sociálne #dávky #na #Slovensku