Dôsledky pre cudzích štátnych príslušníkov

Úprava uzavretia manželstva nie je harmonizovaná v žiadnych spoločných európskych normách medzinárodného práva súkromného. Viac informácií o uzatváraní sobášov v EÚ nájdete napríklad na stránke YourEurope. V oblasti rozvodu je právo EÚ regulované ustanoveniami nariadenia (ES) č. 2201/2003 (nariadenie Brusel 2a).

Rozvod a nariadenie Brusel 2a

V zmysle Dohody o vystúpení sa bude toto nariadenie uplatňovať aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ (t.t. po 31.1.2020) a to na súdne konania začaté pred skončením prechodného obdobia (t.j. V zmysle nariadenia si manželia môžu vybrať súd, na ktorý podajú návrh na rozvod. Súd si môžu vybrať podľa rôznych kritérií súvisiacich s tým, kde spolu manželia žijú/žili, kde žije jeden z nich prípadne prepojených na štátne občianstvo. Všetky možnosti sú alternatívne, to znamená, že manželia si môžu vybrať ktorúkoľvek možnosť. Rozsudok o rozvode bude automaticky uznaný aj v Spojenom kráľovstve aj v SR. Detailnejšie informácie je možné nájsť napr. Po uplynutí prechodného obdobia sa režim v oblasti vzájomného uznávania rozhodnutí o rozvode bude riadiť v zmysle budúcej dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ak dohoda bude túto oblasť upravovať. V opačnom prípade sa bude spravovať Dohovorom o uznávaní rozvodov a o zrušení manželského spolužitia (Haag, 1970, vyhl. č. 131/1976 Zb.​). Otázku právomoci na konanie, t.j. na ktorý súd je potrebné podať žiadosť o rozvod, sa bude po uplynutí prechodného obdobia v Slovenskej republike spravovať zákonom č. 97/1963 Zb.

Majetkové režimy manželov

Majetkové režimy manželov (otázky správy majetku manželov alebo vyporiadanie (bezpodielového) spoluvlastníctva manželov) sú upravené v nariadení (EÚ) č. 2016/1103 (nariadenie o majetkových režimoch manželov). Toto nariadenie však bolo prijaté vo forme posilnenej spolupráce a Spojené kráľovstvo a Slovenská republika na ňom neparticipujú. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená postupovať v zmysle zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má majetok na území Slovenskej republiky. Na konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vecne a miestne príslušným okresný súd, v ktorého obvode má žalovaný trvalý pobyt.

Rodičovské práva a povinnosti

Právo EÚ upravuje oblasť rodičovských práv a povinností v nariadení (ES) č. 2201/2003 (nariadenie Brusel 2a). V oblasti úpravy rodičovských práv a povinností má nariadenie veľmi širokú pôsobnosť. Vzťahuje sa na tradičné formy rodičovských povinností vo vzťahu rodiča a dieťaťa a to napr. právo styku , určenie pobytu dieťaťa, opatrovníctva, ochrany majetku dieťaťa, schválenie dohody o vyporiadaní dedičstva, vycestovanie dieťaťa alebo umiestnenie dieťaťa do ústavnej alebo pestúnskej starostlivosti. Súčasne poskytuje pravidlá právomoci súdov a uznávania a výkonu rozhodnutí na území členských štátov. Návrh na úpravu rodičovských práv podáva rodič na príslušný okresný súd v mieste bydliska dieťaťa. Konanie je na území Slovenskej republiky oslobodené od súdnych poplatkov. V zmysle Dohody o vystúpení sa bude podľa uvedeného nariadenia postupovať aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a to v súdnych konaniach začatých pred skončením prechodného obdobia (t.j.

V prípade absencie regulácie tejto oblasti v budúcej dohode o úprave vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sa oblasť rodičovských práv a povinností po uplynutí prechodného obdobia bude spravovať Dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 1966, ozn. č. 344/2002 Zb.). Oblasť medzinárodných únosov sa bude riadiť Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (Haag, 1980, ozn. č. 119/2001 Z.z. v znení redakčného oznámenia o oprave chyby v čiastke 189/2001 str.

