
Tento článok sa zameriava na daňové zvýhodnenia a osobnú asistenciu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku. Poskytuje podrobný prehľad o príspevkoch, oslobodeniach od poplatkov a daní, ako aj o daňových aspektoch príjmu osobného asistenta.
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjmy z prenájmu) sa neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2024 je stanovená vo výške 268,88 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eura.
Ak je daňovník poberateľom dôchodku (starobného, predčasného starobného, invalidného) už k 1.1.2024, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2024 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 646,48 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku. S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok.
U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2024, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024.
Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom
Otázka č. 1: Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2024. Naďalej dosahuje príjem z podnikania. Keďže základ dane daňovníka nepresiahol sumu 24 952,06 eura, daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v sume 5 646,48 eura.
Otázka č. 2: Daňovník poberá celý rok 2024 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2024 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.
Otázka č. 3: V roku 2024 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2022 vo výške 680 eur. Za rok 2022 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2022 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2022 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2023, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2023 mu nevznikol nárok. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2024, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2024 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2024, t. j. 5 646,48 eura.
Otázka č. 4: Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2024 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2024? Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 nepresiahne sumu 5 646,48 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 646,48 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Otázka č. 5: Daňovník je poberateľom invalidného dôchodku. V roku 2024 začal podnikať a bude dosahovať príjem zo živnosti. Vzniká mu nárok na nezdaniteľnú časť základu dane.
Prečítajte si tiež: Zdaňovanie príspevku z ÚPSVaR
Otázka č. 6: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.
Pojem osobná asistencia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. ako pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri špecifických činnostiach, ktoré sú stanovené v prílohe č. 4 spomínaného zákona. Osobu, ktorá vykonáva asistenciu, voláme osobný asistent. Cieľom osobnej asistencie je podpora sociálneho začlenenia osoby so zdravotným postihnutím, podpora jej nezávislosti, podpora pri vykonávaní pracovných, vzdelávacích alebo voľnočasových aktivít.
Prvým predpokladom na získanie kompenzácie na osobnú asistenciu je charakterizovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Za ťažko zdravotne postihnutú osobu sa od 1.7.2024 považuje aj maloletý pacient s onkologickým ochorením, s hematoonkologickým ochorením alebo pacient zaradený do transplantačného programu.
Základom nároku na kompenzáciu je vystavenie komplexného posudku zdravotného stavu fyzickej osoby. Posudok vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu (Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úradu práce sociálnych vecí a rodiny). Lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa zákona č. 447/2008 Z. z. príloha č. 3.
Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, tak je odkázaná na osobnú asistenciu. Maximálny rozsah osobnej asistencie je 7 300 hodín ročne. Rozsah hodín osobnej asistencie príslušný orgán opätovne posúdi každé 3 roky od jeho určenia. Pozor si treba dať v prípade, že osobnú asistenciu vykonáva rodinný príslušník fyzickej osoby, ktorá má na asistenciu nárok. V tomto prípade nemusí vzniknúť nárok na kompenzáciu alebo je tento nárok len v obmedzenom rozsahu.
Prečítajte si tiež: Daňové úľavy a vianočné príspevky
Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblastiach:
Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 5,52 eura. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac.
Aj príjem z osobnej asistencie podlieha daňovej povinnosti, čiže je potrebné odviesť z neho daň. Osobný asistent nepodáva daňové priznanie v prípade, že všetky jeho zdaniteľné príjmy za rok 2023 nepresiahli sumu 2 461,41 €.
Pri osobnej asistencii si treba dávať pozor na typ daňového priznania. Osobní asistenti si podávajú DP na tlačive FO typ B platnom pre rok 2023. Podľa § 6 ods. 2 písm. b zákona o dani z príjmov je príjem z osobnej asistencie príjmom z činností, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním. Daňové priznanie za rok 2023 je potrebné podať do 2. apríla 2024. Lehotu na podanie je možné si predĺžiť do 30.6.2024 alebo do 30.9.2024, ak má asistent príjem aj zo zahraničia.
V daňovom priznaní uvedie osobný asistent úhrn príjmov podľa príjmových dokladov, ktoré z tejto činnosti dosiahol v roku 2022. Do úhrnu zahrnie len tie príjmy, ktoré mu boli v mesiacoch január až december 2022 vyplatené. Z dosiahnutého príjmu za výkon osobnej asistencie si môže osobný asistent odpočítať výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu.
Osobný asistent má možnosť v súlade s § 6 ods. 10 zákona uplatniť výdavky percentuálnou sadzbou 60 % z dosiahnutého úhrnu príjmov za výkon činnosti osobného asistenta, najviac do výšky 20 000 € za kalendárny rok. Ak daňovník uplatní výdavky týmto spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov na sociálne poistenie a povinné zdravotné poistenie, ktoré je daňovník povinný platiť z titulu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Pri uplatnení výdavkov percentuálnou sadzbou nemusí daňovník viesť doklady preukazujúce jeho výdavky. Ak sa daňovník vykonávajúci viacero samostatných zárobkových činností rozhodne pri niektorom druhu príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti uplatniť výdavky percentom z príjmov, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti. V daňovom priznaní nie je možné oba spôsoby uplatnenia výdavkov kombinovať.
V daňovom priznaní si osobný asistent môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, čím sa znižuje jeho daňový základ. Medzi najčastejšie uplatňované nezdaniteľné časti patria:
Vypočítanú daň si môže daňovník znížiť o daňový bonus za každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Na daňový bonus má nárok daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) minimálne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (3 876 €) a aj vykázal z týchto príjmov základ dane (čiastkový základ dane).
