Zamestnávanie ZŤP vs. Platenie pokút: Komplexný prehľad pre zamestnávateľov

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) predstavuje pre firmy nielen prejav spoločenskej zodpovednosti, ale aj zákonnú povinnosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť zamestnávateľom rozsiahly prehľad o ich povinnostiach, alternatívnych možnostiach plnenia týchto povinností, ako aj o výhodách, ktoré im zamestnávanie ZŤP prináša.

Povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní ZŤP

V zmysle zákona o službách zamestnanosti je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Táto evidencia musí obsahovať údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 zákona. Zamestnávatelia s 20 a viac zamestnancami majú povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak túto podmienku nespĺňajú, sú povinní odviesť odvody za zamestnanca vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce za chýbajúcu osobu. Ak zamestnávateľ nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, je povinný odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod. Tento odvod je vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce. Celková cena práce je vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Tento odvod je splatný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2024 je potrebné predložiť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

Pre rok 2025 je tento poplatok stanovený na 1819 € za každého chýbajúceho ZŤP zamestnanca (suma sa platí do 30. marca 2025 za rok 2024).

Náhradné plnenie: Alternatíva k priamemu zamestnávaniu ZŤP

Alternatívou k priamemu zamestnávaniu ZŤP je tzv. náhradné plnenie. To znamená, že zamestnávateľ si namiesto platenia pokuty objedná tovar alebo služby od spoločnosti, ktorá zamestnáva ZŤP. Pre rok 2025 je suma náhradného plnenia stanovená na 1616 €. Ak zamestnávateľ nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, má možnosť plniť túto povinnosť náhradným spôsobom. Jedným z týchto spôsobov je zadávanie zákaziek. Zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením, a tým si plniť povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím. Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. Odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce. Prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce. Celková cena práce je vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní.

Výhody náhradného plnenia:

• Úspora financií: Náhradné plnenie je často výhodnejšie ako platenie pokuty štátu. Podľa dostupných údajov je náhradné plnenie výhodnejšie o 189 EUR za každého jedného ZŤP občana (vyžadovaného zo zákona) ako platiť štátu pokutu.
• Získanie kvalitných produktov a služieb: Firmy ponúkajúce náhradné plnenie disponujú modernými technológiami a skúsenosťami, aby dosiahli najlepší pomer kvality a ceny pre klienta.
• Podpora zamestnávania ZŤP: Objednávaním tovarov a služieb od firiem zamestnávajúcich ZŤP priamo podporujete ich zamestnávanie a integráciu do spoločnosti.
• Propagácia spoločnosti: S náhradným plnením sa dá spojiť aj propagácia spoločnosti, napríklad prostredníctvom reklamných predmetov alebo potlače textilu.

Doklady preukazujúce náhradné plnenie

Zamestnávateľ preukazuje náhradné plnenie najneskôr do 31. marca. Medzi potrebné doklady patria:

Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov: Invalidný a Starobný

• Rozpis dodaných tovarov podľa § 64 ods. zákona o službách zamestnanosti.
• Doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č.328/2002 Z. z.).
• Ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky.

Príklady náhradného plnenia

Spoločnosť môže využiť náhradné plnenie na výrobu propagačných materiálov na mieru, ako sú reklamné, firemné a iné tabule, reklamné predmety s potlačou, strojové vyšívanie, predaj a potlač textilu, tričiek, výroba a predaj kalendárov s potlačou firemného loga, polepy automobilov, výroba silikónových náramkov, gravírovanie, tlač vizitiek, výroba a potlač rohoží, tlač šnúrok na krk. Dodáme a namontujeme zariadenia na inteligentné odvetrávanie priestorov bez straty energie. Vysoko účinný prípravok pre rýchle dobitie Vašej energie. Užitočné v každej náročnej situácii.

Firmy ponúkajúce náhradné plnenie

Na trhu existuje množstvo firiem, ktoré sa špecializujú na poskytovanie náhradného plnenia. Príklady produktov a služieb ponúkaných v rámci náhradného plnenia:

• Veľkoplošná digitálna tlač
• Výroba reklamných a firemných tabúľ
• Predaj a potlač reklamných predmetov
• Strojové vyšívanie
• Predaj a potlač textilu a tričiek
• Výroba a predaj kalendárov s potlačou firemného loga
• Polepy automobilov
• Výroba silikónových náramkov
• Gravírovanie
• Tlač vizitiek
• Výroba a potlač rohoží
• Tlač šnúrok na krk

Dôležité: Uistite sa, že firma, od ktorej si objednávate náhradné plnenie, má všetky potrebné povolenia a certifikáty a že jej potvrdenia o náhradnom plnení sú uznávané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v plnej výške.

