Vianočný Príspevok SF: Komplexný Sprievodca Sociálnym Fondom na Slovensku

Sociálny fond (SF) je dôležitý nástroj sociálnej politiky podniku, ktorý slúži na zabezpečenie rôznych plnení pre zamestnancov, predovšetkým sociálneho charakteru. Tvorba a použitie sociálneho fondu sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.

Čo je Sociálny Fond a Aký má Význam?

Sociálny fond je finančný nástroj, ktorý zamestnávatelia vytvárajú pre svojich zamestnancov na základe zákona. Príspevky z tohto fondu prinášajú zamestnancom rôzne benefity, od oddychu a relaxu až po zlepšovanie vzťahov na pracovisku prostredníctvom spoločných športových a kultúrnych podujatí. V záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnanca u ktoréhokoľvek zamestnávateľa nemožno použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Kto je Povinný Tvoriť Sociálny Fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. V prípade pracovného resp. služobného pomeru nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer.

Povinnosť tvoriť sociálny fond majú zamestnávatelia, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt (resp. miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu) na území Slovenskej republiky a zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Nezáleží pritom, či ide o podnikateľský subjekt, príspevkovú alebo rozpočtovú organizáciu, občianske združenie a pod. Aj v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva čo len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond.

Medzi obdobné pracovné vzťahy patrí napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta dôchodok na Slovensku?

Štatút zamestnanca nemajú napríklad ústavní činitelia, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Ak zamestnávateľ zamestnáva FO - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti (ďalej len dohody), z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť SF. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z.

Tvorba Sociálneho Fondu: Povinnosti Zamestnávateľa

Zamestnávatelia sú povinní vytvárať sociálny fond pre vybranú skupinu zamestnancov. Povinná tvorba sa stanovuje na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % z hrubých miezd (platov) zamestnancov zúčtovaných na výplatu za bežný rok (ďalej len „základ“). Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok podľa Zákonníka práce. Plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet povinnej tvorby sociálneho fondu nezapočítava (napr. cestovné náhrady, odstupné a pod.).

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. 1. Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Dôležité je, že pojem „mzda“ platný na pracovnoprávne účely (Zákonník práce) nie je totožný s pojmom „mzda“ na daňové účely. Medzi mzdy na daňové účely (t. j. príjmy zo závislej činnosti) sa započítavajú aj príjmy, ktoré na pracovnoprávne účely, t. j. ani na účely tvorby sociálneho fondu, sa za mzdu nepovažujú, napr. odstupné atď. (pozri § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého „zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac … atď.“).

Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tvorba SF u podnikateľa - zamestnávateľa (ďalej len zamestnávateľ), u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. SF až do výšky 1 % môže tvoriť podľa § 3 ods.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o "bez agendy dôchodkového poistenia"

Ďalší Prídel do Sociálneho Fondu

Ďalší prídel do sociálneho fondu je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený § 3 ods. 1 písm. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. Do základu sa započítavajú mzdy všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa príspevok na dopravu týka. Zamestnanec, ktorý príspevok na úhradu výdavkov na cestovné do zamestnania a späť dostane, je povinný preukázať, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a tiež mesačnú výšku výdavkov na dopravu (dokladmi o úhrade cestovného).

SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZSF aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona. podľa § 4 ods. podľa § 4 ods. Ak sa rozhodne zamestnávateľ využiť možnosť, ktorú mu dáva § 4 ods.

Podmienky pre Tvorbu Sociálneho Fondu

Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. Splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok.

Tvorba Fondu a Kolektívna Zmluva

U zamestnávateľa (s. r. o.) pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodla so zamestnávateľom tvorbu a použitie SF v kolektívnej zmluve. V kolektívnej zmluve dohodli okrem povinného prídelu do SF vo výške 1 % podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF aj ďalší prídel do SF vo výške 0,5 % z hrubých miezd. V kolektívnej zmluve je možné okrem povinného prídelu do SF dohodnúť aj ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, a to maximálne vo výške 0,5 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

povinný prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. Ak spoločnosť splnila všetky zákonom stanovené podmienky, môže v kolektívnej zmluve dohodnúť tvorbu SF až do výšky 1,5 %.

Prečítajte si tiež: Strata spôsobilosti na právne úkony

Realizácia Tvorby a Vedenie Fondu

Zamestnávateľ tvorí SF v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZSF. SF sa tvorí podľa § 6 ods. 2 ZSF v deň, ktorý je u zamestnávateľa určený ako deň na výplatu mzdy (platu) - výplatný deň. Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť podľa § 6 ods. 1 ZSF na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke. Prevod finančných prostriedkov by mal zamestnávateľ uskutočniť podľa § 6 ods.

Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roku mesačne. Základom pre určenie mesačného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka.

