Faktory ovplyvňujúce výdavky dôchodcov: Prieskum a analýza

Úvod

Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny Európskej únie, čelí demografickým zmenám, ktoré majú významný vplyv na štruktúru obyvateľstva a verejné financie. Starnutie populácie, nárast počtu dôchodcov a klesajúci počet ekonomicky aktívnych ľudí predstavujú výzvy pre udržateľnosť sociálneho systému. Tento článok sa zameriava na faktory, ktoré ovplyvňujú výdavky dôchodcov na Slovensku, a analyzuje prieskumy a správy, ktoré poskytujú hlbší pohľad na túto problematiku.

Bariéry šťastia a finančná situácia Slovákov

Prieskumy ukazujú, že medzi hlavné bariéry šťastia Slovákov patria nedostatočný príjem, vysoké výdavky či zdravotné problémy. Peniaze ovplyvňujú šťastie dvom tretinám ľudí v SR, avšak nezaručujú ho. Najčastejšie robí Slovákov šťastnými zdravie (58 %), čas strávený s rodinou (43 %) a pocit bezpečia (27 %).

Necelá tretina ľudí sa nepovažuje za šťastnú z dôvodu nedostatočného príjmu (32 %) a vysokých nákladov (24 %). Súčasná konsolidácia verejných financií a nízke priemerné zárobky (1250 eur v čistom) nepomáhajú pocitu šťastia. Šesť z desiatich ľudí je presvedčených, že by boli šťastnejší, ak by zarábali viac. Vnímanie šťastia negatívne ovplyvňujú aj sociálne siete (75 % Slovákov). Rovnaký percentuálny podiel ľudí si myslí, že je na Slovensku bežné prezentovať peniaze s cieľom dosiahnutia spoločenskej prestíže.

Finančná stabilita súvisí aj s veľkosťou úspor, pričom tretina Slovákov nemá vytvorené finančné rezervy. Odborníci odporúčajú zamerať sa na vytvorenie hotovostného štítu (1000 eur) a redukovať výdavky na dopravu či stravu. Ďalšími finančnými bariérami šťastia sú dlhy (12 %) a nedostatočné materiálne zázemie (11 %).

Dôchodky a verejné financie

Verejné financie Slovenska čelia narastajúcemu tlaku. Zadĺženie krajiny sa prehlbuje, čo vládu prinútilo predstaviť konsolidačné opatrenia. Podľa správy NKÚ štátnu pokladnicu vyprázdňuje najmä prudký nárast výdavkov na dôchodky a zadlžovanie zdravotníckych zariadení. Za prvý polrok štátny rozpočet vykazuje deficit 4 miliardy eur.

Prečítajte si tiež: Ako nemocenské ovplyvňuje daň z príjmov

Sociálna poisťovňa čelí vysokým výdavkom na starobné, predčasné i trináste dôchodky a ich valorizáciu. Výdavky na starobné dôchodky v 1. polroku presiahli 4,7 mld. eur a medziročne sa zvýšili o 17 %. Výrazne narástli aj výdavky na predčasné starobné dôchodky, ktoré sa zvýšili o 289 % a dosiahli takmer 239 mil. eur. Analytici NKÚ zaznamenali zmenu v priemernej výške starobných dôchodkov, ktorá bola do roku 2022 vyššia než priemerná výška predčasných starobných dôchodkov. Teraz sa to však vymenilo.

Analytici NKÚ v súvislosti s predčasnými dôchodkami identifikovali riziko nielen v podobe zvýšeného rozpočtového zaťaženia, ale aj v zhoršení nedostatku pracovnej sily. Dôvod poklesu odborníci vidia aj v tom, že za prvých 6 mesiacov tohto roka bol výrazný záujem o predčasný dôchodok, čo najviac postihlo priemysel a kvalifikované služby.

Trinásty dôchodok

Rozpočet zaťažuje aj plošne poskytovaný 13. dôchodok, ktorý parlament schválil v apríli. Novelou zákona o sociálnom poistení sa tento stal novou riadnou dôchodkovou dávkou, ktorú bude vyplácať Sociálna poisťovňa každoročne. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš uviedol, že skutočný 13. dôchodok bude vyplatený už v decembri všetkým poberateľom dôchodkov bez ohľadu na to, aký druh dôchodku poberajú.

