
Narastajúci počet dlhov, exekúcie a súdne konania môžu viesť k zložitej finančnej situácii. Slovenský právny poriadok ponúka riešenie v podobe konkurzu a oddlženia, ktoré sú zákonom upravené procesy pre fyzické osoby, vrátane podnikateľov, ako sa zbaviť dlhov. Tieto inštitúty prešli viacerými zmenami, najmä novelizáciou zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o konkurze a oddlžení, ich podmienkach, výhodách a nevýhodách, a praktické rady pre dlžníkov.
"Osobný bankrot" je pojem, ktorý sa bežne používa, avšak v zákone sa s týmto slovným spojením nestretnete. Právny poriadok SR používa namiesto neho výraz oddlženie. Ide o zákonom upravený proces, ktorým sa akákoľvek fyzická osoba (fyzickou osobu môže byť aj podnikateľ) môže zbaviť svojich dlhov.
Oddlženie je proces podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. Oddlžiť sa môže každá fyzická osoba bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
Konkurz a oddlženie sú dva odlišné, ale prepojené procesy, ktoré slúžia na riešenie úpadku dlžníka.
Oddlženie má podľa ZKR dve formy, a to konkurz a splátkový kalendár.
Prečítajte si tiež: Ako sa počíta dôchodok na Slovensku?
Oddlženie konkurzom - dlžník príde o svoj majetok (ak nejaký má) a následne sú z jeho speňaženia uspokojené pohľadávky veriteľov. Konkurzom sa dlhy voči dlžníkovi stávajú nevymožiteľné a zastavujú sa exekúcie vedené na tieto dlhy. Konkurz je vhodný pre dlžníkov, ktorí majú väčšie dlhy, ako je ich majetok, resp.
Ak sa dlžník rozhodne pre osobný bankrot formou splátkového kalendára, tak si môže majetok nechať, ale za 5 rokov musí splatiť minimálne 30 % a maximálne 100 % očistených dlhov, a to v závislosti od hodnoty majetku a svojich príjmov. Splátkový kalendár je vhodný pre dlžníkov, ktorí majú pravidelný príjem. Správna voľba pre dlžníkov, ktorých hodnota majetku prevyšuje hodnotu očistených dlhov, resp.
Aké sú podmienky pre vyhlásenie konkurzu (osobného bankrotu) a oddlženie fyzickej osoby?
Na to, aby dlžník mohol podstúpiť osobný bankrot, musí spĺňať niekoľko kritérií:
Dlžník sa zároveň môže domáhať oddlženia len raz za 10 rokov (§ 166 ods. 2 ZKR) a nesmie byť vo výkone trestu odňatia slobody (§ 166 ods.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o "bez agendy dôchodkového poistenia"
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm.
Každý dlžník, ktorý chce podstúpiť osobný bankrot, musí mať poctivý zámer a mal by ho vedieť preukázať. Špekulácie, napr. úmyselné zbavenie sa majetku, simulovaná platobná neschopnosť, požičiavanie si s úmyslom nevrátiť a podstúpiť bankrot, ako aj iné zákonné dôvody, majú za následok, že zámer dlžníka je nepoctivý, nevynímajúc možné trestné následky tohto konania.
Nevyhnuté je mať na pamäti, že osobným bankrotom sa nedá zbaviť všetkých dlhov. Zákon vymenúva záväzky dlžníka, ktoré nie sú oddlžením dotknuté, a ktoré zaniknú len ich samotným splatením. Za zmienku stoja napríklad výživné na dieťa, peňažný trest uložený súdom v rámci trestného konania alebo zabezpečené pohľadávky, ktorými sú napríklad hypotekárne úvery so záložným právom na nehnuteľnosť.
Kto, kedy a ako môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu?
Návrh na oddlženie je možné podať najneskôr do zrušenia konkurzu, t. j. buď spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo počas konkurzného konania.
Prečítajte si tiež: Strata spôsobilosti na právne úkony
V zmysle zákona je možné podať návrh na oddlženie len prostredníctvom Centra právnej pomoci alebo advokáta, ktorého určí Centrum. Žiaden iný subjekt nie je oprávnený podať za dlžníka návrh na oddlženie. Treba si dávať pozor na rôzne osoby a spoločnosti, ktoré sľubujú dlžníkovi vybavenie oddlženia. Zákon im v procese oddlženia neumožňuje, aby za dlžníka podali návrh na súd na vyhlásenie konkurzu, resp. určenie splátkového kalendára. Jediný, kto má oprávnenie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo určenie splátkového kalendára na príslušný súd je Centrum právnej pomoci. Všetky žiadosti, aj tie, ktoré sa vypíšu u tzv. oddlžovacích spoločností, musia prejsť kontrolou cez Centrum právnej pomoci.
Od 1. júla 2023 došlo k zmene na Mestský súd Bratislava a Mestský súd Košice.
Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu. Ak návrh podáva veriteľ, musí uviesť skutočnosti, z ktorých možno predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. Dlžník musí k návrhu pripojiť zoznam svojho majetku, záväzkov a spriaznených osôb.
Vyplýva to z ust. § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého je dlžník, ktorý je právnickou osobou, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Táto povinnosť dlžníka plní prevenčnú funkciu. Včasným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa má zabrániť narastaniu dlhov a zmenšovaniu majetku dlžníka, čím sa zabezpečí vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov.
Zákon ustanovuje osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Výška zmluvnej pokuty je stanovená ako polovica najnižšej hodnoty základného imania akciovej spoločnosti, čo je de lege lata 12 500 eur.
Konkurz sa oficiálne začne dňom zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku. Začatie má viacero významných účinkov.
Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené zákonom, inak návrh na oddlženie zamietne. V uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu, určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu a určí aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov. Pre stanovenie tejto sumy nie sú určené žiadne pravidlá. Ak by súd zistil, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti stanovené zákonom, alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu, tak súd zruší toto skúšobné obdobie.
Na rozdiel od likvidačného konkurzu v oddlžovacom konkurze proces faktického začatia konkurzu nie je dvojstupňový. Samotné konanie na súde začína doručením návrhu súdu (§ 196 ZKR v spojení s § 156 CSP). Súd však nezačína konkurzné konanie osobitným uznesením.
Znamená to, že vyhlásením konkurzu aj v týchto konaniach oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach tohto majetku prechádza na správcu. Právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné, ale ich platnosť tým nie je dotknutá.
Majetok, ktorý dlžník nadobudol po vyhlásení konkurzu podlieha konkurzu len v prípade, že ide o majetok, ktorý dlžník nadobudol v dôsledku splnenia povinnosti správcom po vyhlásení konkurzu podľa § 45a ZKR.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v priebehu roka 2016 pripravilo zásadnú novelizáciu ZKR, ktorá úplne po novom upravuje nielen inštitút oddlženia, ale v širšom kontexte priniesla zmeny v konkurznom konaní vedenom na majetok fyzických osôb. Táto novelizácia bola vykonaná zákonom č. 377/2016 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2017.
Konkurz a oddlženie sú významné nástroje, ktoré môžu pomôcť fyzickým osobám zbaviť sa dlhov a začať nový život. Je však dôležité dôkladne zvážiť všetky podmienky, riziká a dôsledky tohto procesu. Vždy sa odporúča obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ktoré poskytuje bezplatné právne poradenstvo a pomoc pri podávaní návrhov. Osobný bankrot by mal byť poslednou možnosťou, keď všetky ostatné spôsoby riešenia dlhov zlyhali.