Daňové Aspekty Tvorby Sociálneho Fondu

Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5%. § 5 písm. 1 Zákona o sociálnom fonde v platnom znení: „ Povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm.

Príklad: Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8%. ( povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje (prídel zo zisku) 0,3%). Do akej výšky bude tvorba fondu považovaná za daňový výdavok zamestnávateľa?

Použitie Sociálneho Fondu: Na Čo Môžu Zamestnanci Prispieť?

Použitie sociálneho fondu v zmysle zákona o sociálnom fonde je možné realizovať čo do účelu a rozsahu, a to podľa toho, či je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva alebo nie. Ak je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva, tak sa sociálny fond používa v rozsahu a podľa zásad v nej dohodnutých, a to povinne na tieto účely (§ 7 ods. na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. Nie sú stanovené podiely, resp.

Prostriedky fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť. Požiadavka adresnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu na zamestnanca alebo inú osobu vyplýva zo zákona o sociálnom fonde a aj z ustanovenia § 5 zákona o dani z príjmov (príjem zo závislej činnosti zamestnanca). Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu príspevky na opravu a udržiavanie vlastného rekreačného zariadenia, v tomto prípade je poskytnutie a použitie sociálneho fondu v rozpore so zásadami sociálneho fondu. Zamestnávateľ tieto príspevky (vyčíslené v alikvotných sumách) adresne zdaní spolu s ostatnými príjmami zamestnancov, u zamestnávateľa nie sú poskytnuté v súlade so zákonom o sociálnom fonde. Na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nemožno u ktoréhokoľvek zamestnávateľa použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov v záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnancov u zamestnávateľov. kúpu športového dresu, resp. kopačiek konkrétnemu zamestnancovi - napr.

Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF. Zamestnávateľ nesmie zabudnúť na skutočnosť, že tvorba SF je daňovým výdavkom. Príspevky zo SF poskytuje zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky. Podľa § 7 ods. 2 ZSF príspevok zo SF môže poskytnúť aj iným osobám, nielen svojim zamestnancom. Podľa § 7 ods.

Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. Uvedený príspevok je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom! Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu. Je dôležité upozorniť na to, že uvedená výška príspevku sa netvorí navyše, ale vyčleňuje sa z celkovej tvorby SF. - na spracovanie analýz a expertíz, napr. - na úhradu za externé služby, napr. Nemôže sa použiť na výdavky, ktoré nemajú charakter výdavkov na služby (nemôže ísť napr.

Možnosti Použitia Fondu

Medzi najčastejšie spôsoby použitia sociálneho fondu patria:

• Príspevky na stravovanie: Zamestnávatelia z fondu často prispievajú zamestnancom na stravovanie. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa § 152 ods. V súčasnosti je príspevok zamestnávateľa maximálne vo výške 55 % zo sumy 3,80 €, t. j. 2,09 € na jedno jedlo. Zo SF môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný.
• Služby na regeneráciu pracovnej sily: Príspevok môže zamestnávateľ poskytnúť na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu a na služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude u zamestnávateľa prispievať zo SF, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Môže ísť napríklad o masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty nad rámec povinnosti zamestnávateľa.
• Sociálne výpomoci a pôžičky: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi zo SF peňažné prostriedky vo forme návratnej alebo nenávratnej pôžičky, finančnú výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie a podobne.
• Doplnkové dôchodkové sporenie: Zamestnávateľ môže zo SF prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len DDS), okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).
• Doprava do zamestnania: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu zamestnancovi, ktorý dochádza do práce verejnou dopravou a pod podmienkou, že jeho priemerný hrubý mesačný príjem v tomto roku nepresiahne 412 eur, teda 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.

Okrem vyššie uvedených možností čerpania a použitia SF zákon umožňuje, aby zamestnávateľ použil finančné prostriedky zo SF aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do SF tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Stravovanie a Sociálny Fond

Príspevky na stravovanie sú jednou z najčastejších foriem využitia sociálneho fondu. Zabezpečenie stravovania nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce (§ 152) môže byť teda aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

V zmysle §152 ods.1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Podľa §152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie … Príjmy zo sociálneho fondu sú obvykle predmetom dane. zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov“). 152/1994 Z. z. § 5 ods. 1 písm. Príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde sú príjmami zo závislej činnosti, tzn. § 5 ods. Uvádza príjmy, ktoré sú od dane oslobodené (hoci v zmysle § 5 ods. 1 písm. je predmetom dane, ak § 5 ods. inak (tzn. tzn. podliehajú zdaneniu rovnako ako mzda zamestnanca. preddavok na daň v sadzbe 19 % (príp. až 25 %). závislej činnosti znižuje hrubú mzdu zamestnanca. výnimkou príjmov zamestnanca, ktoré sú od dane oslobodené, resp. predmetom dane) aj odvodom do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. z hodnoty príspevku zo sociálneho fondu neplatí ani odvody. príspevku sa neplatia sociálne odvody).

