
Smrť blízkeho je vždy ťažká udalosť spojená so smútkom a s tým súvisiacimi povinnosťami. Často sa vynárajú aj právne otázky, najmä ak zosnulý zanechal majetok alebo dlhy. Jednou z komplikovanejších oblastí je dedenie dlhov po smrti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike s dôrazom na slovenské právne predpisy a judikatúru.
Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia:
Dedičstvo zahŕňa aktíva (majetok a pohľadávky) aj pasíva (dlhy) poručiteľa. Dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. To, či dlh patrí do dedičstva a či prechádza na dediča, nezávisí od toho, či bol zahrnutý notárom do pasív dedičstva. Zákonodarca upravuje dedenie dlhov tak, aby dedičstvo nebolo pre dediča rizikom a aby za poručiteľa nezaplatil na dlhoch viac, než zdedil.
Zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia.
Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky „ceny nadobudnutého dedičstva“. Cenu nadobudnutého dedičstva zistíme z rozhodnutia notára (súdneho komisára) v uznesení o dedičstve. Notár nielenže určí aktíva, pasíva dedičstva a čistú hodnotu dedičstva, ale zároveň v rozhodnutí uvedie aj čo a v akej hodnote ten ktorý dedič nadobudne.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol.
Príklad: Najvyšší súd SR, sp. zn. 4M Cdo 18/2009: „V ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia.“
Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak opomenul neopomenuteľných dedičov, nastupuje dedenie zo zákona. Zákon rozlišuje štyri dedičské skupiny:
Predmetom dedičstva môže byť hnuteľný a nehnuteľný majetok, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Môžu to byť peniaze na účte v banke, hotovostné peniaze, nehnuteľnosti a pod.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa stáva účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť.
Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona (§ 473 až § 475a Občianskeho zákonníka). Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu.
V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.
Niektorí dedičia po zistení, že po poručiteľovi ostalo viacero dlhov, pristúpia k tomu, že dedičstvo odmietnu. Iní sa zase v rámci dedičského konania dohodnú tak, že prenechávajú svoj dedičský podiel ostatným dedičom.
Podľa § 199 Civilného mimosporového poriadku na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Dedičia a veritelia sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Ak sa takúto dohodu nepodarí uzatvoriť, prípadne ju notár neschváli, pristúpi k likvidácii dedičstva, ktorú upravuje § 205 a nasl.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Podľa Občianskeho zákonníka platí, že dedičia nadobúdajú dedičstvo momentom poručiteľovej smrti. Rovnako platí, že zodpovedajú za náklady spojené s pohrebom a že každý z dedičov zodpovedá do výšky ceny svojho dedičského podielu.
§ 470 Občianskeho zákonníka: Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Teda ak súrodenci neodmietli dedičstvo sú aj oni povinní podieľať sa a prispieť na pohreb.
Rodičovský hrob je zahrnutý do dedičského konania.
Je potrebné sledovať aktuálne podmienky pre uplatnenie nároku na príspevok na pohreb.
Právo na dedičstvo má v zásade každé dieťa poručiteľa, pokiaľ ho poručiteľ počas svojho života nevydedil v súlade so zákonnými podmienkami. Odmietnutie pohrebu nie je dôvodom na stratu dedičského práva. Ak však syn nechce dediť, môže dedičstvo odmietnuť do jedného mesiaca od upovedomenia o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch tohto odmietnutia. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí byť písomné alebo ústne na súde a je neodvolateľné. Ak by syn dedičstvo odmietol, dedičstvo prechádza na ďalších dedičov, čo môžu byť napríklad vnuci poručiteľa.
Je potrebné informovať sa u správcu cintorína o postupe pri predaji hrobového miesta.
Z dôvodu dlhov poručiteľa môžete uvažovať o možnosti odmietnuť dedičstvo.
§ 470 Občianskeho zákonníka: (2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Vychádzajúc z citovanej normy možno skonštatovať, že v prípade dedenia, by nemala nastať situácia, že dedič sa po dedení ocitne v horšom právnom postavení, než predtým, pretože zodpovednosť za poručiteľove dlhy je limitovaná cenou nadobudnutého dedičstva, resp. rovnako je potrebné počítať s tým, že dedičstvo nemôže odmietnuť taký dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo odmietnuť nechce.
Zákon nepripúšťa možnosť pripojiť k odmietnutiu dedičstva výhrady alebo podmienky. Inak povedané, dedičstvo je potrebné odmietnuť bezvýhradne a bezpodmienečne. Rovnako nie je prípustné, aby sa dedičstvo odmietlo iba sčasti.
Prípadné odmietnutie dedičstva je potrebné starostlivo zvážiť, pretože v zmysle zákona nemožno vyhlásenie o odmietnutí dedičstva odvolať (vziať späť).
Vzhľadom na obavu ohľadom toho, že ak dedičstvo odmietnete, nastúpia na Vaše „dedičské“ miesto Vaše deti (vnuci a vnučky poručiteľa) je potrebné ozrejmiť právnu úpravu reprezentácie v tzv. dedičskom práve.
