
Zmluva o výkone funkcie konateľa je kľúčový dokument, ktorý upravuje vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom. Hoci nie je povinnosťou spoločnosti či štatutárneho orgánu takúto zmluvu uzatvoriť, jej existencia prináša právnu istotu a sprehľadňuje postavenie konateľa. V prípade, že zmluva uzavretá nebola, vzťah spoločnosti a štatutára sa primerane riadi ustanoveniami § 566 a nasledujúce Obchodného zákonníka, ktorý upravuje mandátnu zmluvu.
Zmluva o výkone funkcie konateľa umožňuje zmluvným stranám upraviť ich práva a povinnosti. Zmluvou sa sprehľadní právne postavenie konateľa v spoločnosti a nastavia sa všetky dojednania, ktoré v konečnom dôsledku prinášajú určitosť do právneho vzťahu medzi spoločnosťou a konateľom a zvyšujú právnu istotu oboch zmluvných strán. Zmluvné strany, ktorým z akéhokoľvek dôvodu nevyhovuje zákonná úprava mandátnej zmluvy, môžu uzavretím zmluvy o výkone funkcie plnohodnotne vyjadriť svoj právny vzťah. Častým dôvodom pre uzavretie zmluvy o výkone funkcie konateľa je otázka jeho odmeňovania. Túto môžu v zmluve vyriešiť tak, ako skutočne zamýšľajú fungovať. Inak by sa aj odmeňovanie primerane riadilo mandátnou zmluvou, ktorá však podmienky odmeňovania upravuje pomerne vágne.
Obchodnoprávny vzťah konateľa voči spoločnosti, založený zmluvou o výkone funkcie, je nutné striktne odlišovať od prípadného pracovnoprávneho vzťahu konateľa, pre ktorý sa uzatvára pracovná zmluva. Je bežnou praxou, že konateľ vykonáva v spoločnosti aj funkciu obchodného vedenia a zastupovania podľa Obchodného zákonníka a zároveň závislú prácu na základe pokynov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce. V druhom z uvedeným prípadov je konateľ zamestnancom so všetkými právami a povinnosťami upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy.
Obchodný zákonník stanovuje, že zmluva o výkone funkcie štatutárneho orgánu musí mať písomnú formu. Ústna dohoda by teda bola neplatná. Navyše písomne uzavretú zmluvu o výkone funkcie konateľa musí schváliť valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Aj v prípade, že by zmluva o výkone funkcie nebola schválená valným zhromaždením, stáva sa neplatnou.
Obchodný zákonník výslovne nekladie požiadavky na obsah zmluvy o výkone funkcie. Z charakteru tejto zmluvy však možno vyvodiť čo má obsahovať.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V prvom rade zmluva o výkone funkcie konateľa musí obsahovať označenie zmluvných strán, ktorými sú obchodná spoločnosť a konateľ. V úvodných ustanoveniach či preambule zmluvy, je vhodné, pre prehľadnosť, spísať skutočnosť kedy a akým spôsobom sa konateľ dostal do svojej funkcie. Predmetom zmluvy je úprava právneho vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou, ktorý vzniká pri výkone funkcie konateľa. Predpokladáme, že značný opis funkcie konateľa, ako aj činností samotnej spoločnosti, je už opísaný v zakladateľskej listine či spoločenskej zmluve. Tiež najdôležitejšie povinnosti konateľa stanovuje Obchodný zákonník. V zmluve o výkone funkcie je možné odkázať na iné dojednania, či už v zakladajúcom dokumente spoločnosti alebo zákona, prípadne ich v zmluve ešte viac špecifikovať.
Zmluva o výkone funkcie štandardne obsahuje vymedzenie práv a povinností zmluvných strán. Ako sme už načrtli, častým dojednaním bude odmena konateľa za výkon jeho funkcie. Konateľ však môže vykonávať svoju funkciu aj bezodplatne, čo odporúčame tiež v zmluve výslovne uviesť. Ďalej si strany môžu v zmluvy vymedziť dohodu o mlčanlivosti, ustanovenia o trvaní zmluvy a jej skončení, zákaz konkurencie a pod. Zmluvné strany si môžu dojednať aj iné ustanovenia, ktoré ešte viac precizujú danú zmluvu. Tieto ustanovenia môžu obsahovať rôzne benefity konateľa, ako aj možnosti jeho dovolenky. V tomto smere môžu zmluvné strany uplatniť zmluvnú voľnosť.
Zmluvu je vhodné ukončiť záverečnými ustanoveniami, ktoré obsahujú napríklad počet rovnopisov zmluvy, možnosti jej zmeny, prípadné následky neplatnosti niektorých dojednaní, okamih nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy, zmienku o tom, že zmluvu si strany dôkladne prečítali a porozumeli jej. Samozrejme, ako každú písomnú zmluvu, je dôležité na konci zakončiť uvedením miesta a dátumu jej podpísania, ako aj samotným podpisom zmluvných strán.
