Ľuboš Blaha: Životopis kontroverzného politika a jeho cesta k prokremeľskej propagande

Ľuboš Blaha (* 7. december 1979) je slovenský politológ, filozof a politik, známy predovšetkým ako europoslanec a podpredseda strany Smer - sociálna demokracia. Jeho politické pôsobenie je spojené s otvoreným hlásením sa k marxizmu, neomarxizmu a demokratickému socializmu, no v poslednom období aj s kontroverznými vyjadreniami a prokremeľskou propagandou. Tento článok sa zameriava na jeho životopis, politickú kariéru, publikačnú činnosť a kontroverzné aktivity, ktoré ho v poslednom období sprevádzajú.

Akademické a politické začiatky

Ľuboš Blaha vyrastal v Bratislave, kde absolvoval základnú školu a gymnázium. Jeho vzdelanie je zakorenené v humanitných vedách - študoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorát získal na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied so zameraním na marxizmus, liberalizmus a komunitarizmus.

Už počas štúdií sa venoval politickým témam a začal sa angažovať v ľavicových kruhoch. Svoju kariéru začal pracovať ako referent pre styk so zahraničím v Komunistickej strane Slovenska a v rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku. V tejto dobe sa začala jeho intenzívnejšia politická činnosť a súčasne vedecký výskum, ktorý prepájal s praktickými otázkami politiky. V roku 2012 sa podieľal na projekte Ľavé spektrum 2012, ktorý bol významným pokusom o konsolidáciu ľavicových ideí v slovenskom politickom priestore.

Počas svojej kariéry spojil vedu s politikou - pôsobí ako vedecký pracovník v Ústave politických vied SAV a zároveň je aktívnym politikom za stranu Smer. Jeho spolupráca sa dotýka viacerých oblastí ľavicovej filozofie a politológie, pričom je známy svojím kritickým postojom k neoliberálnej politike, globalizácii a tradičným politickým elitám. Jeho prejavy a politické aktivity často vyvolávajú širokú verejnú diskusiu.

Publikačná činnosť

Tvorba Ľuboša Blahu je úzko spätá s témami marxizmu, komunitarizmu a demokratického socializmu. Vo svojich prácach kombinuje filozofické a politické analýzy a snaží sa o kritiku súčasného kapitalistického systému. Konkrétne jeho vedecké štúdie a články skúmajú ideologické prúdy a ich vplyv na spoločnosť, čo dokumentuje vo svojich akademických dielach aj aktivistických projektoch, ako je Ľavé spektrum.

Prečítajte si tiež: Realita švédskeho modelu

Medzi jeho významné diela patria vedecké publikácie a články zamerané na marxizmus, liberalizmus a komunitarizmus, ktoré položili základy jeho akademickej reputácie. Medzi jeho rozsiahlejšie diela patria:

• Späť k Marxovi?: (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti) (2009)
• Paradoxy prosperity: hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie I. a II. (2010)
• Matrix kapitalizmu: blíži sa revolúcia? (2011)
• Antiglobalista (2018)
• Che (2023)

Jeho kniha Che je v slovenskom prostredí doposiaľ najkomplexnejším dielom o slávnom latinskoamerickom revolucionárovi Ernestovi Che Guevarovi, z ktorého sa stal symbol revolúcie a odporu proti americkému imperializmu. Monografia Antiglobalista je frontálnym útokom na neoliberálny model globálneho kapitalizmu. Blaha ostro kritizuje globalizáciu, ktorá podľa neho svetu prináša extrémnu nerovnosť, útlak a vojny. Odmieta amerikanizáciu, kritizuje nadvládu nadnárodných korporácií a spochybňuje liberálne ideológie.

Výberová publikačná činnosť:

• Deglobalizuj, inak zahynieš! Záchrana s Danim Rodrikem. In Modernizace, nebo úpadek : průmyslová politika zprava i zleva. - Praha : Dauphin, 2024, s. 53-69.
• Che. 1. vyd. Bratislava : R FREE PRESS, 2023. 367 s.
• Kde udělali soudruzi z Bruselu asi chybu? In Svrchovanost zprava i zleva / Zvrchovanosť sprava aj zlava. - Praha : Dauphin, 2022, s. 237-264.
• Che Guevarov odkaz a jeho vybrané súvislosti s José Martím. In DINUŠOVÁ, Dominika et al. José Martí a súčasnosť. Bratislava: Ústav politických vied SAV: VEDA, vydavateľstvo SAV, 2021, s. 138-203.
• Transformácia slovenskej ľavice v rokoch 1989 - 1993. In Cesta Slovenska k vzniku samostatného štátu v roku 1993. - Bratislava: Ústav politických vied SAV: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2021, s. 456-485.
• Antiglobalista. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 2018. 459 s.
• Slovensko a otázka sociálneho štátu. In PEKNÍK Miroslav a kolektív: Pohľady na slovenskú politiku po roku 1989. II. časť. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV - Ústav politických vied SAV 2016, s. 364-388. ISBN 978-80-224-1516-3 (II.
• Sociálne práva, liberalizmus a globalizácia. In Eseje o sociálnom občianstve. - Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2015, s. 65-76.
• (Post)moderná spoločnosť a systémové príčiny mediálnej manipulácie: existuje cesta von? In Masmédiá a politika: Komunikácia či manipulácia? Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. Bratislava : Ústav politických vied SAV - Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy - Veda, 2014, s. 165-187.
• Môže Európska únia zachrániť sociálny štát? In Európsky sociálny model - čo ďalej? - Bratislava : VEDA, 2014, s. 102-137.
• Predhovor. In Európsky sociálny model - čo ďalej? Bratislava : VEDA, 2014, s. 7-19.
• The EU as a different galaxy? In Queries - The European Progressive Magazine, 2014, č. 4, s. 81.
• John Rawls a Robert Nozick: návrat zmluvných teórií. In NOVOSÁD, František - SMREKOVÁ, Dagmar (eds.): Dejiny sociálneho a politického myslenia. Bratislava : Kalligram 2013, s. 690-715.
• Die slowakische SMER - Europas erfolgreichste Partei der Linken Mitte?
• Základný európsky príjem pre všetkých: dozrel čas? In Slovo : spoločensko-politický týždenník, 4.4.2013. ISSN 1335-468X.
• Matrix kapitalizmu blíži sa revolúcia? 1. vydanie. Bratislava : VEDA, 2011. 176 s.
• Marx stále živý! In DINUŠ, Peter. Spor o Marxa. - Bratislava : VEDA, Ústav politických vied SAV, 2011, s. 105-139.
• Ekonomická demokracia: nádej pre budúcnosť? In Svet v bode obratu : systémové alternatívy kapitalizmu koncepcie, stratégie, utópie. Editori Dinuš Peter, Hohoš Ladislav. - Bratislava : VEDA, Ústav politických vied SAV, 2011, s. 70-103.
• Obrana liberalizmu alebo niekoľko poznámok ku kritickej teórii uznania Marka Hrubca. In Studia Politica Slovaca : časopis pre politické vedy, najnovšie politické dejiny a medzinárodné vzťahy, 2012, roč. 5, č. 1, s. 108-122.
• Polená štrajkujúcim : názor. In Pravda, 6.12.2012, roč. XXII, č. 281, s. 35.
• Perspektívy sociálneho štátu v Európe. In Evropská politická společnost. Goňcová Marta a kolektív. - Brno : Masarykova univerzita, 2010, s. 153-178.
• Paradoxy prosperity : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie. II. Sládkovičovo : Vysoká škola visegrádu s.r.o., 2010. 184 s. Edícia vedecké monografie VŠS.
• Paradoxy prosperity : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie. I. Sládkovičovo : Vysoká škola visegrádu s.r.o., 2010. 160 s. Edícia vedecké monografie VŠS.
• Sociálna spravodlivosť = čisté úsilie + potreby. In Za zrkadlom politiky. - Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2010, p. 110-143.
• Analytický marxizmus a problematika spravodlivosti. In DINUŠ, Peter et al. Marx a spoločenské zmeny po roku 1989. - Bratislava : Veda, 2010, s. 131-154.
• Kritika mediálnej manipulácie zo strany radikálnej ľavice. In Symbióza médií a politiky : zborník zo seminára s medzinárodnou účasťou [elektronický zdroj]. Zostavovateľ E. Jaššová, K. Orban, D. Šmihula. - Bratislava : Ústav politických vied SAV v Bratislave, 2009, s. 130-141.
• Späť k Marxovi?: (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti). Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 2009. 528 s.
• Analytický maxizmus a problematika spravodlivosti. In Marx a spoločenské zmeny po roku 1989. - Bratislava: Ústav politických vied SAV, 2009, s. 94-113.
• Ľavica versus pravica (ideologický boj na začiatku tretieho tisícročia). In: Marta Goňcová a kol.: Evropa 21. století: rozmanitost a soudržnost?
• BLAHA, Ľuboš, Lexmann, M.: O čom bola bratislavská Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie? In: Studia Politica Slovaca, 2008, 1, č.
• Chomského kritika mediálnej manipulácie. In: Veda, média, politika, zborník príspevkov z konferencie „Globalizácia, veda, vzdelávanie, média, politika“, VEDA, vydavateľstvo SAV Bratislava, 2008, s. 147 - 166.
• Prečo európska ľavica odmieta ústavnú zmluvu? In: Gburová, M. (ed.): Európskej občianstvo a národná identita. Prešov, 2006, s.
• Šesť mýtov vnucovaných občanom. (2) In: VEREJNÁ SPRÁVA č. 18/2006, s.
• Šesť mýtov vnucovaných občanom. (1) In: VEREJNÁ SPRÁVA č. 17/2006, s.
• Chomského kritika médií v kocke. In: SLOVO č. 37/2006, s.
• Kľúčová úloha ideológie v modernej spoločnosti. In: SLOVO č. 25/2006, s.
• Keď sloboda prestáva byť slobodou. SLOVO, ročník VIII./2006, číslo 11, s.
• Politika = záujmy + ideológia! SLOVO, ročník VIII./2006, číslo 10, s.
• Social Justice: Problems and Perspectives. In: Revista de Stiinte Politice. Nr.6-7, 2005. Craiova: Editura Universitaria Craiova, 2005, s.
• Sociálna spravodlivosť a identita. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV 2006.
• Americká liberálna ľavica.
• Je obhájiteľný štát ako nočný strážnik?
• Demokracia - moderná dogma.

