Súdne poplatky: Komplexný prehľad

Súdne poplatky sú neoddeliteľnou súčasťou súdneho konania na Slovensku. Predstavujú platby, ktoré účastníci konania uhrádzajú za úkony súdov, orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Ich právna úprava je obsiahnutá predovšetkým v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý bol viackrát novelizovaný. Platenie súdnych poplatkov je dôležité pre podnikateľské aj nepodnikateľské subjekty, ktoré si uplatňujú svoje nároky prostredníctvom súdov.

Právny základ súdnych poplatkov

Právna úprava súdnych poplatkov je upravená v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Tento zákon bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný, pričom posledná novela, zákon č. 341/2005 Z. z., nadobudla účinnosť 1. septembra 2005. Pri riešení otázok týkajúcich sa súdnych poplatkov je potrebné zohľadniť aj zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý obsahuje ustanovenia o súdnych poplatkoch.

Poplatkové úkony a konania

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania. Dôležité je rozlišovať medzi úkonmi, ktoré sa spoplatňujú, a konaniami súdov. Konaním na návrh sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa zákona č. Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené, musia byť výslovne uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov rozdeľuje poplatky do štyroch častí:

1. Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní
2. Poplatky za úkony súdov
3. Poplatky orgánov štátnej správy súdov
4. (Štvrtá časť nebola v poskytnutých informáciách špecifikovaná)

Konania a úkony bez návrhu môžu podliehať poplatkovej povinnosti len vtedy, ak sú výslovne uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a ak ide o úkon alebo konanie v prospech účastníka poplatníka.

Poplatník súdneho poplatku

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu. Ide o osobu, ktorá podala návrh na začatie konania (žalobu) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda navrhovateľa (žalobcu), ktorý sa domáha ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov na súde v základnom konaní. Medzi poplatníkov patrí aj ten, kto podáva návrh na obnovu konania.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Výpočet súdneho poplatku

Základ poplatku

Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Cena je najčastejšie peňažná suma dojednaná pri predaji a nákupe tovaru alebo vytvorená pre ocenenie tovaru na iné účely. Ak nie je možné základ poplatku zistiť takýmto spôsobom, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu.

V prípade, ak je predmetom konania nehnuteľnosť (určenie vlastníckeho práva k nej, jej vypratanie a pod.), súd zvyčajne požaduje od navrhovateľa poplatkového úkonu znalecký posudok vyhotovený na predmetnú nehnuteľnosť a na základe posudku súd vypočíta výšku samotného poplatku.

Sadzobník súdnych poplatkov ustanovuje niektoré výnimky, keď v poznámke 1 určuje nevyvrátiteľnú domnienku, že pri návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemožno cenu predmetu konania určiť. Poplatok sa preto vyberá podľa písmena b) tejto položky vo výške 140 EUR. Ak však ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti alebo vypratanie, táto domnienka neplatí, lebo poplatok sa vyrubí z ceny predmetu, ku ktorému sa má vlastníctvo určiť alebo ktorý sa má vypratať.

Ak je pri určovacích návrhoch možné zistiť cenu predmetu poplatkového úkonu, platí sa pevná sadzba, čo ale neplatí pre konanie o určenie, či tu je alebo nie je vlastnícke právo. Poplatok tu súd vyrubí z ceny toho, čo robí navrhovateľ poplatkového úkonu sporným. Ak by však navrhovateľ v konaní žiadal o určenie celej veci a odporca až v priebehu konania po začatí vo veci samej uzná sčasti nárok, poplatok sa nemôže sčasti vrátiť. V takomto prípade má však navrhovateľ pri úspechu právo na náhradu celého poplatku.

Cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je sama predmetom poplatkového úkonu. S príslušenstvom sa v praxi možno najčastejšie stretnúť práve u bežných pohľadávok vzniknutých z nesplneného záväzku. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky je širší pojem než sú trovy súdneho konania, ktoré sú jedným z druhov týchto nákladov. V konaní možno uplatniť tiež náklady spojené s uplatnením pohľadávky pred podaním žaloby na súde. Tie ale musia byť však v priamej súvislosti s uplatnením pohľadávky pred podaním žaloby na súde a taktiež zrejme primerané samotnej povahe pohľadávky. Odlíšenie istiny od príslušenstva neprináša v praxi problémy.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd. Ak určuje cenu súd, tak nevykonáva dokazovanie, ale podľa okolnosti prípadu môže vykonať šetrenie, ktoré však nie je konaním vo veci samej. Týka sa to predovšetkým konaní, ktorých predmetom je nehnuteľnosť. V praxi sa vyskytujú aj také prípady, kde súd nepožaduje predloženie znaleckého posudku, ale cena nehnuteľnosti je určená podľa odhadu. Netýka sa to pravdaže konaní, kde je predmetom nehnuteľnosť (najmä určenie vlastníckeho práva k nej) s vysokou trhovou hodnotou. Stanovenie tohto medzníka však viac-menej ostáva na súde. Nie je vôbec vylúčené, že neskôr súd môže podľa dokazovania vykonaného v konaní korigovať výšku súdneho poplatku.

