Zamestnávanie cudzincov na Slovensku: Zmluva, jazyk a povinnosti

Slovenská republika sa v dôsledku zmien na trhu práce stáva čoraz atraktívnejšou destináciou pre cudzincov, ktorí hľadajú pracovné príležitosti. Na druhej strane, slovenskí zamestnávatelia čoraz častejšie hľadajú zamestnancov aj v zahraničí, najmä v krajinách mimo Európskej únie. Zamestnávanie cudzincov však podlieha špecifickým pravidlám a povinnostiam, ktoré je potrebné dôkladne poznať a dodržiavať. Tento článok sa zameriava na dôležité aspekty zamestnávania cudzincov, s dôrazom na jazykové požiadavky, zmluvné podmienky a povinnosti zamestnávateľa voči úradom.

Legislatívny rámec zamestnávania cudzincov

Možnosti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín (krajín mimo EÚ) s miestom výkonu práce v Slovenskej republike upravuje predovšetkým zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) a zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Rovnako existujú rozdiely aj pri zamestnávaní občanov členských štátov Európskej únie, na ktorých sa nevzťahujú rovnaké podmienky ako pri štátnych príslušníkoch tretích krajín.

Povinnosti zamestnávateľa pred nástupom cudzinca do zamestnania

Zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, má niekoľko povinností voči úradom. Zamestnávateľ je povinný písomne nahlásiť úradu, resp. najmenej 10 pracovných dní pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, ak sa vyžaduje povolenie na zamestnanie; alebo najmenej 5 pracovných dní pred podaním žiadosti o predĺženie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

Zamestnávateľ, ktorý má záujem zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny, musí pre hore uvedené prípady, najneskôr v deň podania žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného miesta, nahlásiť VPM na úrade práce, príslušnom podľa miesta výkonu práce. Uvedené neplatí pre potvrdenia vydávané podľa písm. Zamestnávateľ podáva (ak podáva splnomocnená osoba musí priložiť úradne overené splnomocnenie zamestnávateľom na tento úkon) úradu elektronickými prostriedkami (ústredný portál verejnej správy www.slovensko.sk) žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia VPM, podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom, na predpísanom elektronickom formulári.

Ak žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, nie je úplná alebo prílohy nie sú postačujúce pre overenie splnenia podmienok uvedených v § 21b ods. 4. Štátny príslušník tretej krajiny môže v lehote do 180 dní od vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného miesta podať žiadosť o prechodný pobytna účel zamestnania. Po uplynutí uvedenej lehoty cudzinecká polícia už neprijme žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu na toto zamestnanie.

Prečítajte si tiež: Príspevok do existujúceho Instagram hashtagu

Pred podaním žiadosti o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu na oddelení cudzineckej polície je potrebné sa rezervovať cez objednávací systém Objednávací systém na OCP, Ministerstvo vnútra SR - Polícia (minv.sk). Ak je žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu podaná kompletne a je to vyznačené na potvrdení o prijatí tejto žiadosti, môže zamestnávateľ využiť ustanovenie § 21 ods. 1 písm. h).

Ohlasovacia povinnosť zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný písomne informovať úrad o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov a štátneho príslušníka tretej krajiny do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania. Zamestnávateľ je povinný písomne informovať úrad, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie alebo ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, nenastúpil do zamestnania, do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce.

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnému úradu práce nástup/ukončenie alebo nenastúpenie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania do 7 prac. dní odo dňa určeného na vydanom potvrdení na formulári príloha č.13 [ DOCX]. Ak je nástup do zamestnania resp. pokračuje v zamestnaní pri obnove prechodného pobytu, aj s prílohami - kópia pracovnej zmluvy, kópia potvrdenia o prijatí žiadosti o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania s vyznačením kompletnosti (v prípade využitia § 21 ods. 1 písm. h)).

Pracovná zmluva a jazyk

Základným prameňom pracovnoprávnych vzťahov na Slovensku je Zákonník práce (ZP). Podľa § 16 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem prípadu, ak by išlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.

