Počet ZŤP obyvateľov na Slovensku: Analýza a výzvy

Slovensko, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie, čelí výzvam spojeným s inklúziou a podporou občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP). Táto skupina obyvateľstva sa stretáva s prekážkami v rôznych oblastiach života, od prístupu k zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu až po účasť na spoločenskom a kultúrnom živote.

Aktuálny stav pomoci v hmotnej núdzi

V máji 2024 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi na Slovensku znížil na 63 204 osôb, čo je najnižšia hodnota od septembra 2022. Medziročne, v porovnaní s májom 2023, klesol počet poberateľov o 2 092 osôb. Najviac poberateľov evidovali v Košickom kraji (15 772), najmenej v Trenčianskom kraji (2 499). Viac ako polovicu poberateľov pomoci tvorili nezamestnaní evidovaní na úradoch práce.

Výskumný pracovník Inštitútu pre výskum práce a rodiny Rastislav Bednárik zhodnotil, že v máji 2024 bol zaznamenaný pokles pomoci v hmotnej núdzi v porovnaní s januárom 2024, pričom klesli aj výdavky štátu na tento účel. Medzi poberateľmi pomoci sa udržuje relatívne stabilný počet domácností tvorených dvojicou s deťmi, zatiaľ čo mierne klesá počet poberateľov pomoci jednotlivcov.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš pozitívne hodnotí, že na Slovensku nepribúda počet dlhodobých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. Od apríla bol spustený projekt Podpora udržania pracovných návykov - PUPN 2, ktorý má poberateľom pomôcť získať pracovné príležitosti a aktivačný príspevok.

Odľahčovacia služba pre rodiny s ZŤP

Europoslankyňa Jana Žitňanská upozornila na problematiku odľahčovacej služby, ktorá má pomáhať rodinám starajúcim sa o dieťa alebo iného člena so zdravotným postihnutím. Cieľom je umožniť rodičom oddýchnuť si od starostlivosti a vybaviť si osobné záležitosti. Nárok na odľahčovaciu službu vzniká fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti je V alebo VI.

Prečítajte si tiež: Dôchodok: Ako získať údaje o zamestnávateľovi

Podľa skúseností rodičov je súčasné nastavenie odľahčovacej služby nefunkčné. Mária Filipová z Únie miest Slovenska uviedla, že počet poberateľov príspevku za opatrovanie je v tisícoch, ale počet žiadateľov o odľahčovaciu službu je nízky. Rodičia sa sťažujú na finančnú nedostupnosť, nedostatok informácií alebo nedostupnosť služby v ich obci. Anna Šmehilová, nitrianska mestská poslankyňa, zdôraznila, že rodičia si musia platiť plnú sumu poplatku za službu. Taktiež poukázala na problém samostatne zárobkovo činných rodičov, ktorí potrebujú zabezpečiť starostlivosť o svoje dieťa v čase choroby alebo pobytu v nemocnici.

Bariéry a prístupnosť

Ľudia so zdravotným znevýhodnením čelia predsudkom spoločnosti a prekážkam v živote. Predseda paralympijského výboru Ján Riapoš upozornil, že ľudí so zdravotným znevýhodnením pribúda. Medzi prvé prekážky patria nerovný terén a nedostupnosť inštitúcií v starších budovách.

Pozitívom je debarierizácia, ktorá prebieha vo verejnej doprave. V Bratislave sa zvyšuje počet nízkopodlažných električiek. Bezbariérové prístupy sa nachádzajú aj na Slovenských železniciach.

Zamestnanosť a hmotná núdza

Na konci januára 2024 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi ustálil na počte 63 996. V porovnaní s decembrom 2023 je to nárast o 49 osôb. Najviac poberateľov pomoci v hmotnej núdzi bolo v januári tohto roka v Košickom kraji (16 034), najmenej v Trenčianskom kraji (2 597). Pri medziročnom porovnaní januára 2024 a januára 2023 klesol počet poberateľov o 2 150 osôb. Mierne poklesol aj počet dlhodobých poberateľov, ktorí prijímajú pomoc v hmotnej núdzi 85 a viac mesiacov, tých bolo v januári 13 561.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš hodnotí pozitívne, že na Slovensku nepribúda počet dlhodobých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. „Počty sú dôležité, no rovnako nám záleží na rozvoji reálnej podpory pre ľudí v náročnej životnej situácií. Od apríla preto spúšťame projekt Podpora udržania pracovných návykov - PUPN 2, vďaka ktorému budú môcť mnohí poberatelia získať či naďalej poberať aktivačný príspevok. Zároveň môžu pomôcť svojej komunite a dostať sa k zaujímavej pracovnej príležitosti.“

Prečítajte si tiež: Sprievodca zisťovaním exekúcií na dôchodok

Projekt PUPN 2 je pokračovaním končiaceho projektu Podpora udržania pracovných návykov - PUPN. Zabezpečí kontinuálne pokračovanie podpory ľudí bez práce pri zvyšovaní zamestnateľnosti, udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností prostredníctvom vykonávania aktivačných prác pre obce, mestá a samosprávne kraje. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú v rámci projektu pokračovať v poskytovaní príspevku obciam a samosprávnym krajom na aktivačnú činnosť nezamestnaných, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi alebo sú členmi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Samotní poberatelia budú mať po odpracovaní aktivačných prác nárok na aktivačný príspevok vo výške 86,80 eura mesačne.

Sociálny cestovný ruch a integrácia ZŤP

Sociálna politika Európskej únie sa snaží o integráciu obyvateľov s handicapom do spoločnosti aj o zvýšenie ich sociálneho statusu. Rovnosť šancí a rovnaký prístup k hodnotám v spoločnosti pre obyvateľov s handicapom sú ukotvené vo viacerých dokumentoch a právnych normách Európskej únie, Organizácie spojených národov (OSN) a Svetovej organizácie turizmu (WTO).