§ 473 Občianskeho zákonníka: (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. Zákonná dikcia druhého odseku citovaného ustanovenia hovorí o „dieťati, ktoré nededí“. Pod túto zákonnú formuláciu možno zahrnúť potomkov detí poručiteľa, ktoré zomreli skôr ako poručiteľ, ale aj potomkov detí, ktoré síce poručiteľa prežili, avšak odmietli dedičstvo, sú nespôsobilé dediť, boli vydedené alebo sa na ne v zmysle zákona neprihliada.
Pokiaľ uvažujeme o dedení poručiteľových vnukov a vnučiek, pre úplnosť je potrebné ozrejmiť aj dedičskú spôsobilosť tzv. nascitura (počatého, ale zatiaľ nenarodeného dieťaťa). Právna subjektivita nascitura, a tým aj spôsobilosť byť dedičom, je podmienená tým, že sa dieťa narodí živé (k tomu pozri ustanovenie § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predpokladom dedenia nascitura je, že k jeho počatiu došlo ešte pred poručiteľovou smrťou, že sa počaté dieťa aj skutočne narodí živé a že pochádza od zomretého poručiteľa, resp. od jeho potomka (ak ide o prípad dedenia vnuka, resp. V dedičskom konaní nie je možné pokračovať, kým sa dieťa, t.j. predpokladaný dedič, nenarodí. Dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. Pri fyzickej osobe preto postačuje, aby aspoň na krátky čas prežila poručiteľa.
Z praktického hľadiska odmietnutím dedičstva nevyriešite komplexne situáciu ohľadom exekučne zaťaženého podielu na nehnuteľnosti, ktorý patril poručiteľovi.
Najskôr je potrebné vysvetliť, že smrťou dlžníka jeho dlhy nezanikajú, ale stávajú sa predmetom dedičského konania. Dedičia dedia nielen majetok, ale aj dlhy poručiteľa, avšak len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva podľa § 470 Občianskeho zákonníka.
Ak sú dedičmi maloleté deti, tieto deti môžu dediť, ale za nich v dedičskom konaní koná ich zákonný zástupca (zvyčajne matka). Ak by dedičstvo bolo predlžené (teda dlhy prevyšujú majetok), zákonný zástupca môže v mene maloletých detí dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva je potrebné urobiť výslovným vyhlásením na súde v lehote do jedného mesiaca od toho, ako bol dedič o práve dedičstvo odmietnuť upovedomený. Ak zákonný zástupca v mene maloletých detí dedičstvo neodmietne, deti budú dediť, ale za dlhy poručiteľa budú zodpovedať len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva, nie celým svojím majetkom. V prípade maloletých je potrebný súhlas súdu na odmietnutie dedičstva.
V praxi sa stáva, že v dedičskom konaní nie sú všetky dlhy poručiteľa vyčíslené, a následne sú dedičia vyzvaní na zaplatenie vyššej sumy veriteľovi.
Najskôr je potrebné vysvetliť, ako sa v dedičskom konaní postupuje pri zisťovaní dlhov. Notár, ako súdny komisár, má v rámci dedičského konania povinnosť zistiť majetok a dlhy poručiteľa. Robí to na základe informácií od dedičov, ale aj aktívnym zisťovaním. Môže sa obrátiť na banky, poisťovne, Sociálnu poisťovňu a iné inštitúcie, aby zistil, či mal poručiteľ nejaké účty, poistky alebo dlhy. Veritelia majú možnosť prihlásiť svoje pohľadávky do dedičského konania.
Ak sa objaví dlh, ktorý nebol prihlásený do dedičského konania, dedičia zaň zodpovedajú len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Je však dôležité overiť, či pohľadávka veriteľa nie je premlčaná.
Všeobecná premlčacia doba je tri roky. Ak veriteľ nepodal žalobu na súd v tejto lehote, dlh je premlčaný a dedičia ho nemusia uhradiť. Je však potrebné vzniesť námietku premlčania na súde.
Ak sa domnievate, že veriteľ vymáha neoprávnený nárok, môžete sa brániť týmito spôsobmi:
Ak otec má viacero úverov a existuje podozrenie, že jeho dlhy sú vyššie ako hodnota domu, syn by mal zvážiť odmietnutie dedičstva. Ak dedičstvo nadobudne, bude musieť uhradiť aj dlhy. Ak je však dedičstvo predlžené, notár nariadi jeho likvidáciu, majetok rozpredá a následne výťažok rozdelí medzi veriteľov.
Ak má otec dlhy vymáhané exekútormi, nemôže dom darovať. Je možné sa dohodnúť s otcom, že vyplatíte dlhy a následne dom kúpite, avšak, samozrejme, s tým musí otec súhlasiť.
Ak mama ručila sestre pri pôžičke a založila do zábezpeky rodinný dom, a sestra vyhlásila osobný bankrot, nehnuteľnosť darovaná otcom pred jeho smrťou nie je predmetom dedičstva.