Zamestnávanie ZŤP: Príležitosti a Výhody

Okrem plnenia zákonných povinností prináša zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím aj ďalšie výhody:

• Zlepšenie imidžu spoločnosti: Zamestnávanie ZŤP vníma verejnosť pozitívne a prispieva k budovaniu imidžu spoločensky zodpovednej firmy.
• Motivácia a lojalita zamestnancov: Zamestnanci, ktorí pracujú v spoločnosti, ktorá zamestnáva ZŤP, sú často viac motivovaní a lojálni.
• Prístup k talentovaným a kvalifikovaným pracovníkom: Medzi osobami so zdravotným postihnutím sa nachádza množstvo talentovaných a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí môžu byť pre firmu cenným prínosom.
• Finančné výhody: Zamestnávatelia môžu získať rôzne finančné príspevky a dotácie na zamestnávanie ZŤP. Spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zamestnanosti. Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. o poskytnutie príspevku. maximálnej výšky príspevku za kalendárny štvrťrok podľa § 60 ods. č. 5/2004 Z. z. stránke.

Aspekty pracovného pomeru so ZŤP zamestnancom

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá. Zamestnávateľ je povinný vytvárať vhodné pracovné podmienky a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov. Je povinný zabezpečiť pre nich pracovné miesto, vykonávať odbornú prípravu a starať sa o jej zvyšovanie. Prispôsobiť pracovisko a ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere, aby mali možnosť pracovného uplatnenia.

Prečítajte si tiež: Mzdy, nemocenské dávky a sviatky na Slovensku

Ukončenie pracovného pomeru so ZŤP zamestnancom

Pri ukončení pracovného pomeru so ZŤP zamestnancom platia všeobecné pravidlá, ako pri každom zamestnancovi, t. j. práce, pričom výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná. Avšak, v niektorých prípadoch je zamestnávateľ pri ukončení pracovného pomeru ešte viac limitovaný. Zamestnávateľ potrebuje na výpoveď so ZŤP zamestnancom predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu, bola by výpoveď neplatná. Súhlas úradu sa nevyžaduje, ak bola daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. daná v prípade, ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Miestne dane a poplatky

Obec vydáva a ustanovuje VZN, ktoré upravujú konkrétne podmienky vyberania miestnych daní a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Táto právomoc vyplýva zo splnomocňovacích ustanovení k jednotlivým druhom miestnych daní a poplatku, ako aj na základe odkazov v jednotlivých ustanoveniach zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Prvýkrát na účely zákona o miestnych daniach mohla obec VZN zaviesť miestne dane a poplatok najskôr s účinnosťou od 1. januára 2005. V ďalších zdaňovacích obdobiach už obec nie je povinná vydať VZN každoročne, pokiaľ podmienky vyberania miestnych daní a poplatku ostanú aj v ďalších zdaňovacích obdobiach zachované. V ďalších zdaňovacích obdobiach obec vydáva nové VZN alebo dodatok k VZN iba pri zmenách zákona o miestnych daniach alebo v prípadoch, ak napr. mení výšku sadzby dane, hodnotu pozemkov, príplatku za podlažie, zavádza alebo ruší oslobodenia od dane alebo zníženia dane, vymedzuje jednotlivú časť obce a pod. Obec vypracuje návrh VZN, ktorý zverejní jeho vyvesením na obecnej tabuli minimálne 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o tomto návrhu. Ak má obec zriadenú internetovú stránku, okrem vyvesenia návrhu nariadenia na obecnej tabuli zverejní návrh nariadenia aj na internetovej stránke obce. Obec môže zverejniť návrh nariadenia aj iným spôsobom v obci obvyklým. Odo dňa, keď obec zverejní návrh nariadenia, začína plynúť minimálne 10-dňová lehota, v ktorej môžu fyzické, ako aj právnické osoby uplatňovať pripomienky k návrhu nariadenia. Pripomienky sa predkladajú písomne, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Tento postup sa nemusí dodržať, ak právny predpis, na základe ktorého sa nariadenie prijíma, nebol včas zverejnený v Zbierke zákonov, v prípade živelnej pohromy, všeobecného ohrozenia, odstraňovania následkov živelnej pohromy alebo ak je potrebné zabrániť škodám na majetku. Najneskôr 3 dni pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia sa vyhodnotenie pripomienok musí predložiť poslancom obecného zastupiteľstva v písomnej forme. Ak poslanci obecného zastupiteľstva schvália nariadenie, ďalším krokom v tomto procese je vyhlásenie nariadenia. Vyhlásenie nariadenia sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli po dobu minimálne 15 dní. Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli je podmienkou jeho platnosti. Tak ako návrh nariadenia, aj vyhlásenie nariadenia sa môže zverejniť spôsobom v obci na to obvyklým. Pätnástym dňom od vyvesenia nariadenia na úradnej tabuli nadobúda nariadenie účinnosť za podmienky, že v nariadení nie je určená neskoršia účinnosť. Účinné a platné nariadenie musí byť prístupné každej fyzickej alebo právnickej osobe na tom obecnom úrade, ktorý nariadenie vydal.

