Čo sa stane, ak odmietnete dedičstvo?

Smrť blízkeho človeka je vždy ťažká udalosť, ktorá so sebou prináša nielen smútok, ale aj praktické starosti, ako je dedičské konanie. Dedičské konanie je proces, v ktorom sa rozhoduje o tom, ako sa rozdelí majetok zomrelého (poručiteľa) medzi jeho dedičov. Dedenie však nie je vždy výhodné, najmä ak poručiteľ zanechal dlhy. V takejto situácii môže byť pre dediča výhodnejšie dedičstvo odmietnuť. Ale čo sa stane, ak dedičstvo odmietnete? Kto bude dediť namiesto vás? A ako sa to dotkne vašich detí? Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na problematiku odmietnutia dedičstva a jeho dôsledkov.

Dedenie a dlhy

Pri dedení dochádza k takzvanej univerzálnej sukcesii, čo znamená, že dedič vstupuje do všetkých majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa, teda dedí nielen majetok (aktíva), ale aj dlhy (pasíva). Dedič vo všeobecnosti zodpovedá za dlhy poručiteľa, ale iba do výšky nadobudnutého dedičstva. To znamená, že dedičstvo nemá byť pre dediča majetkovým rizikom.

Predmetom zodpovednosti dedičov sú len tie povinnosti, ktoré vznikli do okamihu poručiteľovej smrti a ktoré smrťou nezanikli, avšak len v rozsahu ich zdedeného podielu. Ak je dedičov viac, zodpovedajú za dlhy poručiteľa pomerne podľa toho, aký podiel z dedičstva nadobudli.

Príklad zodpovednosti dedičov za dlhy

Dedič A zdedil z celkového dedičstva podiel vo veľkosti 50 %, dedič B zdedil 30 % a dedič C zdedil 20 %. Zodpovednosť za dlhy si teda rozdelia tiež podľa týchto podielov. Suma, ktorú však vynaložia na úhradu dlhov, nesmie presiahnuť výšku sumy dedičstva, ktorú reálne zdedili. Ak dedičstvo bolo v hodnote 100 000 eur, dedič A zdedil 50 000 eur, dedič B zdedil 30 000 eur a dedič C zdedil 20 000 eur, a dlh bol dokopy v sume 150 000 eur, tak dedič A zodpovedá za tento dlh len do sumy 50 000 eur, dedič B do sumy 30 000 eur a dedič C do sumy 20 000 eur. Platí tu totiž zásada, že dedičstvo nemôže byť nikomu na príťaž.

Právo odmietnuť dedičstvo

Nikoho nemožno nútiť, aby prijal dedičstvo, ktoré nechce. Platná právna úprava umožňuje každému dedičovi dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva je jednostranný právny úkon, ktorým dedič prejavuje svoju vôľu nestať sa dedičom.

Prečítajte si tiež: Prehľad: Invalidný dôchodok a dedičstvo

Spôsoby odmietnutia dedičstva

K odmietnutiu dedičstva môže dôjsť dvoma spôsobmi:

1. Ústnym vyhlásením na súde
2. Písomným vyhlásením zaslaným súdu, pričom podpis na ňom musí byť úradne overený

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je potrebné doručiť notárovi, ktorý vedie dedičské konanie.

Lehota na odmietnutie dedičstva

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.

Podmienky odmietnutia dedičstva

• Dedičstvo nemožno odmietnuť s výhradami alebo podmienkami. To znamená, že dedič nemôže prijať iba časť dedičstva a ostatnej časti sa vzdať.
• Odmietnutie dedičstva sa musí týkať celého dedičstva.
• Dedičstvo nemožno odmietnuť, ak dedič svojím konaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť (napr. ak nakladá s majetkom poručiteľa ako so svojím vlastným).
• Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať.

Dôsledky odmietnutia dedičstva

Ak dedič dedičstvo odmietne, hľadí sa na neho, akoby sa smrti poručiteľa nedožil. To znamená, že stráca postavenie dediča a nemôže nadobudnúť žiadny majetok z dedičstva. Odmietnutie dedičstva má vplyv aj na okruh dedičov. Ak dedič odmietne dedičstvo, jeho dedičský podiel sa prerozdelí medzi ostatných dedičov podľa zákonných pravidiel.

