Výchovné opatrenie zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti: komplexný pohľad

Výchovné opatrenia sú nástrojom, ktorý má za cieľ zabezpečiť blaho a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. Súdy a orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) ich využívajú v situáciách, keď je dieťa ohrozené, alebo keď jeho rodičia zanedbávajú svoje povinnosti. Jedným z týchto opatrení je aj zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, ktoré predstavuje závažný zásah do rodinných vzťahov a vyžaduje si starostlivé zváženie všetkých okolností.

Úvod do problematiky výchovných opatrení

Súd môže podľa zákona o rodine nariadiť určité výchovné opatrenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Tieto výchovné opatrenia nesmerujú výlučne k deťom, ale napríklad aj voči rodičom. V záujme ochrany detí môže každý nahlásiť obci, súdu, alebo orgánu sociálno-právnej ochrany detí (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) nevhodné správanie sa detí, ale aj porušovanie povinností rodičov alebo zneužívanie práv rodičov.

Právny rámec výchovných opatrení

Zákon o rodine a Civilný mimosporový poriadok (CMP) upravujú podmienky a postupy pri nariaďovaní výchovných opatrení. Cieľom je zabezpečiť ochranu práv a záujmov maloletých detí, ktoré sa ocitli v nepriaznivej situácii. Medzi najčastejšie výchovné opatrenia patrí:

• určenie dohľadu nad výchovou maloletého dieťaťa,
• nariadenie účasti na odbornom poradenstve,
• obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv,
• zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej osoby,
• ústavná starostlivosť.

Ak by výchovné opatrenia neboli účinné a bolo by to potrebné v záujme dieťaťa, súd môže dočasne odobrať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli. Súčasne s nariadením výchovných opatrení dieťaťu, môže súd nariadiť rodičom alebo inej povinnej osobe spoluprácu so zariadením, kde bolo dieťa umiestnené, s obcou, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, obcou alebo neštátnym subjektom. Zároveň zákon dáva možnosť nariadiť rodičom inú povinnosť. Súd výchovné opatrenia pravidelne sleduje v súčinnosti s kompetentnými orgánmi a priebežne ich hodnotí.

Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti: Definícia a dôvody

Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti je výchovné opatrenie, pri ktorom súd rozhodne, že o dieťa sa bude osobne starať iná osoba ako jeho rodičia. Tou osobou môže byť starý rodič, iný príbuzný, alebo aj osoba, ktorá nie je s dieťaťom v príbuzenskom vzťahu, ale má k nemu blízky vzťah a je schopná zabezpečiť jeho výchovu a starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta dôchodok na Slovensku?

Dôvody pre zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti môžu byť rôzne. Najčastejšie ide o situácie, keď rodičia:

• zanedbávajú starostlivosť o dieťa,
• zneužívajú svoje rodičovské práva,
• vedú neusporiadaný život,
• sú závislí od alkoholu alebo iných návykových látok,
• sú duševne chorí,
• sú vo výkone trestu odňatia slobody.

Rozhodujúcim je tiež princíp adekvátnosti, t. j. O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa musia v prvom rade usilovať jeho rodičia. Ak rodina neplní svoje funkcie a ak je vzťah dieťaťa k rodičovi narušený, je vyžadovaná pomoc zo strany spoločnosti. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že mocenská intervencia štátu do rodiny v podobe výchovného opatrenia je namieste len vtedy, ak rodina z najrôznejších dôvodov nezabezpečuje ochranu a všestranný rozvoj dieťaťa.

Proces zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti

Proces zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti sa začína návrhom, ktorý môže podať:

• orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny),
• príbuzný dieťaťa,
• osoba, ktorá má k dieťaťu blízky vzťah,
• súd z vlastnej iniciatívy.

Súd následne začne konanie, v ktorom zisťuje všetky relevantné skutočnosti. Vypočuje rodičov, dieťa (ak je schopné vyjadriť svoj názor), navrhovateľa, a ďalšie osoby, ktoré môžu prispieť k objasneniu situácie. Súd si tiež vyžiada správu od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorá obsahuje informácie o rodinných pomeroch, výchovných schopnostiach rodičov, a o potrebách dieťaťa.

Na základe zistených skutočností súd rozhodne, či je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti v jeho najlepšom záujme. Ak áno, určí osobu, ktorej bude dieťa zverené, a rozsah jej práv a povinností.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o "bez agendy dôchodkového poistenia"

Práva a povinnosti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti

Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má voči nemu rovnaké práva a povinnosti ako rodič, s výnimkou vyživovacej povinnosti. To znamená, že je zodpovedná za:

• výchovu a vzdelávanie dieťaťa,
• jeho zdravie a bezpečnosť,
• zastupovanie dieťaťa v právnych úkonoch,
• správu jeho majetku.

Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má tiež právo na:

• príspevok na úhradu potrieb dieťaťa,
• poradenstvo a pomoc od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Neodkladné opatrenia ako nástroj dočasnej ochrany

V prípadoch, keď je dieťa bezprostredne ohrozené, môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenia sú dnes najčastejšie využívaným procesným inštitútom dočasnej úpravy pomerov sporových strán v sporových veciach a účastníkov konania v mimosporových veciach. Súdy sú v dôsledku často nesprávneho využívania tohto inštitútu zaťažené o ich rozhodovaní v osobitnej lehote. To vplýva na dĺžku konania, ktorá je pri rozhodovaní o maloletých deťoch rozhodujúca.

Neodkladné opatrenie je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie.

Neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého je upravené v § 365 CMP. Tento typ neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie, priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Predmetným ustanovením sa má poskytnúť maloletému dieťaťu bezprostredná ochrana v situácii, ktorá je spomenutá vyššie. Rozlišovacím elementom oproti ust. § 367 CMP je existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku.

Prečítajte si tiež: Strata spôsobilosti na právne úkony

Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia s poukazom na § 360 CMP a § 23 ods. 2 CMP bez návrhu, t. j. na základe podnetu alebo z vlastnej činnosti. Návrh spravidla podáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. To však nevylučuje, aby tento návrh podala aj iná osoba.

Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 zákona číslo 161/2015 Z. z. CMP pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť.

Neodkladné opatrenia a úprava styku s maloletým

Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z.

Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva.

Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa ma s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.

Dôležitosť osvedčenia skutočností pri neodkladných opatreniach

Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia,vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné navydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnostinároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj opotrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, žesúd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by takmal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potrebydočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (čineodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).

Ako postupovať pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať UPSVAR, ktorý zastupuje mal.

Čo má obsahovať návrh na vydanie neodkladného opatrenia?

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode mal. dieťa žije.

1. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
2. Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť.
3. Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
4. a) rodný list mal.

Trvanie a zrušenie výchovného opatrenia

Výchovné opatrenie zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti trvá spravidla do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. Súd však môže toto opatrenie zrušiť aj skôr, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, alebo ak sa zmenia pomery tak, že je v záujme dieťaťa, aby sa vrátilo do starostlivosti rodičov.

Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie). Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené podobne ako pri rozsudkoch zmenou v pomeroch, či už na strane dieťaťa alebo rodičov. Môže ísť o rôzne prípady, nie je možné a ani správne ich tu vypočítavať.

tags: #co #znamena #vychovne #opatrenie #zverenie #dietata