Prečítajte si tiež: Zdaňovanie dedičstva z prenájmu nehnuteľností

Dedičstvo a osobný bankrot

Spojené kráľovstvo sa nezúčastňuje na nariadení (EÚ) č. 650/2012 (nariadenie o dedičských veciach). O dedičstve po slovenskom štátnom príslušníkovi bude, tak ako doteraz, rozhodovať slovenský súd (aj keď v čase smrti žil v Spojenom kráľovstve), teda notár poverený súdom ako komisár. Ak sa však jedná o majetok, ktorý sa nachádza na území Spojeného kráľovstva, bude o ňom rozhodovať súd Spojeného kráľovstva. Bližšie informácie o dedení (nie len v Spojenom kráľovstve) je možné nájsť na stránke Európskeho portálu elektronickej justície.

Osobný bankrot sa bude po ukončení prechodného obdobia riadiť na Slovensku slovenským právom a v Spojenom kráľovstve zasa právom Spojeného kráľovstva. Zmení sa však dosah slovenského konania na majetok a dlhy dlžníka v Spojenom kráľovstve a naopak. Uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v tejto oblasti totiž momentálne (počas členstva UK v EÚ ako aj v prechodnom období) reguluje nariadenie (EÚ) č. 2015/848 nariadenie o insolvenčnom konaní, prepracované znenie. Nariadenie sa uplatňuje len do konca prechodného obdobia. Po ňom sa uznanie britského rozhodnutia bude spravovať ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zák. 7/2005 Z.z., § 175), ktorý vyžaduje pre uznanie vzájomnosť.

Overovanie verejných listín

Do 31.12.2020 sa uplatňuje nariadenie (EÚ) č. 2016/1191 (nariadenie o overovaní verejných listín), ktoré pre vybrané verejné listiny od apostilu upúšťa. Konkrétne ide verejné listiny osvedčujúce: osobný stav, narodenie, meno, manželstvo, registrované partnerstvo, rodičovstvo, adopcia, úmrtie a neexistencia záznamu v registri trestov. Po 31.12.2020 sa režim overovania bude riadiť iba haagskym Dohovorom o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín. Pre občana SR to bude znamenať, že apostil bude potrebovať znovu na všetky verejné listiny, ktorú bude chcieť použiť v Spojenom kráľovstve.

Právomoc súdov a uznávanie súdnych rozhodnutí

Členské štáty EÚ postupne zjednotili svoje vnútroštátne právne normy upravujúce právomoc súdov v cezhraničných sporoch. Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ upravuje aj otázky uplatňovania nariadení, ktoré upravujú právomoc súdov v občianskych, obchodných veciach, najmä nariadenie (EÚ) č. Na súdne konania začaté pred skončením prechodného obdobia (do 31. 12. 2020), sa bude naďalej uplatňovať doterajšia právna úprava. V prípade, ak bude chcieť občan SR vzniesť žalobu na súdoch Spojeného kráľovstva, právomoc súdov sa určí do konca prechodného obdobia podľa príslušných nariadení EÚ a po jeho uplynutí už podľa vnútroštátnych právnych predpisov Spojeného kráľovstva upravujúcich túto oblasť, resp. Možnosť žalovať osoby so sídlom v Spojenom kráľovstve na slovenských súdoch sa po skončení prechodného obdobia bude spravovať nariadeniami EÚ, v rozsahu, v ktorom možno založiť právomoc voči osobám so sídlom v tretích štátoch podľa týchto nariadení. V ostatných prípadoch si slovenský súd voči osobe žijúcej v Spojenom kráľovstve môže založiť právomoc na základe zákona č. 97/1963 Zb. Väčšina dohôd o voľbe súdu sa bude posudzovať podľa haagskeho Dohovoru o voľbe súdu z roku 2005, keďže dohovor zostáva pre Spojené kráľovstvo v platnosti aj po 31. 12.