Kontroverzie a prokremeľská propaganda

V poslednom období sa Ľuboš Blaha stal známy svojimi kontroverznými vyjadreniami a aktivitami, ktoré sú často vnímané ako prokremeľská propaganda. Jeho pôsobenie na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku, je charakteristické šírením polarizujúcich tém a nenávistných prejavov. Analýza ukázala, že jeho stránka je jedným z najvirálnejších a najtoxickejších kanálov na slovenskom internete.

Blaha sa nevyhýba ani osobným útokom na politických oponentov a novinárov, ktorých opakovane nazýva „liberálnymi prascami“. Rozruch vyvolalo aj jeho označenie Jána Palacha za teroristu.

Návšteva Moskvy a šírenie ruskej propagandy

Jedným z najkontroverznejších momentov bolo jeho nedávne návšteva Moskvy, ktorá vyvolala vlnu kritiky a obvinení z šírenia ruskej propagandy. Počas tejto návštevy poskytol rozhovory ruským štátnym médiám, v ktorých legitimizoval viaceré vojnové posolstvá a Západ obviňoval z vyprovokovania a zapríčinenia vojny na Ukrajine.

Prečítajte si tiež: Dunajská Streda: Aktivity a služby Upsvaru

Jeho návšteva pripomínala cestu bývalého moderátora americkej stanice Fox News Tuckera Carlsona. Podobne ako on, aj Blaha si bol nakrútiť zábery z moskovského metra a obchodných domov v snahe ukázať, že krajina bez problémov funguje napriek tvrdým západným sankciám namiereným na ruskú ekonomiku. Zdôraznil, že obyvatelia Moskvy platia len 60 centov za liter benzínu - ignorujúc fakt, že Slovensko je konečným spotrebiteľom ruskej ropy, zatiaľ čo Rusko je jej výrobcom.

V rozhovore pre RT Blaha povedal, že na Západe je nenávisť k Rusku módou či dokonca „náboženstvom“ a používa „slovník nacistov, toto je slovník fašistov.“ Opakovane spomínal oslavovanie Banderu na Ukrajine či neonacistické prápory a neonacistické symboly v ukrajinskej armáde. V priamom prenose tlmočil nedávne vyjadrenia slovenského premiéra Roberta Fica o tom, že malá bomba hodená na Brusel by možno pomohla zmeniť názor bruselských a európskych politikov.

Pre RT Blaha spomenul aj vyjadrenia slovenských vládnych politikov zapadajúce do ruskej propagandy, napríklad o komplikovanom vzťahu Slovenska a Ukrajiny z dôvodu zastavenia dodávok vojenskej pomoci. Zamlčal pritom, že súčasná vláda naďalej podporuje komerčné dodávky zbraní slovenskej výroby.

Blaha zároveň dramatizoval situáciu ohľadom konca zmluvy o preprave plynu medzi ukrajinským Naftogazom a ruským Gazpromom. Klamal, že pre Slovensko ide o existenčnú záležitosť a rozhodnutie Ukrajiny nepredĺžiť zmluvu je nebezpečné.

Prednáška na Moskovskom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO)

Jedným z hlavných bodov Blahovej návštevy bola prednáška na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO). Pri príležitosti 80. výročia založenia štátnej univerzity europoslanca pozvali tamojší slovenskí študenti.

Prečítajte si tiež: Obchodné vzťahy

Aj na akademickej pôde Blaha zdôraznil, že na sankcie dopláca Európa, nie Rusi. Študentom predstavil svoje knihy o Leninovi a o argentínsko-kubánskom revolucionárovi Che Guevarovi.

