
Latinský výraz „čo nie je zakázané, je dovolené“ je právny princíp, ktorý hovorí, že ak zákon výslovne nezakazuje konanie, potom je toto konanie povolené. Tento princíp je základom mnohých právnych systémov a je dôležitý pre ochranu slobody jednotlivca.
Pôst, všeobecne definovaný ako abstinencia od jedla a pitia, má hlboké korene v rôznych kultúrach a náboženstvách. Slovo „pôst“ pochádza z germánskych jazykov a znamená držať sa, zachovávať, pozorovať alebo obmedzovať sa. Latinský výraz „jejunium“ označuje prázdne zvieracie črevo.
Abstinenčný pôst od jedla a nápojov môže mať rôzne formy, od časovo obmedzenej abstinencie od všetkých potravín (ako je pôst pred svätým prijímaním) až po individuálne určené obmedzenia na základe telesných alebo duševných dispozícií. Pôst môže byť aj morálny alebo filozofický, a zahŕňa kajúcnu prax v rehoľných spoločenstvách.
V kresťanskom staroveku niektoré skupiny popierali povinnosť pôstu pre „dokonalejších“ kresťanov, no cirkevné synody potvrdili starobylosť a dôležitosť tradície cirkevných pôstov. Moralisti sa všeobecne zhodujú, že prirodzený zákon vyžaduje pôst ako prostriedok na ovládnutie žiadostivosti.
Cirkevný zákon o pôste bol spočiatku nepísaný, a preto sa riadil zvyklosťami platnými v rôznych časoch a na rôznych miestach. V rôznych krajinách sa ako pôstne dni predpisujú rôzne dni, napríklad dni Veľkého pôstu, adventné piatky, kántrové dni, vigílie Vianoc a Turíc, Nanebovzatia Panny Márie a Všetkých svätých.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne
Pôst obvykle zahŕňa prijatie len jedného plného jedla za 24 hodín, zvyčajne okolo poludnia, a zdržanie sa mäsa. Objem povoleného jedla nie je presne stanovený, a aj výdatné jedlo postačuje na splnenie povinnosti pôstu. Je možné posunúť hodinu jedenia z dobrých dôvodov, pričom príliš dlhá prestávka medzi jedlami nie je povolená.
Okrem hlavného jedla Cirkev povoľuje menšie jedlo, zvyčajne večer, pričom sa berie ohľad na miestne zvyklosti a individuálne potreby. Povolené je aj ráno trocha čaju, kávy alebo podobných nápojov s kúskom chleba alebo sušienkou. Tekutiny sa môžu prijímať kedykoľvek počas dňa, aj keď môžu byť do istej miery výživné.
Nie je možné presne určiť, koľko jedla predstavuje závažné porušenie zákona o pôste, ale moralisti sa zhodujú, že viac ako 150 gramov jedla navyše by mohlo byť vážnym priestupkom. Benedikt XIV. zakázal konzumáciu rýb a mäsa v rovnakom jedle počas pôstnych dní.
Cirkevný zákon ukladá vážnu povinnosť pôstu všetkým pokrsteným osobám, ktoré dovŕšili 21 rokov a nie sú inak ospravedlnené. Pôst sa považuje za úkon cnosti striedmosti a má podporovať duchovný rozvoj človeka.
Povinnosť pôstu zaniká, ak je dodržiavanie zákona nemožné alebo nezlučiteľné s povinnosťami vlastného stavu. Chorí, zotavujúci sa, slabé osoby, starší ľudia a tí, ktorí majú ťažkosti s dodržiavaním pôstu, sú ospravedlnení.
Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie
Zákonne ustanovení predstavení môžu dišpenzovať od povinnosti pôstu. Pápež môže udeliť výnimky vždy a všade, biskupi vo svojich diecézach a kňazi poverení starostlivosťou o duše môžu dišpenzovať jednotlivcov z dobrého dôvodu.
Cirkev si uvedomuje zmenené okolnosti doby a upravuje požiadavky pôstu tak, aby slúžili najlepším záujmom svojich veriacich. Zhovievavosť však nemôže poprieť prirodzený a božský zákon, ktorý ukladá mŕtvovanie a pokánie.
Princíp „čo nie je zakázané, je dovolené“ sa uplatňuje najmä v súkromnom práve, kde jednotlivci môžu konať slobodne, pokiaľ to zákon nezakazuje. Pre štát však platí presný opak - štát môže konať len na základe zákona.
Zásada „in dubio pro reo“ znamená „v pochybnosti v prospech obvineného“ a chráni osobu pred obvineniami, kým sa jej vina nepreukáže. Úzko súvisí s princípom prezumpcie neviny, ktorý hovorí, že na osobu sa hľadí ako na nevinnú, až kým sa jej vina spoľahlivo nepreukáže právoplatným rozsudkom súdu.
„Inter vivos“ znamená „medzi živými“ a označuje právne úkony medzi žijúcimi osobami. Naopak, „mortis causa“ označuje právne úkony súvisiace so smrťou a dedením.
Prečítajte si tiež: Čierne slnko: Kontroverzný symbol
Zásada „ne bis in idem“ znamená „nie dvakrát v tej istej veci“ a zabraňuje opakovanému zaoberaniu sa tou istou vecou. Ak je vec právoplatne rozhodnutá, ďalšie podania v tejto veci budú zamietnuté.
Právne princípy sú príkazy optimalizácie, ktoré sa môžu splniť v rôznom stupni, zatiaľ čo pravidlá sú normy, ktoré sa môžu buď splniť, alebo nesplniť. Pri kolízii princípov musí jeden z princípov ustúpiť, ale neznamená to, že je neplatný.
V slovenskom práve platí celý rad právnych princípov, ktoré nie sú obsiahnuté v právnych predpisoch, napríklad princíp, že neznalosť práva neospravedlňuje, alebo princíp neprípustnosti retroaktivity.
Poslanecká imunita je vymoženosť, ktorá umožňuje poslancom slobodne vykonávať svoj mandát bez obáv z trestného stíhania za výroky a hlasovania v parlamente. Zrušenie imunity by vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu v parlamente.
Spoločnosť potrebuje optimalizáciu a zdokonaľovanie, ak chce napredovať k vyššej prosperite a trvalej kvalite života. Štát by mal zastupovať najcnostnejší, najmúdrejší a najosvietenejší ľudia.