Dávky v nezamestnanosti a daňové priznanie: Ako to funguje?

Strata zamestnania je náročná životná situácia. Slovenský systém sociálneho zabezpečenia ponúka v takýchto prípadoch dávky v nezamestnanosti, ktoré majú pomôcť preklenúť toto zložité obdobie. Avšak, nárok na tieto dávky je podmienený splnením určitých podmienok a existuje niekoľko aspektov, ktoré by si mali uchádzači o zamestnanie uvedomovať. Rovnako dôležité je vedieť, ako poberanie dávok v nezamestnanosti ovplyvňuje povinnosť podať daňové priznanie.

Podmienky nároku na dávky v nezamestnanosti

Hlavnou podmienkou pre získanie dávky v nezamestnanosti je, aby bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Dôležité je, aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti. Táto podmienka platí od 1. januára 2018. Predtým, do 31. decembra 2017, platila podmienka troch rokov.

Na poskytnutie dávky, jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu.

Čo si treba všímať?

• Súbeh zamestnaní: Ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov.

• Dohody s nepravidelným príjmom: Ľudia si často neuvedomujú, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti.

  Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

• SZČO a poistenie v nezamestnanosti: Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Pre živnostníkov je poistenie v nezamestnanosti dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí.

• Skrátený úväzok: Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.

• Spätné uplatnenie: Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.

Obdobie poberania dávky a jej výška

Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Opätovné poberanie dávky v nezamestnanosti je možné len za splnenia podmienky odpracovania dvoch rokov (730 dní), v ktorých bolo platené poistné na poistenie v nezamestnanosti a ak zároveň platí, že predchádzajúca dávka je vyčerpaná a uplynuli dva roky od jej priznania.

Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Áno, maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.

Možnosti počas poberania dávky

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti.

Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok. Ako hovorí Zákon o sociálnom poistení, poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne. Ak túto dávku nedoberie jednorazovo, zostáva mu nárok na dávky v nezamestnanosti, aj keď príde o zamestnanie skôr ako o dva roky. Ak si teda človek nájde prácu po mesiaci a po pol roku o túto prácu príde, zostáva mu 5 mesiacov podpory.

Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať.

Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Dobrovoľné ukončenie pracovného pomeru a živnosť

Dôležité je, že dôvod ukončenia pracovného pomeru nemajú vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.

Na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Sabbatical

je pracovná prestávka, ktorá trvá napríklad dva mesiace, poprípade aj celý jeden rok. Túto formu oddychu využívajú ľudia, ktorí radi pracujú ale sú unavení a vyčerpaní a potrebujú sa tzv. „zresetovať“ - potrebujú si fyzicky ale hlavne psychicky oddýchnuť a načerpať nové sily na ďalšiu prácu a rozsah klasického počtu dní dovolenky im na to nepostačuje. U nás ešte táto forma benefitu zo strany zamestnávateľa nie je veľmi rozšírená. V prípade sabbaticalu nepredpokladám, že by si zamestnanec hľadal nové pracovné miesto, nakoľko sabbatical je riešený formou súhlasu (uvoľnenia) z pracovného pomeru zamestnávateľa a po ukončení sabbaticalu sa zamestnanec zväčša vracia na svoje pracovné miesto.

Povinnosti poberateľa dávky

Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods.

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. V tomto má pomáhať aj úrad práce.

Ako požiadať o dávku?

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

Dávky v nezamestnanosti a daňové priznanie

Dávky v nezamestnanosti sú príjmom oslobodeným od dane a táto dávka sa teda v daňovom priznaní nikdy neuvádza.

Kedy má nezamestnaný povinnosť podať daňové priznanie?

Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2013 je povinný podať daňovník, ktorého celkové minuloročné zdaniteľné príjmy presiahli 1867,97 eura.

Ak ste v priebehu zdaňovacieho obdobia boli nezamestnaní (teda boli vedení v evidencii nezamestnaných alebo poberali dávky v hmotnej núdzi) a počas roka 2019 okrem poberania dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi ste mohli poberať aj zdaniteľné príjmy, daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2019 je povinný podať daňovník, ak v priebehu roka 2019 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 1 968,68 eura.

Ak daňovník bol časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (teda zo zamestnania) na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2019 nepresiahol sumu 1 968,68 eura. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Ak bol daňovník časť roka nezamestnaný a časť roka dosahoval iba príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce presahujúce sumu 1 968,68 eura, je povinný podať daňové priznanie typu A alebo môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov.