Uznávanie súdnych rozhodnutí v EÚ je jednou z dôležitých garancií efektívneho fungovania vnútorného trhu, vymáhateľnosti práva a prístupu k spravodlivosti. V EÚ sa postupne vytvoril unikátny systém “voľného pohybu” súdnych rozhodnutí, ktorého základom je ich vzájomné uznávanie členskými štátmi naprieč EÚ. Podrobnosti o vzájomnom uznávaní súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach upravuje najmä nariadenie (EÚ) č. V zásade platí, že podľa európskej právnej úpravy sa budú súdne rozhodnutia uznávať len ak boli vydané v konaniach začatých pred skončením prechodného obdobia (tzn. Súdne rozhodnutia vydané v konaniach začatých po skončení prechodného obdobia, budú súdy uznávať podľa medzinárodných zmlúv alebo dohovorov v špecifických oblastiach, ktorých zmluvnou stranou je alebo sa dovtedy stane Spojené kráľovstvo, resp. Vyššie uvedené sa týka nielen súdnych rozhodnutí, ale aj verejných listín, súdnych zmierov a dohôd, resp. písomností úradne vyhotovených alebo zaregistrovaných ako verejné listiny.

Prečítajte si tiež: Započítanie daru v dedičstve

Výkon súdnych rozhodnutí

Výkon súdnych rozhodnutí v obchodných a občianskych veciach členských štátov EÚ na území iných členských štátov reguluje najmä nariadenie (EÚ) č. Podľa európskej úpravy bude možné vykonať len také súdne rozhodnutia vydané v konaniach začatých pred skončením prechodného obdobia (tzn. Súdne rozhodnutia vydané v konaniach začatých po skončení prechodného obdobia sa budú vykonávať podľa medzinárodných zmlúv alebo dohovorov v špecifických oblastiach, ktorých zmluvnou stranou je alebo sa dovtedy stane Spojené kráľovstvo, resp. Vyššie uvedené sa týka nielen súdnych rozhodnutí, ale aj verejných listín, súdnych zmierov a dohôd, resp. písomností úradne vyhotovených alebo zaregistrovaných ako verejné listiny. Obdobne nariadenie (ES) č. Procesné mechanizmy na súdoch Spojeného kráľovstva bude možné uplatňovať len do konca prechodného obdobia (aktuálne 31. 12. 2020). Rozhodujúcim okamihom bude dátum začatia konania na súde v Spojenom kráľovstve, tzn. Slovenské súdy budú podľa európskej úpravy uznávať a vykonávať súdne rozhodnutia Spojeného kráľovstva z konaní, ktoré začali do 31.12.2020.

Ochranné opatrenia a mediácia

Právo EÚ nedávno zaviedlo možnosť vydania ochranného opatrenia, ktorým sa má zabrániť prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov z účtu, ktoré by ohrozilo vymáhanie pohľadávok v občianskych alebo obchodných veciach. Nariadenie (EÚ) č. Spojené kráľovstvo však nie je týmto nariadením viazané. Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ teda nebude mať vplyv na uplatňovanie tohto nástroja. V prípade príkazov vydaných súdmi SR, nariadenie nebude možné použiť na účty dlžníkov, ktoré sú vedené v bankách na území Spojeného kráľovstva a súdy Spojeného kráľovstva nebudú môcť takýto príkaz vydať vôbec (tzn.

Oblasť mediácie pre podniky sa do konca prechodného obdobia (do 31. 12. 2020) bude spravovať relevantnými ustanoveniami práva EÚ tak ako doposiaľ a to smernicou č. 2008/52/ES​ (smernica o mediácii). Podľa dohody o vystúpení budú súdy Spojeného kráľovstva uznávať len také slovenské mediačné rozhodnutia, ktoré vznikli na základe dohody strán, resp. z podnetu súdneho orgánu pred uplynutím prechodného obdobia. To isté platí pre uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí Spojeného kráľovstva v SR. Žiadosť môžu strany sporu podať na súdoch Spojeného kráľovstva do konca prechodného obdobia (do 31. 12. Je otázne či po skončení prechodného obdobia Spojené kráľovstvo zruší opatrenia, ktorými implementovalo smernicu o mediácii, resp. v akom rozsahu ich zruší.