Zmluva o výkone funkcie musí rešpektovať zákonné ustanovenia upravujúce postavenie konateľa. Konatelia sú v zmysle Obchodného zákonníka povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Tiež sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konateľ, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti je povinný nahradiť škodu. Akékoľvek dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané. Na konateľa sa tiež v zmysle zákona vzťahuje zákaz konkurencie.
Odmenu konateľa považujeme za jednu z hlavných tém, ktorými sa častokrát zmluva o výkone funkcie zaoberá. Odmena konateľa za jeho funkciu je odmenou odlišnou ako je mzda v prípade, že by bol (aj) zamestnancom a tiež je iná od podielu na zisku spoločnosti. Preto odporúčame vždy mať jasne vymedzené a porozumené kedy sa aká odmena konateľovi vypláca. Keď už zmluvné strany žiadajú upraviť ustanovenia o odmene, odporúčame dohodnúť sa na presnej výške odmeny, ako aj na spôsobe a termíne jej vyplácania. Odmena konateľa môže byť vyplácaná pravidelne (napr. mesačne), nepravidelne alebo tiež jednorázovo. Odmena sa zdaňuje podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Takisto konateľ musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne podľa príslušných právnych predpisov. V takom prípade máme za to, že konateľ bude mať nárok na primeranú odmenu. Opätovne však uvádzame, že zmluva o výkone funkcie má do právneho vzťahu vniesť prehľadnosť a istotu. Je preto vhodné nevynechať zmluvné ustanovenia o odmeňovaní. Konateľ môže vykonávať funkciu aj bez nároku na odmenu. Takáto forma spolupráce je rozšírenejšia skôr u menších spoločností.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Mandátna zmluva je jeden zo zmluvných typov obstarávateľského charakteru upravených v ustanoveniach § 566 a nasl. zákona č. 513/1993 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov. Právna úprava mandátnej zmluvy sa využíva aj pri iných zmluvných typoch, ktoré na ňu čiastočne odkazujú napr. pri komisionárskej zmluve, zmluve o obchodnom zastúpení či zmluve o inkase. Mandátnu zmluvu zaraďujeme medzi tzv. relatívne obchody, pôjde teda o záväzkovo-právne vzťahy v zmysle ustanovenia § 261 ods. Takmer totožný predmet záväzku ako mandátna zmluva formuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov v ustanoveniach upravujúcich tzv. Pri mandátnej zmluve rozlišujeme dve zmluvné strany, a to jednak osobu mandatára a osobu mandanta.
Mandátna zmluva vzniká už samotnou dohodou o podstatných náležitostiach, nevyžaduje sa jej písomné vyhotovenie. S výnimkou § 566 Obchodného zákonníka, ktorý považujeme za základné ustanovenie, je právna úprava mandátnej zmluvy dispozitívna, z čoho vyplýva, že účastníci záväzkovo-právnych vzťahov vedia jej obsah upraviť v závislosti od vlastných požiadaviek.
„Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti o odbornou starostlivosťou.“ (§567 ods.1 Obchodného zákonníka). Ako sme už vyššie spomínali, ide o dispozitívne ustanovenie, od ktorého je možné sa odkloniť dohodou zmluvných strán. Z hľadiska interpretácie možno v prvom rade poukázať na to, že bežná starostlivosť pri zariaďovaní záležitostí nebude postačujúca, pretože sa vyžaduje výrazne väčšia starostlivosť ako len starostlivosť bežná. Takýto vyšší stupeň starostlivosti by mal napĺňať obsahové požiadavky na tzv.
Z ustanovenia § 567 ods. Obchodný zákonník stanovuje aj podmienky, za splnenia ktorých sa môže mandatár odchýliť od pokynov mandanta. Môže tak urobiť len v prípade, že „je odklon pre zabezpečenie záujmov mandanta naliehavo nevyhnutný a zároveň nie je možné včas zabezpečiť súhlas. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.“ (M. Patakyová: Obchodný zákonník - komentár.