Ďalším v praxi sa pomerne často vyskytujúcim prípadom sú opakujúce sa plnenia. Opakujúce plnenia sa týkajú práv, ktoré sa plnia pravidelne v určitých intervaloch. Najčastejšie sa s nimi stretávame pri plnení zo zmlúv, ale môže byť ním aj poplatok z omeškania, prípadne úroky z omeškania, ak sú samé predmetom poplatkového úkonu. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok znamená to, že treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. Ak výška opakujúceho sa plnenia je známa, súdny poplatok sa potom vyrubí zo súčtu jednotlivých plnení, pokiaľ nejde o čas presahujúci tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne. Ak teda ide o čas dlhší ako tri roky, na dobu života alebo na neurčitý čas, stanovuje sa základ poplatku tak, ako že je ním trojnásobok ceny ročného plnenia. Tento odsek obsahovo vzťahujúci sa k právu, ktoré možno vykonávať opätovne, sa používa predovšetkým pri rozhodovaní o právach, ktoré zodpovedajú nájomnému pomeru alebo vecnému bremenu k nehnuteľnosti.

Rozšírenie návrhu znamená zároveň aj rozšírenie predmetu poplatkového úkonu. Toto je relevantné vtedy, ak súd pripustí zmenu návrhu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Cena nároku bude v takomto prípade zistiteľná podľa toho, aká časť rozsudku je napadnutá a aký je rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu. Môže dôjsť aj k takej situácii, že v priebehu odvolacieho konania bude odvolateľ svoj návrh meniť. Vtedy bude súdny poplatok odvolateľovi vrátený alebo dokonca dovyrubený. Poplatok zaplatený za odvolanie alebo presnejšie povedané jeho časť možno vrátiť iba vtedy, ak k zmene odvolacieho návrhu v súvislosti s rozsahom prieskumnej povinnosti došlo ešte pred začatím odvolacieho konania vo veci samej. Inak sa už súdny poplatok odvolateľovi nevráti.

Sadzby súdnych poplatkov

Sadzby súdnych poplatkov za konanie a jednotlivé úkony sú stanovené v sadzobníku buď pevnou čiastkou v eurách, alebo percentom zo základu. Pevnou čiastkou je stanovená aj najnižšia a najvyššia sadzba poplatku. Základ percentného poplatku tvorí cena predmetu konania alebo úkonu, prípadne v odvolacom konaní cena nároku uplatňovaného v odvolaní.

Výška súdneho poplatku predstavuje tak v občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych veciach 5 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 25 EUR. Rozdielne sú horné hranice výšky poplatku pre občianskoprávne a obchodnoprávne veci. Ak je ustanovená sadzba za konanie, rozumie sa tým konanie na prvom stupni. Odvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom prostriedku, dovolanie zas znamená mimoriadny opravný prostriedok. Súdny poplatok za odvolanie sa platí iba vtedy, ak je odvolateľ poplatníkom.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

Logika sadzieb v sadzobníku je taká, že celkovo pre konanie v občianskoprávnych veciach platí sadzba uvedená v časti I. položke 1, v obchodnoprávnych veciach zas sadzba uvedená v časti I. položke 2, pokiaľ nie je ustanovená osobitná sadzba. Ak je ďalej ustanovená odchylná sadzba, platí táto zásada len pre konanie v prvom stupni, ak sama položka, kde je odchylná sadzba, nemá inú poznámku.

Oslobodenie od súdnych poplatkov

Zákonné oslobodenie

Existujú dva spôsoby oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Prvý spôsob je zákonný, teda zákon priamo ustanovuje okruh tých subjektov alebo konaní, ktoré sú od platenia súdneho poplatku oslobodené.

Od poplatku je oslobodené súdne konanie:

• o ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo,
• o spôsobilosti na právne úkony,
• vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti,
• vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom,
• vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,
• vo volebných veciach,
• vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,
• o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení,
• o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
• o kompetenčnej žalobe,
• o vydaní súhlasu s inšpekciou.