Prístup k spravodlivosti a právna pomoc

Prístup k spravodlivosti v občianskych a obchodných veciach pre občanov EÚ zabezpečuje inštitút bezplatnej právnej pomoci. Môžu o ňu požiadať osoby, ktoré nemajú dostatok finančných prostriedkov a to aj v cezhraničných sporoch. Vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu sa bude do 30. 12. Cieľom tejto smernice je uľahčiť poskytovanie právnej pomoci v cezhraničných sporoch osobám s nedostatkom finančných prostriedkov, čiže osobám v materiálnej núdzi. Vzťahuje sa na poradenstvo pred súdnym procesom s cieľom dosiahnuť zmier skôr, ako sa začne súdne konanie, na právnu pomoc pri predkladaní veci súdu a na zastupovanie právnym zástupcom na súde, ako aj na pomoc pri oslobodení a na oslobodenie od nákladov konania. Na území SR je bezplatná právna pomoc upravená zákonom č. Podľa dohody o vystúpení budú príslušné orgány Spojeného kráľovstva akceptovať len tie žiadosti o právnu pomoc, ktoré boli podané do konca prechodného obdobia (aktuálne do 31.12.2020). Žiadosť je potrebné podať formou vyplneného formulára o právnu pomoc a súčasne je potrebné podať žiadosť o postúpenie žiadosti. Po uplynutí prechodného obdobia (od 1.1.2021) môžu byť žiadosti príslušnými orgánmi zamietnuté. Prístup k spravodlivosti sa bude vo veľmi obmedzenej miere spravovať Dodatkovou zmluvou o civilnom konaní súdnom medzi Československom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (Praha, 15. 2. 1935 , č.

Poskytovanie právnych služieb a odborné kvalifikácie

Poskytovanie právnych služieb vykonáva výhradne obmedzený počet právnických profesií (najmä advokáti, notári a exekútori). Platí, že občania EÚ majú právo na výkon povolania, či už ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom získali kvalifikáciu. S výnimkou advokátov právo EÚ neupravuje podmienky výkonu právnických povolaní. Poskytovanie právnych služieb je regulované na vnútroštátnej úrovni. Tieto predpisy sa uplatňujú nielen v prípade, ak advokát vykonáva advokáciu samostatne, ale aj v združení spolu s inými advokátmi, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností

Podľa dohody o vystúpení uznanie odborných kvalifikácií občanov EÚ a štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov hostiteľským štátom alebo štátom zamestnania pred skončením prechodného obdobia (aktuálne 31. 12. 2020) bude mať aj naďalej rovnaký účinok v príslušnom štáte vrátane práva vykonávať ich povolanie za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu.

Práva obetí trestných činov

Základné práva obetí upravuje v EÚ najmä smernica č. 2012/29/EÚ (o ochrane obetí trestných činov). Táto smernica je transponovaná aj v právnom poriadku Spojeného kráľovstva. Po ukončení prechodného obdobia smernica už nebude Spojené kráľovstvo zaväzovať a je možné, že revízia právnej základne Spojeného kráľovstva nadobudnutej počas členstva v EÚ sa dotkne aj ustanovení práva, transponujúcich v Spojenom kráľovstve túto smernicu.

Práva obetí trestných činov sú upravené v zákone č. 274/2017 Z.z. (zákon o obetiach), ktorý komplexne upravuje práva obetí, od práva na informácie cez právo na poskytnutie pomoci až po odškodňovanie obetí násilných trestných činov. Práva garantované zákonom o obetiach patria každej osobe, ktorá sa domnieva, že je obeťou a to až do okamihu, kým sa nepreukáže, že obeťou nie je. Tieto práva sú na území Slovenskej republiky garantované každému, bez rozdielu a bez ohľadu na brexit. Každá obeť má na Slovensku právo na informácie, na poskytnutie odbornej pomoci, na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou, na odškodnenie. Bližšiu informáciu je možné nájsť napr. Smernica o ochrane obetí trestných činov stanovila minimálne štandardy práv obetí. Základné práva obetí sú teda rovnaké aj v Spojenom kráľovstve. Bližšia informácia o právach obetí v Spojenom kráľovstve je dostupná napr.

Po skončení prechodného obdobia sa zmení právo obete podať trestné oznámenie slovenským orgánom, v prípade trestného činu spáchaného na území Spojeného kráľovstva. V takýchto prípadoch už obete budú musieť uplatňovať svoje práva priamo pred príslušnými orgánmi Spojeného kráľovstva a nie pred slovenskými justičnými orgánmi. Ak sa chcete zdržiavať na území Spojeného kráľovstva a ak osobe pre Vás nebezpečnej bolo uložené v SR ochranné opatrenie - zákaz alebo obmedzenie (napr. zákaz vstupu do istých miest, zákaz kontaktu alebo zákaz priblíženia sa) môžete požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu príslušný orgán, ktorý vydal ochranný príkaz v SR. Tento príkaz Vám umožní uznať účinky ochranného opatrenia vy…

Nariadenie o cezhraničných dedičstvách

Nariadenie o cezhraničných dedičstvách si dalo za cieľ zjednodušiť proces dedenia v rámci Európskej únie. Nariadenie o cezhraničných dedičstvách zabezpečuje, aby sa celé dedičstvo, teda hnuteľný a aj nehnuteľný majetok poručiteľa prejednalo jednotne, podľa jedného práva a orgánom jedného štátu.