Používanie slovenského jazyka v pracovnoprávnych vzťahoch upravuje zákon č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov, ktorý v § 8 ods.

Prečítajte si tiež: Dôležité pre cudzincov

Vnútorné predpisy zamestnávateľa a jazyk

Vnútorný predpis zamestnávateľa predstavuje nástroj organizácie a riadenia práce, ktorý obsahuje záväzné pravidlá správania sa stanovené pre obmedzený okruh osôb - zamestnancov daného zamestnávateľa, ktorý ich vydal. Z pohľadu zákona o štátnom jazyku je preto možné konštatovať, že vnútorné predpisy zamestnávateľa nemusia byť vydané v slovenskom jazyku, keďže nie sú právnymi úkonmi.

Všeobecne možno konštatovať, že v pracovnom práve sa uplatňuje princíp oboznamovania a informovania zamestnanca zo strany zamestnávateľa okrem iného aj s obsahom vnútorných predpisov zamestnávateľa, ktoré má zamestnanec pri prací alebo v súvislosti s jeho prácou dodržiavať (napr. § 47 ods. Cieľom oboznámenia je dosiahnuť stav zrozumiteľnosti a vhodnosti podaných informácií, ktoré by mali zabezpečiť aj zodpovedajúce konanie zamestnanca počas realizácie práv a povinností v pracovnoprávnom vzťahu.

Osobitným prípadom môže byť situácia u zamestnávateľa, u ktorého je vyžadovaný ako požiadavka k riadnemu výkonu práce u zamestnávateľa určitý stupeň znalosti cudzieho jazyka, ktorý predpokladá schopnosť porozumieť textu vnútorného predpisu v tomto cudzom jazyku a zamestnanci spĺňajú túto požiadavku. Ak zamestnanci u takéhoto zamestnávateľa priamo deklarujú znalosť cudzieho jazyka, resp. ak zamestnávateľ má za preukázané, že sú spôsobilí oboznámiť sa s obsahom vnútorného predpisu v cudzom jazyku, v takomto prípade nie je požiadavka na znenie vnútorného predpisu v slovenskom jazyku opodstatnená.

Odlišná bude situácia u zamestnávateľa, u ktorého iba časť zamestnancov ovláda cudzí jazyk a časť nie je spôsobilá oboznámiť sa s obsahom vnútorných predpisov, resp. nemá k dispozícii preklad vnútorného predpisu. Na jednej strane je povinnosťou zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu a plniť si pracovné povinnosti v súlade s vnútorným predpisom, pričom jednotlivé povinnosti môžu byť konkrétne definované práve vo vnútornom predpise. A na druhej strane je tu povinnosťou zamestnávateľa oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, ako aj s povinnosťami podľa vnútorných predpisov. Ak však zamestnanec nie je spôsobilý sa s nimi oboznámiť vo forme predloženej zamestnávateľom, nie je možné uvedenú skutočnosť následne posudzovať ako porušenie povinností zo strany zamestnanca a zároveň je možné túto skutočnosť posudzovať ako porušenie povinností zamestnávateľa splniť si riadne oboznamovaciu povinnosť podľa príslušných ustanoveniami Zákonníka práce. „Rozhodujúce je, aby zamestnanci porozumeli informáciám, ktoré im boli poskytnuté, a túto skutočnosť mal zamestnávateľ aj preukázateľne potvrdenú, napr. podpisom zamestnancov“ (www.

Povolenie na zamestnanie a prechodný pobyt

Cudzinec podľa odseku 1 písm. Vzor žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie je formou tlačiva verejne prístupný tak na ÚPSVaR, ako i na internetovej stránke www.upsvr.sk. Udelenie povolenia na zamestnanie nie je právne nárokovateľné. Na udelenie povolenia na zamestnanie nie je právny nárok. Povolenie na zamestnanie môže ÚPSVaR udeliť cudzincovi len vtedy, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri vydávaní povolenia na zamestnanie ÚPSVaR prihliada na situáciu na trhu práce.