Vo všeobecnosti platí, že mandatár nemusí záležitosť zariadiť osobne, ale môže spôsobiť zánik záväzku splnením aj prostredníctvom tretej osoby. Uvedené neplatí v prípade, ak by mandátna zmluva obsahovala ustanovenie, ktoré by vylučovalo zariadenie záležitosti treťou osobou. Ak by mandatár porušil zmluvné ustanovenia, zodpovedal by za škody, ktorú svojim konaním spôsobil. „Aj napriek tomu, že mandatár v súlade so zákonom použil na plnenie záväzku iné osoby, jeho vzťah k mandantovi vrátane jeho právnej zodpovednosti sa tým nijako nemení.“ (O. Ovečková: Obchodný zákonník. Tretie doplnené a prepracované vydanie. Iura Edition.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Z ustanovenia § 568 ods. 4 Obchodného zákonníka vyplýva, že samotná mandátna zmluva nenahrádza plnomocenstvo ako také. Pokiaľ bude musieť mandatár zrealizovať úkony voči tretím osobám, bude na to potrebovať písomné udelenie plnomocenstva. Udelenie plnej moci je jednostranným právnym úkonom mandanta, v ktorom mandant vymedzení rozsah úkonov, ktoré je mandatár oprávnený v jeho mene a na jeho účet realizovať vo vzťahu k tretím osobám. Upozorňujeme, že udelenie plnomocenstva môže byť aj súčasťou mandátnej zmluvy.
Ustanovenie § 570 Obchodného zákonníka osobitne upravuje zodpovednosť mandatára za škodu na prevzatých veciach. Toto ustanovenie považujeme za „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva jediný liberačný dôvod, ktorým je, že škodu nebolo možno odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Veci, ktoré boli mandatárovi zverené je možné dať v zmysle § 570 Obchodného zákonníka poistiť.
Záverečné ustanovenia mandátnej zmluvy upravujú spôsoby jej vypovedania: V zmysle § 574 Obchodného zákonníka „môže mandant zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti.
V zmysle § 575 Obchodného zákonníka „môže mandatár zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.
Ustanovenia mandátnej zmluvy môžeme aplikovať aj na zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vyplýva to z § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.“ Toto ustanovenie je len dispozitívne. Zákon presne neustanovuje, čo musí obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa.
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Obo 33/2007 sa zaoberal otázkou poskytnutia odmeny konateľovi za výkon jeho funkcie na základe mandátnej zmluvy bez rozhodnutia valného zhromaždenia a uviedol: „Ustanovenia mandátnej zmluvy majú subsidiárnu povahu pri posudzovaní vzťahu vzniknutého medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti, čo platí aj pre nárok na vyplatenie odplaty za túto činnosť. Právo na vyplatenie odplaty za výkon funkcie konateľa vznikne, ak sú splnené ďalšie zákonom požadované podmienky, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnutie valného zhromaždenia o výške a spôsobe vyplatenia odmeny pre orgány spoločnosti - konateľa. Na výkon funkcie konateľa sa použije práve zmluva o výkone funkcie konateľa a nie zmluva pracovná, aj keď nič nebráni tomu, aby aj osoba vykonávajúca funkciu konateľa bola aj zamestnancom spoločnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. decembra 2010, sp. zn. „Odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ ako konateľ spoločnosti nebol v čase úrazu zamestnancom spoločnosti, keďže „výkon funkcie konateľa“ ako druh činnosti nemohol byť dohodnutý pre vznik pracovného pomeru práve s poukazom na § 66 ods. 3 OBZ.“ (NS SR sp. zn.
Mandátna zmluva je nominátna, pomenovaná, dvojstranná zmluva, ktorej úprava je obsiahnutá v ust.§ 566 až 576 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Túto zmluvu zaraďujeme k základným typom zmlúv o obstaraní. Rímske právo pre tento typ zmluvy užívalo termín mandatum - teda príkaz, rozkaz. Využitie tohto typu zmluvy v praxi je relatívne časté. V súvislosti s mandátnou zmluvou môžeme za predmet zmluvy označiť obstaranie obchodnej záležitosti, ktorá je zmluvne určená a zabezpečovaná mandatárom. Za takúto obchodnú činnosť považujeme takú, ktorej obsah je úzko spätý s podnikateľskou činnosťou mandanta. Typickým príkladom je obchodnoprávny vzťah, kde zmluvnými stranami sú spoločnosť a člen štatutárneho orgánu. Platnosť mandátnej zmluvy nie je podmienená písomnou formou tejto zmluvy. Je teda platná, aj keď bola uzatvorená ústne. Písomnú formu však musí mať plnomocenstvo podľa § 568 ods. Jednou z podmienok vzniku mandátnej zmluvy je aj dohoda účastníkov na všetkých podstatných aspektoch predmetnej zmluvy. Aj keď takáto dohoda nemusí byť zdokumentovaná, musí obsahovať určité náležitosti. Podstatou mandátnej zmluvy je fakt, že spočíva na základe relatívneho obchodu. Tento relatívny vzťah znamená, že zmluvné strany by mali byť podnikateľmi. Jednou zo základných povinnosti mandatára je povinnosť postupovať pri zriaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou a porušenie takejto povinnosti zakladá zodpovednosť za škodu ,ktorá mandantovi vznikla . Túto skutočnosť potvrdil vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky: „mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou, podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Činnosť mandatára uskutočnená v rozpore so záujmami mandatára, má za následok zodpovednosť mandatára za škodu, ktorá tým mandantovi vznikla.“ (Rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