Právny stav pred prijatím nariadenia

Slovenská právna úprava sa nachádza v platnom a účinnom zákone č. 97/19636 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa tejto právnej úpravy sa dedičstvo v zásade bude prejednávať podľa právneho poriadku štátu, ktorého bol zosnulý občanom v čase svojej smrti. Znamená to, že slovenský súd / notár prejedná dedičstvo po občanovi Slovenskej republiky. vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.Aplikuje sa teda jeden právny poriadok a nevzniká žiadna komplikovaná situácia pre pozostalých, ale ani pre orgány prejednávajúce dedičstvo. Vyššie uvedená právna úprava je stále platná a účinná a bude sa aplikovať v prípadoch kedy občan Slovenskej republiky mal majetok v zahraničí mimo krajín EÚ alebo ak cudzinec, ktorý nie je občanom členského štátu EÚ vlastnil nehnuteľnosť na území SR. Môže teda nastať situácia, že pozostalí budú musieť absolvovať dve alebo tri dedičské konania v rôznych štátoch, za použitia rôznych právnych poriadkov a pravidiel. Po prijatí a nadobudnutí účinnosti nariadenia o cezhraničných dedičstvách by sa situácia pre dedičov mala zjednodušiť. Je to však naozaj tak?

Právny stav po nariadení

Nariadenie sa vzťahuje na dedenie po osobách ktoré zomreli po 16.8.2015. Podľa článku 4 nariadenia, právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti. Znamená to, že jeden notár (alebo iný poverený štátny orgán) prejedná kompletne všetok majetok poručiteľa, podľa práva štátu pod ktorý daný orgán spadá. Uvedené platí za predpokladu, že nedošlo k platnej voľbe práva, to znamená, žer poručiteľ si pred smrťou nezvolil iné rozhodné právo, podľa ktorého sa má dedičstvo prejednať. Rozhodujúce teda bude určiť obvyklý pobyt v čase smrti.

Z recitálu nariadenia: Orgán konajúci v dedičskej veci by mal na účely určenia obvyklého pobytu celkovo posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti. Takto určený obvyklý pobyt by mal preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom. Ak zosnulý z pracovných alebo ekonomických dôvodov odišiel žiť do zahraničia s cieľom pracovať tam, a to aj na dlhý čas, ale zachoval si úzku a stabilnú väzbu na svoj štát pôvodu, stále by sa za obvyklý pobyt zosnulého mohol považovať štát pôvodu zosnulého, v ktorom sa nachádzalo centrum jeho rodinného a spoločenského života. Iný zložitý prípad môže nastať, ak zosnulý striedavo žil vo viacerých štátoch alebo ak cestoval z jedného štátu do druhého bez toho, aby sa trvale usadil v ktoromkoľvek z nich. Ak bol zosnulý štátnym príslušníkom jedného z týchto štátov alebo mal svoj hlavný majetok v jednom z týchto štátov, jeho štátna príslušnosť alebo umiestnenie tohto majetku by mohli byť osobitným faktorom pri celkovom posúdení všetkých skutkových okolností.

Napriek vyššie uvedenému sa v praxi vyskytujú prípady, kedy je veľmi ťažké určiť obvyklý pobyt. Určenie obvyklého pobytu prináleží notárovi. V prípade úmrtia osoby súd poverí notára prejednaním dedičstva. V praxi dochádza k prípadom, že prejednanie dedičstva je pridelené dvom rôznym notárom v rôznych štátoch. V takomto prípade je rozhodujúci dátum začatia konania. Orgán, ktorý začal konať ako prvý je povinný rozhodnúť o tom, či sa cíti alebo necíti byť príslušným na rozhodovanie v danej veci. Len v prípade, že sa cíti byť nepríslušným (článok 10 nariadenia) odovzdá vec na konanie orgánu, ktorý začal konať ako druhý.