Druhy miestnych daní a poplatkov

Zákon o miestnych daniach upravuje dva druhy miestnych daní, a to dane s ročným zdaňovacím obdobím, ktoré musia byť ustanovené obcou vo VZN s účinnosťou od 1. januára zdaňovacieho obdobia a dane krátkodobého charakteru, ktoré môže obec ustanoviť v priebehu zdaňovacieho obdobia. VZN s účinnosťou od 1. januára zdaňovacieho obdobia možno vymenované miestne dane zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby a určiť oslobodenia alebo zníženia dane. Pri poplatku k 1. januáru zdaňovacieho obdobia možno VZN určiť alebo zmeniť sadzby poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti a podklady, ktoré má poplatník preukázať, a to pri vrátení poplatku, pri vrátení pomernej časti poplatku, pri znížení poplatku alebo pri odpustení poplatku. Pretože pri dani za užívanie verejného priestranstva, dani za ubytovanie a dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta zákon o miestnych daniach neurčuje deň, ku ktorému sa majú tieto miestne dane zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby, určiť oslobodenia od dane alebo zníženia dane, prípadne upraviť ďalšie podrobnosti na základe splnomocňovacích ustanovení, je možné tieto miestne dane ustanoviť a upraviť podmienky ich vyberania VZN, ktoré nadobudne účinnosť kedykoľvek v priebehu príslušného kalendárneho roka. Zákon o miestnych daniach v jednotlivých ustanoveniach určuje obciam, podrobnosti ktorých ustanovení je potrebné upraviť vo VZN. Preto nie je správne ani potrebné v nariadení uvádzať celé ustanovenia zákona, definície (daňovník, predmet dane, základ dane pod.), pojmy alebo niektoré časti zákona, ktoré sú jednoznačne upravené a ktoré nie je obec splnomocnená VZN upraviť. V praxi sa vyskytujú prípady, keď obec určí VZN napr. nepovolenú diferenciáciu sadzieb dane z pozemkov, dane zo stavieb, dane z bytov, prekročí násobok medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov, modifikuje zníženia dane a oslobodenia od dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov uvedené v § 17 ods. 2 a 3, rozšíri zákonné oslobodenia upravené v § 17 ods. 1, ustanoví následky za nesplnenie povinností peňažnej i nepeňažnej povahy - pokuty a úroku z omeškania, ktoré upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a pod. V takýchto prípadoch je VZN v rozpore so zákonom o miestnych daniach a je možné proti nemu podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podať podnet na príslušnej prokuratúre.