Zákon o dani z príjmov však v § 5 ods. aké príjmy zamestnanca zo sociálneho fondu sú od dane oslobodené. nielen zamestnancom, ale aj rodinnými príslušníkmi (napr. následkov živelných udalostí. neschopnosť trvá prevažnú časť zdaňovacieho obdobia. prídel do fondu súčasťou daňových výdavkov (nákladov). fondu z ďalších zdrojov nie je daňovým výdavkom. fondu bola spravidla daňovo uznaná. zamestnanca, ale aj zamestnávateľa. strane zamestnávateľa. a preddavok na zdravotné poistenie. sociálneho fondu od dane oslobodený, zamestnávateľ odvody neplatí. oslobodiť od dane vybraný nepeňažný príjem. Ustanovuje to § 5 ods. 7 písm. zákona o dani z príjmov. nenárokové nepeňažné plnenia (benefity) u zamestnancov. zdaňovacom období aúčtovala sa do nákladov (tzn. tvoril napr. z daňových výdavkov. z príjmov (v jednotlivých písmenách § 5 ods. podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. špecificky upravené v § 5 ods. 7 písm. podľa § 5 ods. 7 písm. zmluvy permanentky na plaváreň v hodnote 100 eur. takéto nepeňažné plnenie uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. tvorbu sociálneho fondu vo výške tohto nepeňažného plnenia, t. j. 100 eur. V tomto prípade nie je možné oslobodiť príjem podľa § 5 ods. písm. permanentiek). podľa § 5 ods. 7 písm. pobyty v hodnote 350 eur. príjmom a nie je možné ho od dane oslobodiť podľa § 5 ods. 7 písm. predstavenie v hodnote 50 eur/zamestnanec. nie sú od dane oslobodené, sú pre zamestnanca nepeňažným príjmom. odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preddavok na daň. najviac 500 eur podľa § 5 ods. 7 písm. pričom tieto výdavky financoval z prostriedkov sociálneho fondu. ods. 7 písm. zariadenia oslobodený od dane. eur. eur/zamestnanec. na daň. v sume najviac 500 eur podľa § 5 ods. 7 písm. sociálneho fondu na úhradu dovolenky v Egypte. oslobodený (nie je možné použiť § 5 ods. 7 písm. § 5 ods. 7 písm. športového zariadenia poskytnutého zamestnancom od zamestnávateľa. oslobodenie príjmu od dane v sume najviac 500 eur podľa § 5 ods. z hodnoty vstupeniek platiť preddavky na daň ani odvody.

Riešenie Konkrétnych Situácií: Otázky a Odpovede

• Otázka č. 1: Zamestnankyňa je na dlhodobej PN od 12.2.2024. Dňa 20.1.2025 požiadala o sociálnu nenávratnú výpomoc zo sociálneho fondu z dôvodu dlhodobej PN, ktorá jej bola schválená vo výške 250 €. PN-ku ukončila 10.2.2025. Teraz vo výplate za mesiac február jej vypláca zamestnávateľ príspevok zo sociálneho fondu. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
• Otázka č. 2: Ako má postupovať zamestnávateľ, ktorý vypláca príspevok zo SF (interný predpis) mesačne a za kratšie obdobie ako je 6 mesiacov (príspevok zo SF je riadne zdanený). V čase, keď zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a prekročí v jej trvaní prevažnú časť roka už nemá príspevok zo SF vyplácaný. Ako sa má nazerať na už vyplatený príspevok zo sociálneho fondu a splnenie podmienky podľa zákona? Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, t.j. Zamestnávateľ by v internom predpise mal stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm.
• Otázka č. 3: Môže byť sociálna výpomoc poskytnutá v jednom zdaňovacom období len od jedného zamestnávateľa, alebo môže byť poskytnutá v jednom zdaňovacom období od viacerých zamestnávateľov, avšak v úhrne najviac 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa. Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu, resp.
• Otázka č. 4: Zamestnancovi zomrela matka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, dňa 15.12.2024. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V uvedenom prípade ide o blízku osobu. Ak sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti bude vyplatená v roku 2025 /§ 52zg ods.12 - t.j.
• Otázka č. 5: Zamestnanec je PN od minulého roka (od júna 2024). Do práce nastúpil až v apríli 2025. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Zamestnávateľ by v internom predpise mal stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm.
• Otázka č. 6: Zomrel zamestnanec našej spoločnosti. Pozostalá dcéra po zomrelom, ktorá nie je zamestnancom našej firmy nás požiadala o výpomoc zo sociálneho fondu. Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Zamestnávateľ v tomto prípade eviduje oslobodené plnenie na mzdovom liste zomrelého zamestnanca. Zamestnávateľ by si mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu, t.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm.

tags: #vianočný #príspevok #sf #čo #to #je