Od poplatku sú oslobodení:

• Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa,
• obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu,
• nadácie a charitatívne organizácie, humanitárne organizácie, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov,
• žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
• navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom,
• nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,
• prokurátor v konaní začatom na základe jeho žaloby alebo na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil,
• maloleté dieťa v konaniach vo veciach určenia rodičovstva,
• žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,
• žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom,
• žalobca v konaní o poddlžníckej žalobe,
• profesionálni vojaci, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu služobných orgánov týkajúcich sa skončenia služobného pomeru a s tým súvisiacich nárokov podľa osobitných predpisov,
• žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
• navrhovateľ pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia,
• správca podľa osobitného predpisu, ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu,
• žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu,
• diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť; toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a žalôb alebo návrhov na začatie konania, ak je predmetom sporu nehnuteľnosť,
• spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Oslobodenie na základe rozhodnutia súdu

Druhý spôsob je oslobodenie na základe rozhodnutia súdu. Tomuto spôsobu oslobodenia od súdneho poplatku musí predchádzať žiadosť (návrh) subjektu, ktorý o oslobodenie žiada. Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku môže podať každý subjekt s postavením strany v súdnom konaní, ktorému zároveň vznikla poplatková povinnosť. Takýto návrh je potrebné riadne odôvodniť. O podanom návrhu rozhoduje súd príslušný na konanie vo veci. Súd rozhodne kladne vtedy, ak zistí že oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú pomery strany. Podľa súdnej praxe sa pomery najčastejšie preukazujú písomnými dokladmi o majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných osobných pomeroch (potvrdenie o príjme, potvrdenie o výške dôchodku, majetkové priznanie, potvrdenie o zdravotnom stave, atď). Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Vznik a zánik poplatkovej povinnosti

Vznik poplatkovej povinnosti upravuje § 5 zákona o súdnych poplatkoch. Poplatková povinnosť vzniká v momente, keď nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti znamená vlastne vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vznik poplatkovej povinnosti sa časovo nezhoduje s okamihom vyrubenia súdneho poplatku.

Právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik poplatkovej povinnosti, sú výlučne procesnoprávneho charakteru:

• podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ,
• spísaním podania do zápisnice pred súdom,
• vydaním rozhodnutia o dedičstve,
• speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu,
• podaním námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok nie je možné voči poplatníkovi vymáhať,
• podaním námietky zaujatosti podľa osobitného predpisu,
• v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Ak vznikla poplatková povinnosť, súd spravidla vydáva výzvu na jeho zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia poplatku, eventuálne vydáva rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť na zaplatenie a to uznesením. V prípade nezaplatenia súdneho poplatku za súčasnej podmienky, že navrhovateľ poplatkového úkonu nebol od platenia súdnych poplatkov oslobodený rozhodnutím súdu, je súd oprávnený konanie v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastaviť.

Platenie súdnych poplatkov

Spôsoby úhrady

Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému, sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku v konaní pred obchodným registrom, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.

Dôsledky nezaplatenia poplatku

Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku, súd vo veci nezačne konať a konanie zastaví. Je to preventívna funkcia súdneho poplatku, ktorá sleduje predchádzanie, resp. chráni pred šikanóznymi žalobami a vedením akademických sporov. Jej účelom je pôsobiť preventívne pred zbytočným alebo svojvoľným uplatňovaním práva. V prípade, že je predmetom súdneho konania spor, tak súdneho poplatku je priradená i sankčná funkcia, ktorá sa prejavuje v povinnosti nahradiť trovy konania (a teda aj súdny poplatok), ktorú súd uloží tomu účastníkovi v konaní, ktorý mal vo veci neúspech.

Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.

Vrátenie súdneho poplatku

Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 2,50 eura.

Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov.

Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.

Novela zákona o súdnych poplatkoch

Vláda Slovenskej republiky v rámci svojho konsolidačného balíka novelou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov schválila zvýšenie súdnych a správnych poplatkov. Novela bola v Národnej rade Slovenskej republiky schválená dňa 19.12.2023 spolu so zmenami iných právnych prepisov v rámci tzv. „Lex konsolidácia“ - zákona č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Z dôvodovej správy k predloženej legislatívnej zmene vyplýva, že hlavným motívom pre revíziu sadzieb súdnych a správnych poplatkov je ich valorizácia po dlhodob.

#

tags: #súdny #poplatok #odvolanie #neodkladné #opatrenie