Čo ak zomrie žalovaný počas konania? Dôsledky a postup

Smrť žalovaného počas súdneho konania predstavuje komplikáciu, ktorá si vyžaduje presné právne posúdenie. Tento článok sa zaoberá situáciou, keď žalovaná strana zomrie počas konania, najmä v kontexte majetkových sporov a sporov o určenie vlastníckeho práva, a rozoberá postup súdu v takýchto prípadoch.

Pokračovanie konania s dedičmi

Ak žalovaná strana zomrie počas konania o určenie vlastníckeho práva, súd v konaní obligatórne pokračuje s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo podľa výsledku dedičského konania právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Požiadavku, aby na miesto žalovaného nastúpil iba dedič, ktorému bolo právoplatne potvrdené dedičstvo, CSP neobsahuje.

Podľa § 63 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 1 CSP súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstvo (§ 63 ods. 1 a 2 CSP).

Majetkový spor a procesné nástupníctvo

Za majetkový spor sa považujú i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo sporových strán (typickým príkladom sú spory o určenie vlastníckeho práva). V takýchto prípadoch súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť o ktorú v konaní ide.

Treba mať na pamäti, že v zmysle ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, z čoho vyplýva, že smrťou poručiteľa sa stávajú vlastníkom (vlastníkmi) predmetnej nehnuteľnosti dedičia poručiteľa. Postavenie dediča vyplýva predmetným osobám z hmotnoprávnych predpisov a nie z okolnosti, aký majetok zanechal dedičom poručiteľ. Slovenský poriadok nepozná tzv.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre pozostalých: Dôchodok z USA

Nesprávne posúdenie procesného nástupníctva

Z okolnosti, že konanie o dedičstve po žalovanom bolo z dôvodu nedostatku majetku zastavené, pretože majetok, ktorý je predmetom konania v súdenej veci je sporný, vyvodili súdy nesprávny záver o neexistencii dedičov po žalovanom. Aj samotný § 63 ods. 2 CSP uvádza, že súd (pri majetkových sporoch obligatórne) pokračuje v konaní v prvom rade s dedičmi strany; s (inými) osobami, na ktoré prešlo žalované právo alebo povinnosť a súdy pokračujú v konaní iba vtedy, ak už bol tento majetok potvrdený predmetnej osobe v právoplatne skončenom konaní. Z uvedeného vyplýva, že si konajúce súdy v predmetnej veci zvolili nesprávne východiská a otázku procesného nástupníctva po nebohom žalovanom posúdili nesprávne. Svojím rozhodnutím konajúce súdy vmanévrovali žalobkyňu do neriešiteľnej situácie, keďže nie je možné ani zistiť „osoby, na ktoré prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide“, pretože dedičský súd s predmetným majetkom ako sporným odmietol konať.

Prerušenie konania a pokračovanie s dedičmi

Postup by mal byť taký, že súd by mal potom, čo sa dozvie o úmrtí jednej zo sporových strán, konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania o dedičstve. Následne by mal v konaní pokračovať s právoplatnými dedičmi.

Ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako bolo konanie právoplatne skončené, posúdi súd podľa povahy veci, či môže v konaní pokračovať. Ak nie je možné v konaní pokračovať ihneď, konanie preruší. V prípade, ak dôjde k strate spôsobilosti byť účastníkom konania u fyzickej osoby a ak povaha veci umožňuje (ide o majetkovú vec), môže v konaní pokračovať s jej procesným nástupcom (nástupcami), ktorými sú jeho dedičia, ak zákon neustanovuje inak.

Dedičstvo a ingerencia štátu

Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom prejednané a vyporiadané.

Zastavenie konania a porušenie práva na spravodlivý proces

Za nesprávny postup súdu, ktorým možno strane znemožniť, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces, sa považuje aj zastavenie konania, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky. Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

Prečítajte si tiež: Nárok na vdovský dôchodok

Ochrana osobnosti a smrť

Ochranu osobnosti upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v ustanoveniach § 11 a nasledujúce. Právo na ochranu osobnosti prislúcha úplne každej fyzickej osobe, a to bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, náboženstvo, sexuálnu orientáciu, príslušnosť k etickej či náboženskej skupine. O tomto práve môžeme povedať, že je nescudziteľné, teda ho nemožno previesť na iného a neodňateľné, čo znamená, že tohto práva nemožno nikoho pozbaviť.

„Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkovej povahy, rýdzo osobnej povahy, zaniká smrťou fyzickej osoby, neprechádza na jej dedičov a nestáva sa predmetom dedenia.“

Postmortálna ochrana

Iba za kumulatívneho splnenia predpokladov ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy možnosť tzv. postmortálnej ochrany, kedy po smrti fyzickej osoby môžu zákonom presne stanovené subjekty uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti. Zákon okrem toho, že určuje okruh týchto osôb, stanovuje tiež ich poradie, v akom majú právo uplatňovať ochranu.

Prečítajte si tiež: Súdne určenie opatrovníka po úmrtí

tags: #čo #ak #zomrie #žalovaný #počas #konania