Prečítajte si tiež: Riziká vecného bremena

Povolenie na zamestnanie nie je udeľované cudzincovi raz a navždy. Povolenie na zamestnanie môže úrad s prihliadnutím na situáciu na trhu práce na žiadosť cudzinca predĺžiť, a to i opakovane, najviac na obdobie jedného roka. Podmienkou predĺženia povolenia na zamestnanie je, že zamestnanie sa bude vykonávať u toho istého zamestnávateľa. Na žiadosť o predĺženie povolenia na zamestnanie sa rovnako vzťahuje povinnosť cudzinca požiadať samostatnou žiadosťou, so všetkými náležitosťami, o predĺženie. ZSZ ustanovil výnimky, kedy sa povolenie na zamestnanie u cudzinca nevyžaduje.

O udelenie povolenia na prechodný pobyt musí cudzinec požiadať. Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade v štáte, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade v štáte, v ktorom má bydlisko. Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec na úradnom tlačive spolu s dokladmi potvrdzujúcimi účel pobytu nie staršími ako 90 dní, t. j. spolu s povolením na zamestnanie a s ďalšími dokladmi určenými zákonom č. 48/2002 Z. z.o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Výnimky z povinnosti mať povolenie na zamestnanie

Zákon o službách zamestnanosti v § 23a obsahuje niekoľko desiatok výnimiek, kedy je možné zamestnať cudzinca bez potreby potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenia na zamestnanie. Medzi najčastejšie patria prípady, keď cudzinec:

• má udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
• má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, po uplynutí 12 mesiacov od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky,
• má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,
• má udelený prechodný pobyt na účel štúdia, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo ktorý má udelené národné vízum podľa osobitného predpisu, a výkon jeho práce nepresiahne u všetkých zamestnávateľov 40 hodín mesačne, ak je žiakom strednej školy, alebo 80 hodín mesačne, ak je študentom vysokej školy,
• má udelený prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
• je žiadateľom o udelenie azylu a vstup na trh práce mu umožňuje osobitný predpis,
• ktorému bol udelený azyl,
• ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,
• ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 30 dní v kalendárnom roku a ktorý je pedagogický zamestnanec, akademický zamestnanec, vysokoškolský učiteľ, vedecký, výskumný alebo vývojový pracovník, ktorý je účastníkom odborného vedeckého podujatia, alebo výkonný umelec, ktorý sa zúčastňuje na umeleckom podujatí,
• ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku,
• ktorý je prijatý do pracovnoprávneho vzťahu na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá ustanovuje, že na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do pracovnoprávneho vzťahu nie je potrebné povolenie na zamestnanie,
• ktorý je rodinný príslušník člena diplomatickej misie, zamestnanca konzulárneho úradu alebo zamestnanca medzinárodnej vládnej organizácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva uzatvorená v mene vlády Slovenskej republiky zaručuje vzájomnosť,
• ktorý je člen záchrannej jednotky a poskytuje pomoc na základe medzištátnej dohody o vzájomnej pomoci pri odstraňovaní následkov havárií a živelných pohrôm a v prípadoch humanitárnej pomoci,
• ktorý je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbrojených síl vysielajúceho štátu,
• ktorý vykonáva odbornú prax alebo odborný výcvik podľa osobitných predpisov v školách alebo školských zariadeniach,
• ktorý úspešne absolvoval štúdium na strednej škole alebo štúdium na vysokej škole na území Slovenskej republiky a ktorý má oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky alebo má prijatú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania spolu so všetkými náležitosťami podľa osobitného predpisu,
• ktorý nedovŕšil 26 rokov veku a ktorý bude zamestnávaný príležitostnými a časovo obmedzenými prácami v rámci výmeny medzi školami alebo v rámci programov pre mládež alebo programov pre vzdelávanie, ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje,
• ktorý je spoločník obchodnej spoločnosti, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý plní úlohy pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc, vykonávaním činností, a to počas obdobia, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci,
• ktorý pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc, zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia, a to počas obdobia, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci,
• ktorý je zamestnaný v medzinárodnej doprave, ak je na výkon práce vyslaný svojím zahraničným zamestnávateľom,
• ktorý vykonáva činnosť pre právnickú osobu, ktorej bolo vydané osvedčenie o významnej investícií,
• ktorý je akreditovaný v oblasti oznamovacích prostriedkov,
• ktorému bol predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeťou obchodovania s ľuďmi,
• ktorému bol udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života,
• ktorému bol udelený tolerovaný pobyt z dôvodu nelegálneho zamestnávania za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, ak je jeho prítomnosť nevyhnutná na účely trestného konania,
• ktorý vykonáva duchovenskú činnosť z poverenia registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,
• ktorý má udelené národné vízum a na ktorého sa vzťahuje program pracovnej dovolenky, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, ktorý sa podieľa na realizácii filmového projektu na území Slovenskej republiky alebo ide o záujem Slovenskej republiky, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, ak písmeno e) neustanovuje inak,
• ktorý u neho dočasne pôsobí na základe mobility od zamestnávateľa v členskom štáte Európskej únie v rámci vnútropodnikového presunu.

