
Ručná manipulácia s bremenami predstavuje významnú súčasť fyzickej záťaže zamestnancov pri práci. Slovenská legislatíva, konkrétne Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z.z., upravuje túto oblasť s cieľom minimalizovať riziká poškodenia zdravia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na definíciu bremena v slovenskom Zákonníku práce, s dôrazom na súvisiace povinnosti zamestnávateľa a riziká pre zamestnancov.
Nariadenie vlády č. 281/2006 Z.z. definuje ručnú manipuláciu s bremenami ako: "Akékoľvek premiestňovanie alebo nesenie bremena, vrátane ľudí a zvierat, a to jedným zamestnancom alebo viacerými zamestnancami, taktiež jeho zdvíhanie, podopieranie, ukladanie, tlačenie, ťahanie alebo iné pohybovanie, ktoré z dôvodu vlastností bremena alebo nepriaznivých ergonomických faktorov predstavujú riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice zamestnancov."
Hmotnosť, od ktorej sa predmet považuje za bremeno, nie je presne definovaná. Nariadenie vlády však upravuje smerné hmotnostné hodnoty pre bremená zdvíhané a prenášané oboma rukami.
Základnou povinnosťou zamestnávateľa je v zmysle nariadenia vlády úplne vylúčiť ručnú manipuláciu s bremenami. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť toto vylúčenie používaním primeraných prostriedkov, najmä mechanických zariadení (napr. manipulátory, podávače…).
Ak nie je možné ručnú manipuláciu vylúčiť, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby bola pre zamestnancov čo najbezpečnejšia a s čo najmenším rizikom poškodenia zdravia.
Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca
Pred začatím ručnej manipulácie s bremenami je zamestnávateľ povinný posúdiť riziko pri každom druhu ručnej manipulácie s bremenami. Toto posúdenie musí zohľadňovať faktory súvisiace s rizikom poškodenia zdravia zamestnancov a smerné hmotnostné hodnoty bremena. Následne je zamestnávateľ povinný vykonať príslušné opatrenia, najmä so zreteľom na fyzickú námahu, vlastnosti pracovného prostredia a požiadavky na činnosť.
Medzi nepriaznivé podmienky patria napríklad:
Dôležité je dodržiavať čas práce a prestávok.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom, ako aj zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, potrebné všeobecné údaje a, ak je to možné, presné informácie o hmotnosti bremena a ťažisku najťažšej strany bremena v prípade, keď je bremeno v obale umiestnené excentricky. Ďalej je povinný zabezpečiť školenie a zácvik zamestnancov o správnej manipulácii s bremenom a o rizikách poškodenia zdravia, ktoré vyplývajú z nesprávnej manipulácie s bremenom, s prihliadnutím na všetky faktory súvisiace s rizikom poškodenia zdravia, najmä chrbtice, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 1.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 281/2006 Z. z. obsahuje tabuľku so smernými hmotnostnými limitmi pre ženy aj mužov rôznych vekových kategórií, vrátane mladistvých zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Postup pri zápise vecného bremena
Napríklad:
Práca s bremenami so sebou prináša celý rad nežiadúcich rizík, ak zamestnanci nedodržiavajú odporúčané pracovné postupy alebo sa nezúčastňujú pravidelných lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie rizika pri práci s bremenami, predchádzať rizikám poškodenia zdravia vplyvom práce s nimi a organizačnými, technickými a technologickými postupmi znížiť negatívne vplyvy na zdravie svojich zamestnancov.
Ohrozenie zdravia zamestnancov v súvislosti s bremenami riskujete, keď:
Pre predchádzanie poškodeniam zdravia správnou prevenciou sa odporúča:
V súčasnosti nie sú k dispozícii presné údaje o limitoch pre manipuláciu s bremenami u zamestnancov nad 60 rokov. NRC pre fyziológiu práce a ergonómiu urobilo teoretický výpočet pre predikciu limitu pre vekovú kategóriu 60-65 rokov, pričom pri stanovení doporučeného limitu bola zohľadnená fyzická výkonnosť osôb vo veku 60 - 65 rokov. Takto stanovený limit by bol cca 4 400 kg za zmenu pre prijateľné manipulačné podmienky. Maximálna hmotnosť bremena by nemala presiahnuť 20 kg. Vzhľadom na to, že zdravotná bezpečnosť tohto teoretického limitu nie je exaktne overená, upozorňuje sa na nutnosť individuálneho posúdenia zdravotného stavu zamestnanca nad 60 rokov v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.
Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena
Zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, okrem prípadov zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, neplatí však, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 185 Zákonníka práce.
Zákonodarca prináša od roku 2026 upravenú definíciu závislej práce ako reakciu na aplikačnú prax stierania dôležitosti určovania pracovného času zamestnanca zamestnávateľom ako základného znaku závislej práce a časté obchádzanie pracovnoprávnych noriem a ich ochrannej funkcie.
Zákonník práce vo svojom znení účinnom do 31.12.2025 definuje v § 1 ods. 2 závislú prácu ako prácu vykonávanú:
Od 01.01.2026 Zákonník práce definuje v § 1 ods. 2 závislú prácu ako prácu vykonávanú:
Z ustálenej definície sa vypúšťajú slová „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Za dva základné dôvody pre zmenu definície závislej práce možno považovať: narastajúci ústup znaku „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“ pri posudzovaní definície závislej práce a cieľ zákonodarcu zamedziť takému výkonu tzv. fiktívnej živnosti, kedy je osoba povinná vykonávať svoju prácu na živnosť napriek tomu, že materiálne napĺňa základné znaky závislej práce.
Od 1. marca 2015 sa upravili podmienky personálneho lízingu (dočasného pridelenia zamestnancov). Do Zákonníka práce sa presunula doplňujúca právna úprava dočasného pridelenia zo zákona o službách zamestnanosti. Cieľom tejto právnej úpravy je zabraňovať obchádzaniu inštitútu dočasného pridelenia zamestnancov uzatváraním zmlúv o poskytovaní (fiktívnych) služieb.
Do Zákonníka práca sa vkladá vyvrátiteľná domnienka existencie dočasného pridelenia. Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak:
Uvedené tri podmienky musia byť splnené súčasne. Ak sú splnené všetky tri podmienky, objednávateľ personálneho lízingu sa stane užívateľským zamestnávateľom (§ 40 ods. 10 Zákonníka práce).
Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. Od 1. marca 2015 má užívateľský zamestnávateľ spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť so zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania za vyplatenie porovnateľnej mzdy. Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania neposkytne pridelenému zamestnancovi mzdu vôbec alebo nižšiu ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa, užívateľský zamestnávateľ mu musí doplatiť celú mzdu alebo rozdiel.