INESS považuje plošné poskytovanie dávok za mrhanie zdrojmi, ktoré v budúcnosti spomalí ekonomický rast a zároveň negatívne ovplyvní príjmy obyvateľstva. Podľa neho sa v diskusiách o starobných dôchodkoch zvyčajne pracuje s predpokladom, že seniori majú nízke dôchodky, z ktorých je ťažké vyžiť. INESS zároveň poukazuje na to, že vláda namiesto hľadania úspor tam, kde je to možné, avizuje zavádzanie nových daní, ktoré budú brzdiť ekonomiku, rast miezd a príjmov obyvateľov.

Reakcie Jednoty dôchodcov Slovenska

Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) odmieta tvrdenia vládnych predstaviteľov, že nie je možné rozšíriť pomoc na všetkých obyvateľov Slovenska ohrozených chudobou. JDS pritom upozorňuje, že vláda neprišla so žiadnym šetrením na ministerstvách či návrhoch na úpravu financií politickým stranám či politikom. Ak vláda deklaruje, že nemá dostatok peňazí na pomoc svojim občanom, JDS nerozumie, prečo neprišla vláda s prehodnotením svojich výdajov na ministerstvách a podriadených organizáciách. Zlyháva tu aj Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý mal podľa JDS prísť s analýzou výdavkov, ktoré je možné odložiť alebo revidovať.

Prečítajte si tiež: Vplyv stentu na dôchodok na Slovensku

JDS zároveň poukazuje na pomoc, ktorú už seniori dostali alebo im bola schválená v Česku. V Českej republike vôbec neprebieha diskusia, či seniori potrebujú alebo nepotrebujú pomoc. Životné minimum zvýšila vláda v Čechách mimoriadne už o 10 % a bude zvyšovať o ďalších 10 %. JDS posiela výzvu všetkým parlamentným stranám, aby pri schvaľovaní pomoci, jej výšky a rozsahu v parlamente požadovali aj stanovisko ÚHP.

Bezpečie v rodine a jeho vplyv na pohodu

Pre väčšinu Slovákov je rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti a dôvery. Nový prieskum finančného domu UNIQA skúma, ako fungujú slovenské rodiny - čo ich drží pohromade, čo ich rozdeľuje alebo čo nám v nich chýba. Výsledkom je komplexný pohľad na pocit bezpečia v rodine, ktorý sa v mnohých domácnostiach ukazuje krehkejší, ako by sa mohlo zdať.

Prieskumu sa zúčastnilo viac ako dvetisíc respondentov z celej Slovenskej republiky vo všetkých vekových kategóriách, v rôznych rodinných stavoch a životných situáciách. Skombinovali kvantitatívne prieskumy s kvalitatívnymi rozhovormi, aby získali hlbší prehľad o tom, ako ľudia skutočne prežívajú svoje rodinné zázemie.

Výsledky prieskumu ukazujú, že priemerná úroveň bezpečia v slovenských rodinách dosahuje 62 bodov zo 100. Ľudia sa cítia najlepšie vo svojom vlastnom dome - v priestore, ktorý im poskytuje pokoj a súkromie. Vysoké skóre má aj každodenné fungovanie, ak ho rodiny aktívne zdieľajú - napríklad spoločné stolovanie, výlety alebo starostlivosť o domácich miláčikov. Naopak, najnižšie hodnotenie uvádzali rodiny v oblasti vplyvu vonkajšieho sveta a následne zdravotníctva a starostlivosti.

Na slovenské rodiny vplývajú stále viac udalosti z vonkajšieho sveta. Ľudia sa obávajú najčastejšie vojen (78%), inflácie (71%), nového prezidenta USA D. Trumpa (49%), nestability na finančných trhoch (41%), stavu životného prostredia a krízy v oblasti duševného zdravia (31%). Z migrantov vyslovilo obavu 18% a z pokroku v oblasti umelej inteligencie 17% ľudí.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a jeho ovplyvňujúce faktory

Politika je témou, ktorá slovenské rodiny najviac rozdeľuje. Uviedlo to až 36% slovenských rodín. Mnohé domácnosti priznávajú, že doma o politike radšej nehovoria, pretože vedia, že by sa nezhodli.