Kto dedí, ak odmietnete dedičstvo?

Ak dedič odmietne dedičstvo, nastupujú na jeho miesto jeho potomci (deti, vnuci, pravnuci) podľa pravidiel dedenia v prvej dedičskej skupine. Ak dedič nemá potomkov, jeho podiel sa prerozdelí medzi ostatných dedičov v danej dedičskej skupine.

Prečítajte si tiež: Dedičstvo a invalidný dôchodok: Ako to funguje?

Dedenie v prvej dedičskej skupine

V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Príklad dedenia v prvej dedičskej skupine

Poručiteľ zanechal manželku a dve deti. Jedno z detí dedičstvo odmietne. V takom prípade sa dedičstvo rozdelí takto: manželka zdedí 1/2 dedičstva a druhé dieťa zdedí 1/2 dedičstva. Ak by aj druhé dieťa dedičstvo odmietlo, dedičstvo by zdedili jeho deti (vnúci poručiteľa).

Odmietnutie dedičstva za maloleté dieťa

Ak je dedičom maloleté dieťa, dedičstvo za neho odmieta jeho zákonný zástupca (rodič). Na odmietnutie dedičstva za maloleté dieťa je potrebný súhlas súdu, pretože ide o nakladanie s majetkom maloletého. Súd bude v takomto konaní posudzovať, či je odmietnutie dedičstva v záujme maloletého dieťaťa. Ak súd posúdi, že je to v záujme dieťaťa, odmietnutie schváli.

Dohoda dedičov s veriteľmi

Namiesto odmietnutia dedičstva sa môžu dedičia dohodnúť s veriteľmi poručiteľa, že im dedičstvo prenechajú na úhradu ich dlhov. S dohodou musia súhlasiť všetci dedičia (ak ich je viac) a tiež veritelia, ktorých pohľadávky boli dedičmi zaradené do pasív dedičstva. Ak je veriteľov viac, dohoda musí obsahovať presne, čo ktorý z nich nadobúda z dedičstva. Ak je dohoda určitá, zrozumiteľná a neodporuje zákonu ani dobrým mravom, súd ju schváli.

Príklad dohody dedičov s veriteľmi

Veriteľ má pohľadávku v hodnote 100 000 eur a v rámci dedičstva je len nehnuteľnosť v hodnote 70 000 eur. Dediči sa môžu s veriteľom dohodnúť, že mu prenechajú nehnuteľnosť na úhradu dlhu, teda veriteľ získa nehnuteľnosť a dediči nebudú nič dediť.

Prečítajte si tiež: Čo je starostlivosť o kultúrne dedičstvo?

Bezpodielové vlastníctvo manželov (BZM)

Ak mal poručiteľ v čase smrti spolu s manželom/manželkou bezpodielové vlastníctvo manželov, najprv sa vykoná vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov a následne sa pristúpi k dedeniu. V rámci vysporiadania BZM sa budú vysporadúvať a takzvane deliť aj dlhy manželov, teda pozostalý manžel/manželka z vysporiadania BZM môže získať aj majetok, aj dlhy. Majetok, ktorý po vysporiadaní BZM ostane ako majetok poručiteľa, bude tvoriť predmet dedičstva.

Po vysporiadaní BZM nasleduje dedenie. Ostáva ním len tá časť majetku, ktorá sa na základe vysporiadania dostala v podstate do výlučného vlastníctva poručiteľa. Dlhy po poručiteľovi, ktoré budú predstavovať pasíva dedičstva, bude možné uspokojiť len z majetku, ktorý sa stal súčasťou dedičstva. Časť majetku, ktorá po vysporiadaní BZM pripadla druhému manželovi, ostáva nedotknuteľná dlhmi z dedičstva (nie je nedotknuteľná s ohľadom na dlhy z vysporiadania BZM).

Z tohto dôvodu veritelia, ktorí sa domáhajú zaplatenia svojej pohľadávky s ohľadom na prebehnuté dedičské konanie, nemôžu od pozostalého manžela žiadať splnenie dlhu z majetku, ktorý nadobudol z vysporiadania BZM.

tags: #ak #odmietnem #dedičstvo #kto #bude #dediť