Výsledná daň sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti a zo základu dane z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa znížia o nezdaniteľné časti základu dane a o daňový bonus na dieťa (ak si ho daňovník uplatňuje). Daň je potrebné zaplatiť najneskôr v lehote podania daňového priznania, t.j. do 31. marca.
Daňovník, ktorý má príjmy z činnosti osobného asistenta, teda príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, vypĺňa daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typ B. Daňové priznanie sa predkladá miestne príslušnému daňovému úradu podľa trvalého pobytu daňovníka. Odporúča sa podať daňové priznanie osobne, ale neponechať si túto povinnosť na poslednú chvíľu.
Po 30. júni 2018 môžu fyzické osoby - podnikatelia podávať daňové priznanie len elektronickou formou prostredníctvom portálu finančnej správy.
Daň alebo daň vrátane jej zvýšenia sa nevyrubí a neplatí, ak nepresiahne za zdaňovacie obdobie 17 € alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % 21-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. V roku 2022 je to suma 2 289,63 €.
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) majú nárok na rôzne príspevky a zľavy, ktorých cieľom je zlepšiť ich životnú situáciu a podporiť ich integráciu do spoločnosti.
Medzi najvýznamnejšie peňažné príspevky patria:
Osoby s ŤZP majú tiež nárok na:
Dôchodkový systém na Slovensku je tvorený dvoma základnými piliermi: priebežným financovaním (prvý pilier) a sporením (druhý pilier). Prvý pilier funguje na princípe solidarity, kde odvody pracujúcich sú okamžite vyplácané súčasným dôchodcom. Štát dofinancováva prípadné deficity. Druhý pilier je založený na sporení a zhodnocovaní prostriedkov sporiteľov na ich osobných dôchodkových účtoch prostredníctvom dôchodkových fondov.
Do prvého piliera, ktorý funguje na princípe priebežného financovania dôchodkov z odvodov a z dotácie od štátu, platia odvody tí, čo pracujú, respektíve podnikajú ako SZČO. Štát platí určitú sumu do prvého piliera za svojich poistencov (osoby na MD, RD, opatrovatelia, osobní asistenti ZŤP osôb a niektoré ďalšie menej významné skupiny poistencov). Sociálna poisťovňa takto získané prostriedky v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení okamžite vypláca poberateľom dôchodkov. Suma vyplatených dôchodkov v prvom pilieri by v zásade mala zodpovedať príjmom prvého piliera. Vzhľadom na nízku pôrodnosť a silné ročníky ľudí narodených medzi rokmi 1970 až 1990 demografický vývoj na Slovensku jednoznačne ukazuje, že relatívna výška dôchodkov občanov z prvého piliera v porovnaní s ich príjmami počas aktívneho života sa bude musieť postupne znižovať. V prvom pilieri do značnej miery platí princíp solidarity, čo znamená, že slabšie zarábajúci majú v pomere k svojim odvodom relatívne vyššie dôchodky. Naopak, nadpriemerne zarábajúcim sa pri výpočte dôchodku nezohľadní celá suma zaplatených odvodov.
Druhý pilier je postavený na princípe sporenia a na princípe zhodnocovania prostriedkov sporiteľov na ich vlastných osobných dôchodkových účtoch, a to prostredníctvom dôchodkových fondov dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Ak ste v druhom pilieri, časť vašich odvodov ide na váš osobný dôchodkový účet. Osobný dôchodkový účet je naozaj váš majetok, ktorý vám spravuje dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) a v budúcnosti sa vám z týchto prostriedkov bude vyplácať doživotný dôchodok. V druhom pilieri si môžete sporiť aj dobrovoľne. Žiaľ, táto forma sporenia bola daňovo zvýhodnená len v rokoch 2013 - 2016. Pravidlá pre druhý pilier sú dané zákonom č. 43/2004 Z. z.
Príjem ZŤP osoby na účely peňažných príspevkov sa zisťuje vždy za uplynulý kalendárny rok. Napríklad, ZŤP osoba žije iba s manželom. Priemerný mesačný príjem tejto osoby je 777 € a priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov vypočítame nasledovne: ((333+777)/2) = 555 € mesačne. Príjem sa pri opakovaných peňažných príspevkoch príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny prehodnocuje raz za rok. Preto je na vyzvanie potrebné doložiť doklady o príjme. Pri určitej výške príjmu ZŤP osoby sa peňažné príspevky na kompenzáciu neposkytnú vôbec. Prípadne sa poskytnú v nižšej sume.
Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku ZŤP osoby vyššia ako 39 833 €.
Za majetok osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve ZŤP osoby, vrátane peňažných úspor.
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá. Zamestnávatelia by mali vytvárať vhodné pracovné podmienky a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov. Je dôležité, aby mali možnosť pracovného uplatnenia.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. g) zákona o službách zamestnanosti a poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1. 2012.
Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak zamestnávateľ nezamestnáva potrebný počet občanov so zdravotným postihnutím, je povinný odvádzať odvody.
Štát poskytuje zamestnávateľom rôzne príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Medzi ne patrí príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevok na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím je zamestnávateľ ešte viac limitovaný. Zamestnávateľ je povinný požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o predchádzajúci súhlas s výpoveďou konkrétneho zamestnanca. Ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu, bola by výpoveď neplatná.