Oslavovanie Gustáva Husáka

Blaha sa verejne hlási k pozitívnemu vnímaniu Gustáva Husáka, komunistického prezidenta Česko-Slovenska. O Gustávovi Husákovi naša mladá generácia počúvala len samé klamstvá. Robili z neho symbol totality, neslobody, normalizácie. A zo všelijakých povaľačov robili hrdinov. Husák bol jedna z najväčších osobností našich moderných dejín a jedna z najmúdrejších postáv slovenskej ľavice. Dokázal v sebe skĺbiť marxizmus a slovenské vlastenectvo. Podobne ako Clementis a Novomeský. Husák bol hlavnou postavou Slovenského národného povstania. Stál v čele povstaleckej Slovenskej národnej rady. Napriek tomu neprestal veriť ľavicovým ideálom a neskôr sa postavil do čela reformného procesu v Česko-Slovensku. Bol radikálnejší než Dubček. Jeho hlavným cieľom bola česko-slovenská federácia a teda viac práv pre Slovákov. Keď prišli ruské tanky, v Moskve rozzúril Brežneva, keď mu na rovinu povedal, že ide o okupáciu, ktorú naši občania právom odmietajú. Vždy žiadal odsun ruských tankov. Žiaden politik nie je bez chyby a mnohé urobil aj Husák - ale robiť z neho netvora je absolútne nespravodlivé. Slovákom dal hrdosť, keď organizoval Slovenské národné povstanie. Slovákom dal federáciu, aj vďaka čomu sme v roku 1993 získali suverenitu. Slovákom a Čechom dal počas svojej éry istotu práce, bývania, vzdelania a zdravotnej starostlivosti. Som jedným z tých, ktorí sa narodili v jeho ére. Hovorí sa nám „Husákové deti“. Išiel som do bratislavskej Dúbravky, kde je Husák pochovaný a zapálil mu sviečku. Ako prejav úcty a uznania. Husák si zaslúži, aby na jeho dome v Dúbravke, kde strávil mladosť, bola aspoň plaketa. Zaslúžil by si bustu v starej Dúbravke. Zaslúžil by si, aby sme si ho ako štát pripomínali s úctou. Husák si zaslúži uznanie. Už len za to, že bol lídrom SNP a veľkým slovenským vlastencom. Ale aj za to, že bol jediným Slovákom, ktorý bol prezidentom Česko-Slovenska. A nikdy nezabudol na pracujúcich ľudí. Vždy ostal ľavičiarom, nikdy neprezliekal kabáty. Spolu s Clementisom, Novomeským a Dubčekom patrí Gustáv Husák k najvýznamnejším slovenským ľavicovým politikom 20.storočia. Mali by sme prestať s tým neustálym sebabičovaním a konečne sa zmieriť s vlastnými dejinami. Každý, kto si váži našu antifašistickú tradíciu, musí si vážiť aj Husáka. Každý, kto si váži Slovensko, musí mu vzdať hold za jeho národný zápas. Ešte ako mladý tridsaťročný revolucionár napísal Husák takúto obžalobu kapitalizmu: „Dnes sa nerodia ľudia, ale rodia sa hneď páni alebo proletári. Buď v palácoch alebo v chatrčiach. A touto biologickou náhodou je určený celý osud. Len divné je, že tak mnohí sa rodia v chatrčiach a tak málo v palácoch. Stále je to tak, doktor Husák a stále je to divné. A stále je tu dosť ľudí, ktorí čakajú na príležitosť, aby sme to zmenili. Ľudí, ktorí sa nikdy nezmiera s kapitalizmom. Ako vy. Ostanete pre nás inšpiráciou, navždy. Veľké osobnosti neodchádzajú z dejín.

Reakcie na jeho aktivity

Blahove aktivity a vyjadrenia vyvolávajú široké reakcie verejnosti, médií a politických oponentov. Čelí kritike za šírenie nenávisti, dezinformácií a prokremeľskej propagandy. Jeho pôsobenie je často spochybňované aj v akademickej obci, kde sa objavujú hlasy, že jeho aktivity poškodzujú dobré meno Ústavu politických vied SAV.

Predsedníctvo SAV sa k Blahovi vyjadrilo s tým, že jeho útoky na nezávislé médiá a občiansku spoločnosť sú čoraz primitívnejšie a osobnejšie a jeho vulgárnosť poškodzuje dobré meno každého, kto s ním patrí do jednej spoločnosti.

Na druhej strane, Blaha má aj svojich podporovateľov, ktorí oceňujú jeho kritický postoj k súčasnému systému a jeho snahu o presadzovanie ľavicových ideálov.

tags: #lubos #blaha #zivotopis