Boli ste v priebehu minulého roka nezamestnaný? Boli ste v evidencii nezamestnaných, resp. poberali ste dávky v hmotnej núdzi? Počas roka 2018 ste okrem dávok mohli poberať aj príjem zo závislej činnosti, podnikania, prenájmu nehnuteľnosti a pod. Ak váš príjem za takéto činnosti presiahol hranicu 1 915,01 eur, ste povinný podať daňové priznanie.

Kedy sa oplatí podať daňové priznanie aj keď to nie je povinné?

Ak ste nedosiahli uvedenú hranicu 1 915,01 eur, to ešte neznamená, že by ste nemali podať daňové priznanie. Naopak. Je to výhodné vo chvíli, keď ste časť minulého roka pracovali ako zamestnanec a zamestnávateľ vám strhával z príjmu preddavky na daň. Upozorňuje na to samotná finančná správa na svojej webstránke.

Táto situácia vzniká aj vtedy, ak bol daňovník časť roka na materskej, resp. rodičovskej dovolenke a určitý úsek roka poberal príjem zo závislej činnosti, z ktorej mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň. Rovnako je tomu tak aj v prípade, ak takýto príjem dosiahol študent alebo daňovník poberajúci dôchodok.

V týchto prípadoch vzniká daňovníkovi nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový úrad mu vráti daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Preplatok vráti iba v prípade, že je vyšší ako 5 eur. Ak je menší, nárok na jeho vrátenie nevzniká.

Aký typ daňového priznania podať?

Všetko závisí od toho, či ste počas minulého roka mali aj iné príjmy, ako tie zo závislej činnosti, resp. zamestnania. Ak áno, podávate daňové priznanie typu B. Ak nie, teda mali ste len príjem ako zamestnanec, podávate daňové priznanie typu A. V prípade typu A o to môžete požiadať zamestnávateľa, a to aj v prípade, že už preňho nepracujete. Najneskôr však do 15. februára.

Ak daňovník poberal aj príjmy zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) v zahraničí, nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a v prípade dosiahnutia príjmov nad sumu 1 915,01 eur mu vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Ak zamestnanec dosiahol v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti na území SR a nepožiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok príslušný kalendárny rok, je povinný podať daňové priznanie typu A. Podkladom na vyplnenie tohto priznania je tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ktoré je zamestnávateľ povinný doručiť zamestnancovi najneskôr do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, ak nepožiada zamestnanec o jeho vyhotovenie skôr, v prípade, ak žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa.

Príklad

Nepožiadal som zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2025, môj ročný príjem zo zamestnania bol 7 125,32 eur. Poberal som aj nemocenské dávky. Ak ste nepoberali iné príjmy okrem uvedených, máte povinnosť do 31. marca 2026 podať daňové priznanie typu A z dôvodu, že zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti za rok 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Povinnou prílohou priznania je kópia Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2025, ktoré je povinný vystaviť zamestnávateľ.

Ktoré príjmy sa nezdaňujú?

Ako nezamestnaná osoba neuvádzate do daňového priznania dávky a podpory vyplácané z verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, štátne dávky a štátne sociálne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Konkrétne príklady, ktoré príjmy neuvádzate v daňovom priznaní: dávka v nezamestnanosti, dávka garančného poistenia, dávka a príspevok v hmotnej núdzi, príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok, jednorazová dávka v hmotnej núdzi.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr.

Evidencia na úrade práce a ďalšie aspekty

Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.

Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107, 25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka. Viacerí experti na osobné financie preto odporúčajú mať odloženú sumu, ktorá pokryje všetky vaše výdavky na 6 mesiacov.

Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.

Evidencia na úrade práce a dôchodok

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku , táto skutočnosť vás neovplyvní.

Zdravotné poistenie

Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

Poistenie v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti je súčasťou sociálneho poistenia a počas zamestnania ho za vás odvádza zamestnávateľ. Pre živnostníkov je dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí. Po strate práce a zaradení do evidencie už toto poistenie neplatíte, pretože dávku v nezamestnanosti čerpáte z predchádzajúcich odvodov.

tags: #príspevok #v #nezamestnanosti #a #daňové #priznanie