Ako príklad možno uviesť úmrtie rakúskeho štátneho občana, ktorý zomrel na území SR. V tomto prípade začal konať slovenský súd a slovenský notár prijal vec na prejednanie a cítil sa byť príslušným v danej veci rozhodnúť. Rakúsky štátny občan žil približne dva roky pred smrťou na Slovensku, mal tu príbuzných, ktorý sa o neho starali. Zároveň sa však všetok majetok, okrem jedného bankového účtu, nachádzal v Rakúsku, a to vrátane viacerých nehnuteľností. Okrem toho bol poručiteľom aj poberateľom dôchodku z Rakúska. Okrem príbuzných na Slovensku, v Rakúsku žila jeho dcéra. Časť života poručiteľ prežil v Bulharsku, veľkú časť v Rakúsku a časť na Slovensku. V posledných rokoch bolo skutočne centrum záujmu poručiteľa na Slovensku. Ak ale bolo účelom nariadenia zjednodušiť situáciu pre dedičov, je otázne či sa tak stalo v danom prípade.

Európske osvedčenie o dedičstve

Výsledkom dedičského konania je v prípade konania podľa slovenských právnych predpisov osvedčenie o dedičstve, pričom dedič môže požiadať aj o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve (článok 62 a nasledujúce nariadenia). Na Slovensku vydáva európske osvedčenie o dedičstve notár, ktorý dedičstvo prejednal. Na základe tohto dokumentu môžu dedičia uplatňovať a vykonávať svoje práva v ňom uvedené aj v iných členských štátoch. Európske osvedčenie o dedičstve má účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania a je platnou písomnosťou na zapísanie majetku v registri členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. Znamená to, že na základe európskeho osvedčenia o dedičstve vydanom slovenským notárom, rakúsky kataster nehnuteľností zapíše dedičov ako vlastníkov majetku a rakúska banka vydá prostriedky v nej vedené na meno poručiteľa. Nie je potrebné žiadne ďalšie uznanie európskeho osvedčenia o dedičstve zo strany rakúskych subjektov.

Usporiadanie vlastníctva a kompetencie štátnych orgánov

Mnohí čitatelia nemajú jasno v tom, ako a v ktorých prípadoch pri usporiadaní vlastníctva postupovať. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Otázky čitateľov sú vo väčšine smerované do roviny občiansko-právnych vzťahov. Pýtajú sa na vydržanie, dedičské konania, zámenne zmluvy a podobne. S takými otázkami by sa mali obrátiť na advokátov. Platná právna úprava totiž neupravuje nijaké kompetencie v uvedenej oblasti občiansko-právnych vzťahov pre Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. V odpovediach vychádzame z vlastných skúseností pri aplikácii príslušných právnych noriem a chceme zdôrazniť, že naše názory nemožno použiť v prípade súdnych sporov. Otázky obyčajne ani neobsahujú dostatok informácií na poskytnutie rady pre ďalší postup.

Vydržanie a nadobudnutie vlastníctva

Čitateľka z Popradu tvrdí, že po mame zdedili pôdu, ale nie všetku, keďže jej brat si ešte predtým privlastnil časť pozemku, 450 štvorcových metrov. Zvyšok, 858 štvorcových metrov pôdy sa stalo predmetom dedičského konania po matke. O štyri roky neskôr, v roku 2000, brat našej čitateľky vraj v rámci vydržania nadobudol vlastníctvo aj k tejto pôde. Podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Právnu skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním osvedčuje notár v zmysle § 63 zákona číslo 323/1992 Zb. Práve z dôvodu častého zneužívania notárskych osvedčení novela notárskeho poriadku, účinná od 1. decembra 2000, sprísnila podmienky notárskej zápisnice. Okrem iného musí obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. Potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním možno aj podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. Správny orgán, ktorým je v súlade s ustanovením § 3 odsek 2 uvedeného zákona buď katastrálny úrad, alebo pozemkový úrad, na návrh účastníka konania rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené citovaným zákonom.

#

tags: #dedic #cudzi #statny #prislusnik #podmienky