Čo znamená právny nárok?

Právny nárok je komplexný pojem, ktorý sa prelína rôznymi oblasťami práva. Aby sme pochopili jeho význam, je potrebné preskúmať teoretické rozlíšenie medzi vecnými právami a záväzkami, ktoré tvoria základ súkromného práva.

Vecné práva verzus záväzky

Vecné práva a záväzky patria do skupiny majetkových práv, avšak sa zásadne líšia vo svojom charaktere. Vecné práva sú absolútne a pôsobia erga omnes (voči všetkým), zatiaľ čo záväzky sú relatívne a pôsobia inter partes (medzi zúčastnenými stranami).

Rímskoprávny pôvod

Pojem záväzku (obligácie) bol známy už v klasickom rímskom práve, zatiaľ čo pojem vecných práv je stredovekého pôvodu. Výraz obligatio označoval právny pomer, v ktorom má veriteľ právo žiadať od dlžníka určité plnenie. Na ochranu obligačných práv slúžili osobné žaloby (actiones in personam).

Vecné práva, na druhej strane, boli v rímskom práve chránené vecnými žalobami (actiones in rem). Až neskoršie školy rímskeho práva vytvorili všeobecný pojem vecných práv (ius in re) ako hmotnoprávny korelát k vecným žalobám.

Charakteristika vecných práv

Vecné práva zabezpečujú absolútne právo vykonávať panstvo nad vecami, ktoré môžu byť predmetom právnych vzťahov. Vecným právom sa v subjektívnom zmysle rozumie priame právne panstvo nad vecou. Predmetom vecných práv je bezprostredne určitá vec, ktorá je podľa týchto práv podrobená vláde (panstvu) určitej osoby.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta dôchodok na Slovensku?

V angloamerickom právnom systéme sú vecné práva definované ako oblasť práva, ktorá sa zaoberá právnymi vzťahmi medzi osobami vo vzťahu k určitej veci.

Charakteristika záväzkov

Záväzok (obligácia) je právny pomer, ktorého podstatou je, že určitá osoba (dlžník) je povinná zo zvláštneho dôvodu voči inej osobe (veriteľovi) k určitému konaniu alebo opomenutiu. Záväzok predstavuje jednak právo veriteľa - pohľadávku, jednak povinnosť dlžníka, a tiež aj celkový právny pomer oboch strán.

Slovenský občiansky zákonník uvádza, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Vzájomný vzťah vecných práv a záväzkov

Popredný predstaviteľ historickoprávnej školy F.C. von Savigny zastával názor, že vlastnícke právo ako úplné panstvo nad vecou je ústredným pojmom majetkových práv. Vecné práva môžu byť vnímané buď ako následok obligácie, alebo obligácia môže byť vnímaná ako spôsob nadobudnutia vecných práv.

Ďalší predstaviteľ nemeckej pandektnej vedy, G. F. Puchta, vyjadril vzťah obligácií a vecných práv tým spôsobom, že obligácia predstavuje pre veriteľa rozmnoženie majetku, a to aj keď táto špecifická časť majetku je ešte súčasťou majetku dlžníka, a pre dlžníka to znamená zmenšenie majetku, aj keď ešte nebola táto časť z jeho majetku odobratá.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o "bez agendy dôchodkového poistenia"

Absolútnosť verzus relatívnosť

Vecné práva patria medzi práva absolútne, ktoré pôsobia voči všetkým. S tým súvisí povinnosť každého iného subjektu nerušiť oprávneného pri výkone jeho práv k veci. Naproti tomu, záväzky patria medzi práva relatívne. Ich predmetom je relatívny právny vzťah medzi dvoma (prípadne viacerými) subjektami, ktorý pôsobí iba voči týmto subjektami.

Rakúsky všeobecný občiansky zákonník v § 307 vhodne vymedzuje toto základné odlíšenie: „Práva, ktoré prislúchajú osobe nad vecou, nehľadiac na určité osoby, sa nazývajú vecnými právami. Práva, ktoré vznikajú k veci len proti určitým osobám priamo zo zákona alebo zo zaväzujúceho konania, sa nazývajú osobné práva k veciam.“

Numerus clausus verzus otvorený výpočet

Skutočnosť, že vecné práva pôsobia voči všetkým (erga omnes), viedla k vytvoreniu uzavretého výpočtu vecných práv (numerus clausus). Nový druh vecného práva môže vzniknúť len na základe zákona. Naproti tomu, záväzky sú charakteristické otvoreným výpočtom a neobmedzenosťou druhov záväzkovoprávnych vzťahov. Zmluvné strany si môžu vytvoriť aj nový druh záväzkového právneho vzťahu, ktorý nie je uvedený ako zmluvný typ v zákone (§ 51 OZ upravuje inominátne zmluvy).