Dane z nehnuteľností

Ak sa obec rozhodne zaviesť miestne dane podľa zákonom o miestnych daniach, musí tieto dane ustanoviť a určiť všetky konkrétne podmienky ich vyberania vo VZN. V súlade so zákonom o miestnych daniach môže obec zaviesť daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta a daň za jadrové zariadenie. Základ dane z pozemkov sa v závislosti od druhu pozemku určí vynásobením výmery pozemku a hodnoty pozemku (uvedenej v prílohe č. 1 a 2 k zákonu o miestnych daniach alebo podľa platného predpisu o stanovení všeobecnej hodnoty majetku). Spôsob určenia základu dane obec vo VZN neupravuje. V niektorých katastrálnych územiach je hodnota ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov a trvalých trávnatých porastov uvedená v prílohe č. 1 v nulovej hodnote. Ak je hodnota pozemkov nulová, obec nevie v súlade so zákonom o miestnych daniach určiť základ dane, a teda ani vypočítať daň z pozemkov. V prípade, že obec z týchto pozemkov chce vyrubiť daň, ustanovenie § 7 ods. 4 zákona ju splnomocňuje určiť hodnotu takýchto pozemkov VZN. Musí však dodržať pravidlo, že hodnota pozemku určená VZN nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pozemku určenej za príslušný okres, do ktorého príslušné katastrálne územie patrí. Hodnotu pozemku určenú VZN použije správca dane pri vyrubení dane iba v prípade, ak daňovník hodnotu ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov a trvalých trávnatých porastov nepreukáže znaleckým posudkom. Pri určení základu dane z pozemkov, ktorými sú lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, a rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, je potrebná hodnota pozemku zistená podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (znalecký posudok). Ani v tomto prípade nie je možné určiť základ dane a vypočítať daň z uvedených pozemkov, ak hodnotu pozemku stanovenú znaleckým posudkom daňovník nepredloží. Aby mohol správca dane aj v týchto prípadoch vyrubiť daň pozemkov, je dôležité, aby hodnotu lesných pozemkov, na ktorých sú hospodárske lesy, a hodnotu rybníkov s chovom rýb a ostatných hospodársky využívaných vodných plôch určil vo VZN. Hodnotu pozemku určenú VZN použije správca dane pri vyrubení dane iba v prípade, ak daňovník hodnotu uvedených pozemkov nepreukáže znaleckým posudkom. Hodnotu stavebného pozemku určuje príloha č. 2 k zákonu o miestnych daniach. Napriek tomu zákon umožňuje obci pri určení základu dane použiť inú hodnotu stavebného pozemku, ako je uvedená v prílohe, a to za podmienky, že hodnotu určí vo VZN. Ak obec určí hodnotu stavebného pozemku vo VZN, potom pri určení základu dane použije výlučne túto hodnotu. Sadzbu dane z pozemkov určuje zákon o miestnych daniach vo výške 0,25 %. Túto výšku sadzby dane z pozemkov správca dane nie je povinný upraviť vo VZN a napriek tomu ju môže použiť pri výpočte dane z pozemkov pre všetky skupiny pozemkov vymenované v § 6 ods. 1 zákona o miestnych daniach. sadzbu dane vyššiu alebo nižšiu, ako určuje zákon o miestnych daniach alebo môže určiť rôzne sadzby dane z pozemkov, a to pre jednotlivé skupiny pozemkov. Pri určení sadzby dane pre jednotlivé skupiny pozemkov najvyššia sadzba dane nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo VZN. V prípade, že na pozemky nachádzajúce sa v obci bolo vydané povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu alebo sa na pozemkoch nachádza zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie, môže takáto obec ustanoviť na jednotlivé skupiny pozemkov aj inú sadzbu dane z pozemkov. Aj v tomto prípade platí, že takto ustanovená sadzba dane nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo VZN. Obce, v ktorých sa nachádzajú jadrové zariadenia, môžu určiť aj sadzbu dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia. Táto sadzba dane nesmie presiahnuť 100-násobok zákonom určenej sadzby dane. Sadzba dane zo stavieb je ustanovená zákonom o miestnych daniach vo výške 0,033 eura/m2 zastavanej plochy. Tak ako pri dani z pozemkov, aj pri dani zo stavieb platí, že zákonom určenú sadzbu dane zo stavieb nie je správca dane povinný upraviť vo VZN a napriek tomu ju môže použiť pre všetky druhy stavieb v členení podľa § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach. Ak správca dane nechce použiť pre všetky druhy stavieb sadzbu dane zo stavieb určenú zákonom, môže určiť inú sadzbu dane alebo sadzby dane zo stavieb pre jednotlivé druhy stavieb podľa členenia v § 10 ods. v jednotlivom katastrálnom území. Zároveň musí dodržať podmienku, že najvyššia sadzba dane zo stavieb nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN. Pri viacpodlažných stavbách môže správca dane určiť príplatok za podlažie, ktorý nesmie mať hodnotu vyššiu ako 0,33 €. v jednotlivej časti obce. Zákon o miestnych daniach ustanovuje sadzbu dane z bytov pre byty aj pre nebytové priestory vo výške 0,033 €/m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru, pričom aj tu platí, že zákonom určenú sadzbu dane z bytov a nebytových priestorov nie je správca dane povinný upraviť vo VZN a napriek tomu ju môže použiť pre všetky byty a nebytové priestory nachádzajúce sa v obci. v jednotlivom katastrálnom území. Zároveň musí dodržať podmienku, že najvyššia sadzba dane z bytov nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej sadzby dane z bytov určenej správcom dane vo VZN. Obec môže vo VZN upraviť oslobodenie od dane a zníženie dane, ktoré správca dane poskytne daňovníkovi iba v prípade, ak konkrétne oslobodenie od dane alebo zníženie dane zavedie VZN (§ 17 ods. Iba v prípade, ak obec zavedie oslobodenie od dane alebo zní…

