Práca popri celom invalidnom dôchodku: Podmienky, práva a povinnosti

Úvod

Poberanie invalidného dôchodku nemusí znamenať koniec pracovného života. Na Slovensku zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Avšak, existujú určité podmienky, práva a povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať, aby nedošlo k porušeniu zákonov a aby sa zabezpečili spravodlivé pracovné podmienky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práci popri celom invalidnom dôchodku, zohľadňuje rôzne aspekty od pracovného času a mzdy až po ochranu zdravia a podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.

Právo pracovať a jeho obmedzenia

Osoby poberajúce invalidný dôchodok majú rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci. Môžu pracovať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ im to ich zdravotný stav dovoľuje. Forma pracovného pomeru nie je obmedzená, a dôchodok im z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť.

Pracovný čas a odpočinok

Zákonník práce stanovuje maximálnu dĺžku pracovnej zmeny na 12 hodín pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (§ 87 Zákonníka práce). Pracovať 14 hodín denne je teda v rozpore so zákonom. Zamestnanci majú nárok na odpočinok medzi zmenami a minimálny týždenný odpočinok. Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín má zamestnanec nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút (§ 91 Zákonníka práce).

Mzda a evidencia pracovného času

Zamestnávateľ je povinný vyplácať mzdu podľa skutočne odpracovaných hodín a podľa dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve. Vyplácanie inej sumy "na ruku" a inej "na papieri" (tzv. "šedá mzda") je nelegálne konanie a porušenie § 119 a nasl. Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času a vydať zamestnancovi výplatnú pásku. Ak zamestnávateľ vedie zamestnanca na nižší úväzok, než v skutočnosti pracuje, okráda ho aj na odvodoch a dávkach.

Práca nadčas a víkendy

Čiastočný invalidný dôchodca má rovnaké pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov. Práca nadčas je možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca (§ 97 Zákonníka práce). Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím, zamestnávateľ by mal prihliadať na jeho zdravotné obmedzenia. Odporúča sa predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže mu prácu nadčas nariadiť len s jeho súhlasom.

V nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Ukončenie pracovného pomeru

Dohoda o skončení pracovného pomeru

Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie pracovného pomeru dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby zamestnanec skončil pracovný pomer na dohodu, dohodli by sa na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."

Výpoveď a okamžité skončenie

Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods.

Ochrana pred výpoveďou počas PN

Zamestnanec je počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 64 ods. 1 písm. Podľa § 66 ods. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm."

Prečítajte si tiež: Dohoda a dôchodkový vek

Zdravotné obmedzenia a pracovné podmienky

Ak podľa lekárskeho posudku je pracovný limit zamestnanca na 8 hodín denne, zamestnávateľ sa bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce," Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.

Podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.

Kto je občan so zdravotným postihnutím?

Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy. Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia "limitu". Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Opatrovanie a zamestnanie

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Dávky sociálneho zabezpečenia (historický kontext)

(Nasledujúci text predstavuje historický kontext dávok sociálneho zabezpečenia a nemusí platiť v plnom rozsahu v súčasnosti. Slúži na ilustráciu komplexnosti problematiky a historického vývoja.)

Starobný dôchodok

• Podmienky nároku: Vek a doba zamestnania.
• Výška dôchodku: Závisí od zaradenia zamestnania do kategórie (I., II., III.), priemerného mesačného zárobku a doby zamestnania. Existujú minimálne a maximálne hranice.
• Započítavanie doby zamestnania: Započítava sa doba zamestnania v rôznych kategóriách, doba štúdia, doba starostlivosti o dieťa a iné náhradné doby.
• Zvyšovanie dôchodku: Dôchodok sa zvyšuje za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.

Invalidný dôchodok

• Podmienky nároku: Úplná alebo čiastočná invalidita v dôsledku choroby alebo úrazu.
• Výška dôchodku: Závisí od stupňa invalidity, zaradenia zamestnania do kategórie a priemerného mesačného zárobku. Existujú minimálne a maximálne hranice.
• Započítavanie doby zamestnania: Započítava sa doba zamestnania v rôznych kategóriách, doba štúdia a iné náhradné doby.
• Zvyšovanie dôchodku: Dôchodok sa môže zvýšiť, ak invalidita vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Vdovský a sirotský dôchodok

• Podmienky nároku: Smrť manžela (rodiča), ktorý bol poberateľom dôchodku alebo splnil podmienky pre nárok na dôchodok.
• Výška dôchodku: Závisí od výšky dôchodku zomretého a od počtu osôb odkázaných na výživu. Existujú minimálne a maximálne hranice.
• Podmienky výplaty: Výplata vdovského dôchodku môže byť obmedzená, ak vdova pracuje alebo žije v spoločnej domácnosti s druhom.

Sociálny dôchodok

• Podmienky nároku: Nedostatok prostriedkov na živobytie a nespĺňanie podmienok pre nárok na iný dôchodok.
• Výška dôchodku: Závisí od životných pomerov a počtu osôb odkázaných na výživu.

Ďalšie dávky

• Zaopatrovací príspevok: Poskytuje sa vojakom základnej služby a ich rodinám.
• Príspevok na detskú rekreáciu: Poskytuje sa pracujúcim.

Spoločné ustanovenia

• Výplata dôchodkov: Dôchodky sa vyplácajú dopredu v mesačných lehotách.
• Zrážky z dôchodku: Z dôchodku sa môžu vykonávať zrážky na úhradu výživného, iných záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.
• Premlčanie: Nárok na dávku sa nepremlčuje, ale nárok na výplatu dávky sa premlčuje v lehote troch rokov odo dňa jej zročnosti.
• Daň z dôchodku: Dôchodky podliehajú osobitnej dani z dôchodku.

Povinnosti a odporúčania

• Kontaktovať Inšpektorát práce: V prípade porušovania pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľom (napr. nelegálne konanie, evidencia nižšieho úväzku) je potrebné kontaktovať Inšpektorát práce (www.ip.gov.sk), kde je možné podať podnet aj anonymne.
• Preveriť úväzok v Sociálnej poisťovni: Kontaktovať Sociálnu poisťovňu a preveriť, na aký úväzok je zamestnanec prihlásený.
• Predložiť doklad o zdravotnom stave zamestnávateľovi: Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím, odporúča sa predložiť zamestnávateľovi doklad o zdravotnom stave.
• Informovať sa o možnostiach podpory: Zistiť si informácie o možnostiach podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, ako sú chránené dielne a pracoviská, príspevky na zamestnávanie a pracovný asistent.

tags: #praca #popri #celom #invalidnom #dochodku #podmienky