Publicita verzus neverejnosť

S absolútnym charakterom vecných práv súvisí úzko aj zásada publicity. Vecné práva k nehnuteľnostiam podliehajú evidencii v katastri nehnuteľností. Naproti tomu, záväzkovoprávne vzťahy evidencii nepodliehajú a zásada publicity sa na ne nevzťahuje.

Kogentnosť verzus dispozitívnosť

Vecné práva sa vyznačujú prevahou kogentných noriem, zatiaľ čo úprava záväzkov má prevažne dispozitívny charakter.

Prečítajte si tiež: Strata spôsobilosti na právne úkony

Premlčanie

Nároky zo záväzkov sa premlčujú, z vecných práv sa nepremlčuje vlastnícke právo.

Právny nárok v kontexte vecných práv a záväzkov

Vzhľadom na vyššie uvedené rozlíšenie, právny nárok možno chápať ako uplatnenie subjektívneho práva, či už vecného alebo obligačného, s cieľom dosiahnuť určité plnenie alebo ochranu práva. Nárok predstavuje vynútiteľnosť subjektívneho práva.

Hranice medzi vecnými právami a záväzkami

Oddelenie vecných a záväzkových práv rešpektuje aj systematika nášho občianskeho zákonníka. Pri niektorých inštitútoch je však deliaca hranica medzi vecným právom a záväzkom pomerne tenká. Takýmto prípadom sú najmä inštitúty, ktoré môžu mať povahu aj vecného práva aj záväzku (predkupné právo, vecné bremená pôsobiace in rem a in personam). Ďalším prípadom stierania rozdielov medzi vecným právom a obligáciou je záložné právo.

Nájomná zmluva ako príklad stierania hraníc

Zaujímavým prípadom, ktorý presnú kategorizáciu vecných práv a záväzkov taktiež čiastočne narúša, je nájomná zmluva. Nájomná zmluva sa tradične zaraďuje medzi záväzkovoprávne vzťahy. Za istých okolností však má nájom čiastočne vecnoprávnu povahu. Tá sa prejavuje najmä v dvoch prípadoch:

1. Zmena vlastníka predmetu nájmu (§ 680 OZ): Ak dôjde k zmene vlastníctva predmetu nájmu, vstupuje nadobúdateľ veci do postavenie prenajímateľa. Nájomný vzťah teda „prežíva“ aj po prevode (prechode) vlastníctva veci, nakoľko sa v našom právnom poriadku uplatňuje zásada „Kauf bricht Miete nicht“. Navyše, ak je predmetom nájmu nehnuteľná vec, nemôže prenajímateľ nájomnú zmluvu vypovedať.
2. Ochrana nájomcu prostredníctvom vlastníckych žalôb (§ 126 OZ): Za osobu oprávnenú mať vec u seba je podľa nášho názoru možné považovať aj nájomcu. Nájomca sa teda môže ochrany svojho práva domáhať nielen voči prenajímateľovi ale aj voči akejkoľvek tretej osobe.

Pre tento jav vytvorila rakúska právna veda označenie „Verdinglichung“, teda akési „zvecnoprávnenie“. Nájom preto predstavuje inštitút, ktorý demonštruje ako tenká vie byť hranica medzi vecným právom a záväzkom.

Odporovateľnosť právnych úkonov

Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uvedené právo má veriteľ aj v tom prípade, ak je jeho nárok voči dlžníkovi z odporovateľného úkonu už vymáhateľný alebo dokonca, ak už bol uspokojený.

Odporovateľnosť znamená nastolenie relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, čím rozumieme, že daný úkon bude neúčinný len voči veriteľovi, ktorý sa v danej veci obrátil na súd. Voči všetkým ostatným subjektom bude právny úkon účinný.

Právne skutočnosti

Ku vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť, ktorá je v právnej norme predpokladaná. Takáto podmienka sa nazýva právna skutočnosť. Právne skutočnosti môžu byť závislé od vôle osôb (právne úkony a protiprávne úkony) alebo nezávislé od vôle osôb (právne udalosti a protiprávne stavy).

Právne úkony

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právne úkony môžu byť jednostranné, dvojstranné a viacstranné.

Protiprávne konanie (delikt)

Protiprávne konanie (delikt) je prejav vôle, ktorý je v rozpore so zákonom a zakladá právnu zodpovednosť. Môže spočívať v konaní alebo v opomenutí.

Právne udalosti

Právna udalosť je takou právnou skutočnosťou, ktorá nastáva nezávisle od ľudskej vôle, avšak spôsobuje právne následky (napr. smrť).

Premlčanie a preklúzia

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Pri preklúzii uplynutím času úplne zaniká právo alebo nárok, nemôže sa ani súdne vymáhať a súd musí na preklúziu prihliadnuť z úradnej povinnosti.

tags: #co #znamena #pravny #narok