
Prípad Danky Andrejkovej je príbehom o náhlej strate reči u dieťaťa a neúnavnom hľadaní pomoci a porozumenia. Je to príbeh o tom, ako sa rodina vyrovnáva s nečakanou diagnózou a hľadá spôsoby, ako synovi uľahčiť život a podporiť jeho rozvoj.
Andrejko Motyčka z Podbrezovej bol do troch rokov zdravé a komunikatívne dieťa. Používal "r" od jedenástich mesiacov a v troch rokoch hovoril v celých vetách. "Mňa volal maminka. Nie mama, ale maminka," spomína Andrejkova mama Danka. Zrazu, v priebehu jediného týždňa, prestal reagovať na okolie a strácal schopnosť rozumieť reči a rozprávať. Jeho posledné slová boli "auto - auto - autobus".
Po vyšetreniach v detskej fakultnej nemocnici na Kramároch bola Andrejkovi diagnostikovaná zriedkavá forma epilepsie - Landauov-Kleffnerov syndróm. Táto choroba postihuje centrum reči a porozumenia reči v mozgu, čo vedie k strate schopnosti rozumieť a rozprávať. "Andrej mal katastrofálne EEG. Výboje boli podľa lekárov silné a ničivé," spomína Danka.
Motyčkovci sa nevzdávali a hľadali spôsoby, ako synovi pomôcť. "Pamätám sa, keď som sa pýtala, čo to pre Andrejka znamená, jedna lekárka sa na mňa oborila: Nerozumiete? Váš syn nebude do pätnástich rokov rozprávať, len občas nejaké slovo!" krúti Andrejova mama hlavou. Andrejkovi nasadili ťažkú kortikoidovú liečbu a rodina sa stretla s ďalšou rodinou, ktorá mala dieťa s rovnakou diagnózou. Danka sa dozvedela, že táto porucha je zvratná a choroba teda môže ustúpiť a dieťa začne znovu rozumieť reči a rozprávať.
Obdobie po vypuknutí choroby bolo veľmi ťažké. "Lieky sa stále menili. Detský mozog sa vyvíja a to, čo Andrejkovi jeden mesiac pomáhalo, mu už druhý škodilo. Výsledky boli lepšie a vzápätí katastrofálne," hovorí Danka. Motyčkovci si vytvorili vlastný systém porozumenia so synom. "Spočiatku to bolo také - rukami, nohami. A veľmi ťažké to bolo s okolím. Vysvetliť niekomu, čo Andrejkovi je. Ľudia nám ani neverili. Hovorili - veď on počuje. Mala som im vysvetľovať - áno, počuje vás, ale je to to isté, akoby s vami niekto hovoril po čínsky?"
Prečítajte si tiež: Dopady zmeny výpočtu dôchodku
Napriek všetkým prekážkam Andrejko robí pokroky. Na dva roky mu odložili povinnú školskú dochádzku a navštevoval špeciálne školy. Naučil sa posunkovú reč, číta, píše, počíta a pozná dni v týždni. "Minule mal hrať dokonca divadlo o pampúšikovi. Mal tam len jednu vetu: Čau, pampúšik, kam ideš? Cvičili sme to stále dokola. A vyšlo to," usmieva sa mama.
Andrejova mama verí, že jej synovi by pomohla delfínoterapia na ukrajinskom Kryme v Simferopole. "Delfíny vysielajú elektromagnetické vlny, ktoré ovplyvňujú mozog. Pamätám sa, čo som o nich čítala - delfíny rozväzujú deťom jazýčky. Tá veta mi utkvela v pamäti. Mnohé postihnuté deti práve po terapii začali hovoriť prvé slabiky a slová. Andrejko nie je telesne postihnutý, dokázal by s nimi bez problémov plávať. U neho by táto terapia mohla mať veľký význam. Ak by aj nezačal rozprávať, určite by mu pomohla rozvinúť to, čo už vie," tvrdí Daniela. Problémom sú však financie.
Prípad Danky Andrejkovej poukazuje na dôležitosť podpory a pomoci pre rodiny s deťmi s postihnutím. Slovenský zväz telesne postihnutých (SZTP) je jednou z organizácií, ktoré sa snažia pomáhať osobám s telesným postihnutím pri riešení ich sociálnych, ekonomických, psychických a spoločenských záujmov a potrieb. SZTP pomáha vytvárať predpoklady a podieľa sa s kompetentnými orgánmi na príprave osôb s telesným postihom na plnohodnotný a integrovaný život a prácu v spoločnosti zdravých spoluobčanov. Systematicky obhajuje špecifické záujmy a potreby osôb s telesným postihnutím a iniciatívne presadzuje ich riešenie na všetkých stupňoch organizačnej štruktúry SZTP voči kompetentným orgánom a inštitúciám.
Prečítajte si tiež: Dôvody petície
Prečítajte si tiež: Úpadok a konkurzné konanie podľa Daniely Andrejkovej
tags: #danka #andrejkova #prípad