Mandatár je povinný uskutočňovať dohodnutú činnosť podľa pokynov mandanta, ktoré môžu byť dohodnuté v mandátnej zmluve alebo ich mandant môže udeľovať mandatárovi aj počas výkonu jeho činnosti. Mandatár je oprávnený v zmysle ustanovenia § 567 ods. 3 ObchZ odchýliť sa od pokynov mandanta a to v naliehavých a nevyhnutných prípadoch v záujme mandanta, kedy mandatár nemôže včas získať jeho súhlas. Jedna z hlavných povinností mandanta vyplýva zo zásady odplatnosti mandátnej zmluvy. Z tejto zásady vyplýva povinnosť mandanta zaplatiť mandatárovi odplatu za obstaranie obchodnej záležitosti. Táto dohoda je imanentnou časťou zmluvy. V prípade nedostatočne alebo neurčito dojednanej odplatnosti platí ustanovenie § 517 ods. 1 ObchZ ktoré znie: „Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.“ Aj keď je odplatnosť obligatórnou časťou mandátnej zmluvy, výšku tejto odplaty alebo spôsob jej určovania nie je potrebné dohodnúť. Práve tento typ vzniknutej situácie rieši zákonodarca v Obchodnom zákonníku v § 571 ods. 1: „Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.“ Vznik nároku na odplatu mandatárovi upravuje Obchodný zákonník v § 517 ods. 2 nasledovne: „Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie.“ Zaujímavým prvkom tohto ustanovenia je skutočnosť, že zákon priznáva mandatárovi odplatu za vykonanie právnych úkonov alebo činností, ktoré k dosiahnutiu výsledku požadovaného mandantom smerujú a nie až po ich samotnom dosiahnutí. Uvedená dikcia teda slúži na ochranu mandatára pred takou situáciou, kedy nebol dosiahnutý výsledok požadovaný mandantom, ale nebolo to vinou mandatára - teda prekážky dosiahnutia požadovaného stavu boli na stane mandanta resp. Povinnosťou mandanta popri nároku na odplatu mandatárovi je aj uhradenie nákladov, ktoré vznikli pri obstarávaní dohodnutých záležitostí. Mandatár v zmysle ust § 570 ObchZ zodpovedá za škodu na prevzatých veciach od mandanta ,ako aj od tretích osôb, ibaže preukáže, že túto škodu nemohol ani pri vynaložení odbornej starostlivosti odvrátiť. Ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Ak je to v zmluve dohodnuté, mandatár je povinný dať prevzaté veci poistiť. Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou mandatár uzavrel zmluvu pri zriaďovaní záležitosti. V zmysle ust. Záväzky vznikajúce na základe mandátnej zmluvy zanikajú predovšetkým ich splnením. Zákon však pripúšťa aj možnosť, že záväzok z mandátnej zmluvy zanikne bez jeho splnenia. Tento prípad upravuje najmä všeobecná právna norma o zániku nesplneného záväzku. Obchodný zákonník v § 575 ods.
Ďalšia zákonná dikcia obsahuje aj zánik záväzku výpoveďou mandátnej zmluvy na jednej zo zmluvných strán. Z hľadiska možnosti vypovedania mandátnej zmluvy je viac chráneným účastníkom mandant. V prípade nespokojnosti so službami mandatára má mandant zo zákona možnosť okamžite vypovedať mandátnu zmluvu, čo mu dáva možnosť okamžite zabezpečiť obstaranie svojich záujmov iným spôsobom. Účinnosť výpovede mandátnej zmluvy je možné dosiahnuť jej uvedením vo výpovedi, alebo okamihom, kedy sa o nej mandatár dozvedel, prípadne kedy sa o nej dozvedieť mohol. Účinnosť výpovede nie je viazaná jej doručením mandatárovi, je teda jasné, že zákon výslovne nepožaduje, aby bola vyhotovená v písomnej forme. Právom kedykoľvek v priebehu účinnosti vypovedať mandátnu zmluvu disponuje aj mandatár, avšak za iných okolností a podmienok ako mandant. Účinnosť takej výpovede môže nastať najskôr na konci kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom mandatár doručil výpoveď mandantovi. Jednomesačné výpovedná lehota plní ochrannú funkciu v prospech mandanta, aby mohol zabezpečiť obstarávanie svojich záujmov iným spôsobom. Mandatár je povinný pri výpovedi oznámiť mandantovi hroziace škody vrátane návrhu ochranných opatrení, aby sa vzniku škody predišlo. V tejto súvislosti je tiež nutné spomenúť osobitné ustanovenie, ktoré upravuje vzťah klienta s advokátom, kde na základe § 22 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších právnych predpisov: „Advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia.