
Tento článok sa zameriava na prepojenie civilnej služby a dôchodkového listu, pričom poskytuje ucelený pohľad na evidenciu miezd, sociálne služby a relevantné právne predpisy.
Mesto Sobrance, v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti, je príslušným správnym orgánom v konaní a rozhodovaní o potrebe poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov. Podľa zákona o sociálnych službách, ak fyzická osoba, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, potrebuje poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení nie na základe integrovaného posudku, ale z iných vážnych dôvodov (vopred určených a zverejnených obcou), je mesto Sobrance kompetentné konať.
Žiadateľ o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby predloží žiadosť s povinnými prílohami na Mestský úrad Sobrance. Medzi vážne dôvody potreby poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov patria:
Regionálna nemocnica Sobrance, n. o. je poskytovateľom zdravotnej a sociálnej starostlivosti a zriaďovateľom Zariadenia opatrovateľskej služby a Zariadenia pre seniorov.
Základným dokladom evidencie je mzdový list zamestnanca. Je vhodné, aby mzdové listy v praxi obsahovali všetky náležitosti, ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať v zmysle právnych predpisov.
Prečítajte si tiež: Civilná ochrana: Právny rámec a zmluvy
Zamestnávateľ je povinný viesť mzdové listy pre každú fyzickú osobu, ktorej poskytuje príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, t. j. pre zamestnancov v pracovnom pomere, pre osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, osoby vykonávajúce závislú prácu na základe iných zmlúv, iné osoby, ktorým poskytuje zdaniteľný príjem, napr. bývalým zamestnancom príjem zo sociálneho fondu. V mzdovom liste sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac a nie úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd. Do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. 1. nasledujúceho roka.
Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby sa v rámci spracovania miezd po mesačnej uzávierke zo zúčtovaných miezd do mzdových listov zaúčtovali len údaje súvisiace s vyplateným príjmom. Náležitosti výplatných listín v zákone stanovené nie sú, ale v praxi obsahujú rovnaké údaje ako mzdové listy. Súhrnná výplatná listina každého zamestnanca osobitne predstavuje v podstate mzdový list.
Zamestnávateľ je povinný uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch, po dobu 10 rokov, počas ktorej existuje právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné.
Zamestnávateľ je povinný predkladať Sociálnej poisťovni Evidenčný list dôchodkového poistenia. Povinnosť viesť a predkladať evidenčné listy je uložená všetkým zamestnávateľom. Evidenčné listy je potrebné vyhotovovať pre všetkých zamestnancov s právom na pravidelný aj nepravidelný príjem - poistencov, za ktorých sa počas trvania pracovnoprávneho vzťahu platilo poistné na dôchodkové poistenie.
Evidenčný list obsahuje:
Prečítajte si tiež: Ako sa započítava vojenská služba do dôchodku
Pri uchovávaní evidencie je zamestnávateľ povinný postupovať v zmysle zákona o archívoch a registratúrach a vyhlášky Ministerstva vnútra SR, pričom osobný spis zamestnanca je potrebné uchovávať aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Z hľadiska dokladovania identifikačných údajov zamestnanca, výpočtu a zdaňovania mzdy a pre účely dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší ročný mzdový list.
Príklad č. 1: Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa nepretržite od roku 2001. V období od 2. 9. 2014 do 20. 9. 2014 ošetroval chorého člena rodiny, t. j. 19 dní. Od 11. dňa ošetrovania bolo povinné dôchodkové poistenie prerušené. Obdobie prerušenia sa v evidenčnom liste neuvádza. V období od 14. 10. 2014 do 29. 10. 2014 bol práceneschopný a za toto obdobie nebol povinný platiť poistné. Za prvých 10 kalendárnych dní mu zamestnávateľ poskytol náhradu mzdy (do vymeriavacieho základu sa nezapočítava). Nárok na nemocenské dávky mu vznikol od 24. 10. 2014. Do počtu kalendárnych dní vylúčených dôb sa uvedie 6 dní, počas ktorých poberal nemocenské dávky.
Príklad č. 2: Študent vo veku 20 rokov vykonával zárobkovú činnosť od 1. 5. 2014 do 30. 9. 2014 na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným príjmom, pri ktorej si uplatnil výnimku z platenia poistného. Jeho príjem bol v máji 100 €, v júni 180 €, v júli 210 €, v auguste 110 € a v septembri 180 €. Pretože ide o študenta, ktorý dovŕšil 18 rokov veku, suma na posúdenie vzniku dôchodkového poistenia pri zvýhodnenej dohode o brigádnickej práci študentov v roku 2014 je 159 €.
Zamestnávateľ je povinný vystaviť zamestnancovi doklad o príjmoch zo závislej činnosti, zrazených preddavkoch na daň a o daňovom bonuse. Zamestnávateľ je povinný viesť rôzne evidencie v súvislosti s poskytovaním mzdy a v zmysle zákona o sociálnom fonde je povinný tvoriť sociálny fond.
Výpočet a použitie priemerného zárobku vyplýva zo Zákonníka práce a využíva sa všade tam, kde je potrebné poskytnúť peňažné plnenie, ktoré má charakter náhrady mzdy. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje.
Prečítajte si tiež: Dobrovoľnícka služba v SR
tags: #civilná #služba #a #dôchodkový #list