Praktické Informácie pre Zamestnávateľov

Ako postupovať pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín:

Ak zamestnávateľ plánuje prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinný dodržiavať nasledujúci postup:

Prečítajte si tiež: Postup pri ukončení živnosti

• Nahlásenie voľného pracovného miesta (VPM): Zamestnávateľ musí nahlásiť VPM úradu práce, príslušnému podľa miesta výkonu práce, najmenej 10 pracovných dní pred podaním žiadosti o povolenie na zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny.
• Žiadosť o povolenie na zamestnanie: Štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie na úrade práce, v ktorého územnom obvode bude vykonávať prácu. Žiadosť podáva po uplynutí 10 pracovných dní odo dňa nahlásenia VPM.
• Povinnosti zamestnávateľa po prijatí zamestnanca: Zamestnávateľ, ktorý prijme do pracovného pomeru štátneho príslušníka tretej krajiny na základe udeleného povolenia na zamestnanie, je povinný do 7 pracovných dní oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nástup/ukončenie alebo nenastúpenie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania.

Potrebné dokumenty k žiadosti o povolenie na zamestnanie:

• Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie (Príloha č.1 alebo Príloha č.2)
• Čestné vyhlásenie o splnení podmienok (Príloha č.10)
• Doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa zákona č. 355/2007 Z. z.
• Potvrdenie zamestnávateľa o poskytnutí ubytovania v ubytovacom zariadení, ktoré spĺňa všetky náležité požiadavky týkajúce sa prevádzky tohto zariadenia, počas obdobia trvania zamestnania, s uvedením mesačnej primeranej úhrady za ubytovanie a čistej mesačnej mzdy (príloha č. II. Ubytovanie na súkromí, t.

Daňové aspekty odvodu a náhradného plnenia

Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je daňovým výdavkom. Ak výdavok daňovníka na zadanú zákazku podľa § 64 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti nebol vynaložený v súvislosti s činnosťou daňovníka na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, možno ho uplatniť ako daňový výdavok len do výšky odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti. Ak daňovník (zamestnávateľ) poskytuje zamestnancovi na základe takejto zákazky rekondičné pobyty, rehabilitačné pobyty, kondičné rehabilitácie a preventívnu zdravotnú starostlivosť v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napr. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), vynaložené náklady sú daňovým výdavkom v plnej výške, pričom zároveň hodnota týchto zákaziek u zamestnanca nie je predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm.

Pokuty za porušenie povinností

Za neplnenie povinností zamestnávateľovi hrozia pokuty, ktoré sú spravidla upravené intervalom alebo majú stanovený horný strop. V niektorých prípadoch sa môže kontrolný orgán rozhodnúť, či pokutu zamestnávateľovi dá alebo nie, v iných prípadoch je pokuta stanovená povinne zákonom. Inšpektorát práce je súčasne oprávnený ukladať aj poriadkové pokuty, a to zamestnancom zamestnávateľa, ktorí v určenej lehote nesplnili povinnosti podľa zákona. Ide o prípady neohlásenia vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, alebo ktorí maria výkon inšpekcie práce. Pokuta sa pohybuje v sume od 100 až do 1 000 eur a môže byť uložená aj opätovne. Pokutu môže inšpektorát práce uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

Zamestnávanie dôchodcov v chránených dielňach

Čo sa týka zamestnávania dôchodcov v chránených dielňach, je potrebné rozlišovať medzi poberateľmi invalidného dôchodku a starobného dôchodku. Príspevky sú určené na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, pričom invalidný dôchodok je jedným z kritérií pre zaradenie medzi ZŤP.

V kontexte s otázkou čitateľa, ktorý pracuje ako školník od septembra 2008 na skrátený pracovný úväzok v chránenej dielni, je držiteľom preukazu ZŤP od 17 rokov, poberateľom čiastočného invalidného dôchodku a dosiahol dôchodkový vek vo februári 2010, je dôležité zdôrazniť, že zamestnávateľ nemôže ukončiť pracovný pomer len z dôvodu dosiahnutia starobného dôchodku. Obmedzenie, že ako starobný dôchodca môže pracovať najviac 3 roky, je neopodstatnené.

tags: #zamestnávanie #ZŤP #vs. #platenie #pokút