Európska únia považuje osoby so zdravotným postihnutím za dôležitý segment trhu cestovného ruchu. WTO vyzýva všetky zainteresované subjekty eliminovať bariéry v turizme a sociálny turizmus vníma ako prostriedok, ktorý uľahčuje rozšírený prístup k rekreácii, cestovaniu a dovolenkám.

Na národnej úrovni zapracovala Slovenská republika v Štátnej politike cestovného ruchu výstupy z konferencie ministrov Európskej únie z roku 2001 v belgických Bruggách, kde sa hovorí, že každý štát sa bude snažiť vlastnou cestou implementovať myšlienku sociálneho cestovného ruchu, resp. „cestovného ruchu pre všetkých“ a umožniť handicapovaným občanom účasť na ňom.

Príklady dobrej praxe zo zahraničia

V Nemecku žije okolo 6,5 milióna zdravotne postihnutého obyvateľstva, ktoré spadá do kategórie zdravotného postihnutia nad 50%. Pre túto skupinu obyvateľstva sú realizované mnohé úpravy smerom k samostatnému pohybu na cieľové miesto bez cudzej pomoci. Berlín zriadil priamo na svojej web stránke propagujúcej turizmus na území mesta priečinok s informáciami pre handicapovaných návštevníkov. Informácie reflektujú záujmy telesne, zrakovo, sluchovo a mentálne postihnutých, obsahujú odkazy na združenia a inštitúcie, ktoré sa venujú osobám s podobnými potrebami. Stránka tiež obsahuje samostatnú brožúru „Berlín bez bariér“ s informáciami o prispôsobených verejných dopravných službách a kontakty na súkromných dopravcov poskytujúcich prehliadky mesta v upravených dopravných prostriedkoch. K berlínskym múzeám, galériám, pamätníkom, divadlám a iným kultúrnym inštitúciám je pripojená informácia o prítomnosti vyhradeného parkovania, plošiny, bezbariérovej toalety, výťahu, šírke chodieb a dverí.

Prečítajte si tiež: Podrobný sprievodca: Zdieľanie príspevkov na Facebooku

Doprava po meste je uľahčená bezbariérovými vchodmi, rampami, výťahmi do staníc a zastávok. Pre uľahčenie pohybu nevidiacich návštevníkov v meste sú stanice mestskej dopravy vybavené vodiacimi zábradliami so štítkami v brailovom písme s informáciou o smere cesty. Od septembra 2008 môžu všetci záujemcovia o cestovanie verejnou dopravou využívať bezplatnú asistenčnú službu Dopravného podniku Berlín - Brandenburg, ktorá je prioritne zameraná na starších občanov a občanov s handicapom.

V Nemecku existuje mnoho inštitúcii a združení, ktorých cieľom je šírenie a realizácia myšlienky turizmu bez bariér. Jednou z nich je organizácia NatKo, ktorá sa zaoberá poradenstvom a realizáciou bezbariérových návrhov budov, produktov a služieb pre všetky subjekty v cestovnom ruchu.

Situácia na Slovensku

Na Slovensku sa v oblasti sociálneho cestovného ruchu aktivizujú Slovenský zväz telesne postihnutých (SZTP) a Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike (NROZP). Prieskumy SZTP z rokov 2005 a 2006 poskytujú prehľad o stave verejných, kultúrnych a iných inštitúcií z hľadiska ich prístupnosti pre handicapovaných občanov. Z kúpeľov podrobených prieskumu sú bezbariérové len kúpele Smrdáky, Štós, Bardejov a liečebné domy v Piešťanoch.

Spolupráca združení osôb so zdravotným postihnutím a turisticko-informačných kancelárií miest a obcí sa javí ako praktické riešenie problematického prístupu k informáciám. Absentuje tiež internetový portál, alebo iným spôsobom prístupná databáza, zameraná na všeobecné mapovanie stavu bezbariérových zariadení cestovného ruchu.

Priekopníkom v oblasti sociálneho cestovného ruchu na Slovensku je Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike, ktorá v roku 2009 zrealizovala pilotný projekt Okná múzeí dokorán. Výstupom je Manuál sprístupňovania múzejných zbierok pre osoby so zdravotným postihnutím.

Postupne sa vytvára infraštruktúra, ktorá podmieňuje existenciu sociálneho cestovného ruchu. Jedným z príkladov je vytvorenie siete značkovaných turistických chodníkov pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu v Tatranskom národnom parku.

Alarmujúce dáta a štrukturálne problémy

Podľa dát z Eurostatu, 55% ľudí vo veku 50 až 74 rokov poberá na Slovensku starobný a/alebo invalidný dôchodok, čo je o 22% viac ako priemer v EÚ. To naznačuje, že na Slovensku veľká skupina ľudí poberá invalidný/predčasný/riadny/výsluhový/starobný dôchodok a menej pracuje.

Druhý graf z materiálu rozpočtu SR hovorí o tom, že z €15 miliárd ročných výdavkov v sociálnej oblasti/pomoci, ide o 10 percentuálnych bodov (25% namiesto 15%) pre chorých/ZŤP/Invalidov. To predstavuje €1,5 miliardy naviac oproti „susedom“ a EÚ.

Ak by niekto chcel konsolidovať-šetriť, tak musí začať dátami, ich správnou interpretáciou a porovnaním s okolitým svetom. Svet to robí inak: má menej papierových invalidov, má nižší objem platených PN s OČR a neskôr sa ide do dôchodku.

Máme zásadné štrukturálne problémy. Ak si ich nepriznáme, nič nevyriešime a Slovensko bude chudobná krajina a slabý štát.

tags: #počet #ZŤP #obyvateľov #Slovensko