Starostlivosť o blízkych a finančné rezervy

Zaujímavým zistením v otázke starostlivosti o blízkych je nesúlad medzi očakávaniami a vlastnou ochotou pomôcť. Zatiaľ čo 84 % respondentov verí, že sa o nich blízki postarajú aj v starobe, len 70 % ľudí je pripravených postarať sa o svojich rodičov. Okrem toho sa vo väčšine prípadov táto starostlivosť týka výlučne žien.

Prieskum jasne ukázal, že obavy z nezvládnutia starostlivosti o nemohúcich členov rodiny patrí k jednému z faktorov, ktorý najviac ohrozuje pocit bezpečia slovenských rodín. Podľa prieskumu tvoria drvivú väčšinu ľudí, odkázaných na starostlivosť doma dospelí - až 81%. Najčastejším dôvodom odkázanosti je vysoký vek alebo dlhodobá choroba. Ľudia sa starajú o nemohúcich doma najčastejšie preto, že je to želanie odkázaného člena rodiny, je to rodinná tradícia, a tiež, že profesionálna starostlivosť je drahá a nedostupná. Najnáročnejšia je pritom podľa nich časová a psychická záťaž.

30 % domácností na Slovensku žije bez finančnej rezervy. Pri následnom dopytovaní, čo je dôvodom tejto situácie až 70% ľudí odpovedalo, že na finančnú rezervu im nezostávajú peniaze. Financie sú hlavným zdrojom hádok a napätej atmosféry. Tretina slovenských rodín nemá žiadnu finančnú rezervu - a podľa prieskumu sú peniaze najčastejším zdrojom napätia doma.

Demografické zmeny a ich dopad na dôchodkový systém

Na Slovensku aj vo všetkých ostatných krajinách Európskej únie sa výrazne mení štruktúra obyvateľstva. Rodí sa menej detí, klesá počet ľudí v ekonomicky aktívnom veku a stúpa počet dôchodcov. V roku 1964 pripadali na jedného slovenského seniora (od 65 rokov) štyri deti do 14 rokov. Vyrovnaný stav (pomer 1 : 1) nastal v roku 2018. V súčasnosti na každého dôchodcu pripadá 0,85 dieťaťa.

Na jedného seniora išlo vlani zo štátneho rozpočtu v priemere 11 100 eur, z toho najviac na starobné dôchodky (7 700 eur) a zdravotnú starostlivosť (3 100 eur). Obyvatelia v neaktívnom veku, teda deti a dôchodcovia, dostávali v minulom roku od štátu v priemere 10 400 eur.

Výdavky sociálneho systému sú kryté príspevkami ľudí v ekonomicky aktívnom veku (15 až 64 rokov), ktorých už takmer 15 rokov na Slovensku ubúda. Pomer počtu ľudí v aktívnom a neaktívnom veku dosiahol na Slovensku historicky najvyššiu hodnotu 2,6 v roku 2009, a odvtedy prudko klesá. V roku bol ešte stále takmer dvojnásobný, no suma príspevkov od aktívnych obyvateľov už nestačila na pokrytie výdavkov na deti a seniorov.

Podľa prognóz OSN by sa tento prepad mal zastaviť až v druhej polovici tohto storočia na hodnotách okolo 1,1 až 1,2. To znamená, že pomer ľudí v ekonomicky aktívnom a neaktívnom veku bude takmer vyrovnaný. Kombinácia zníženia príjmov do verejného rozpočtu spôsobená poklesom počtu prispievateľov a zvýšenia výdavkov v dôsledku demografických zmien v budúcnosti ešte prehĺbi deficit sociálneho systému.

Podľa nej sa deficit dôchodkového systému v EÚ zvýši z 2,3 % HDP v roku na 5 % HDP v roku 2070. Príčinou bude kombinácia zvýšenia výdavkov z 9,6 na 11,3 % HDP a zníženia príspevkov zo 7,2 na 6,4 % HDP. Problémy, ktoré prinesie starnutie populácie, konštatuje aj Globálna dôchodková správa Allianz z roku 2023.

tags: #co #ovplyvnuje #vydaje #dochodcov #prieskum