Sezónne zamestnávanie

Sezónne zamestnanie na účely tohto zákona je činnosť, ktorej vykonávanie nepresahuje 240 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a je viazané na určité obdobie roka opakujúcou sa udalosťou alebo opakujúcim sa sledom udalostí spojených so sezónnymi podmienkami, počas ktorých sa vyžaduje podstatne vyšší objem práce. . Sezónne zamestnanie sa vykonáva v pracovnom pomere uzatvorenom na určitú dobu. Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie sa podáva na predpísanom tlačive spolu s prílohami podľa § 22 ods. do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia na účel sezónneho zamestnania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému v období piatich rokov pred podaním tejto žiadosti bolo udelené povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania alebo bol udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania. Povolenie na zamestnanie môže úrad na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť najviac na dva roky, a to i opakovane.

Modrá karta

Jedná sa o zamestnanie, na ktorého výkon sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia, ktorá sa preukazuje dokladom o vysokoškolskom vzdelaní. Potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta zodpovedajúceho vysokokvalifikovanému zamestnaniu vydáva úrad do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti zamestnávateľa, ktorý má záujem prijať do vysokokvalifikovaného zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny. Úrad po splnení podmienok na udelenie povolenia na zamestnanie udelí povolenie na zamestnanie na základe písomnej žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny, zamestnávateľa alebo právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ku ktorej bude štátny príslušník tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zamestnávanie občanov EÚ

Zamestnávanie občanov EÚ na území SR sa od 1. mája 2004 realizuje podľa ustanovení práva Spoločenstva. Podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva v znení neskorších predpisov sa zaručuje sloboda pohybu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov.

Daňové hľadisko

Cudzinci rumunskej národnosti, ktorí majú na území Slovenskej republiky povolenie na trvalý pobyt, zamestnaní na pracovný pomer, majú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nárok na uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane podľa uvedeného ustanovenia má každý daňovník, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ako i daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou nemá nárok na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona o dani z príjmov.

Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu. Pokiaľ je daňovník považovaný v súlade s ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov druhého štátu tiež za daňového rezidenta, vzniká konflikt dvojitej rezidencie. Slovenská republika má s Rumunskom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (č.

Dôležité upozornenia

• Zamestnávanie cudzinca, ktorý nie je občanom EÚ a je rodinným príslušníkom občana EÚ podlieha ohlasovacej povinnosti na informačnej karte zamestnávateľom.
• Zamestnávateľ pred zamestnaním takéhoto občana je povinný pred ohlasovacou povinnosťou si overiť doklad potvrdzujúci, že ide o rodinného príslušníka občana EÚ (dokladom je povolenie na trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo cestovný doklad a doklad, potvrdzujúci že ide rodinného príslušníka občana EÚ vyžadovaný v súlade so zákonom č. 48/2002 Z. z.

tags: #cudzí #zamestnanec #zmluva #jazyk