
Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v slovenskom trestnom práve, ktorý umožňuje preskúmanie právoplatných rozhodnutí súdov. Jeho uplatnenie je však limitované zákonom stanovenými dôvodmi. Často sa v dovolaniach objavujú námietky voči skutkovým zisteniam, hodnoteniu dôkazov alebo procesným postupom súdov. Tento článok sa zameriava na preskúmanie, ako sa judikatúra stavia k dovolaniam, ktoré obsahujú námietky voči odôvodneniu rozhodnutí, hodnoteniu dôkazov a skutkovým zisteniam, a aký vplyv majú tieto námietky na úspešnosť dovolania. Cieľom je poskytnúť prehľad o relevantných právnych vetách a rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú tejto problematiky.
Podľa ustálenej judikatúry, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí spĺňať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). To znamená, že odvolací súd sa musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, a to nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale aj s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu tohto rozhodnutia. Ak teda odvolací súd nesplní túto povinnosť, môže to viesť k zrušeniu jeho rozhodnutia v dovolacom konaní.
Judikatúra zdôrazňuje, že ak by aj bola opodstatnená argumentácia otca, v zmysle ktorej je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, neobsahuje odpovede na všetky jeho relevantné otázky a námietky, nevyhodnocuje náležite výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach, neodstraňuje rozpory v skutkových tvrdeniach alebo zisteniach, nevysvetľuje úvahy súdu pri určovaní výšky výživného, ani okolnosti, z ktorých pri tom vychádzal (dovolací súd sa opodstatnenosťou tejto argumentácie nezaoberal), ním vytýkaná nesprávnosť by nezakladala (až) procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Táto právna veta zdôrazňuje, že nie každé nedostatočné odôvodnenie automaticky zakladá procesnú vadu, ktorá by viedla k zrušeniu rozhodnutia.
Judikatúra tiež uvádza, že povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zaoberá aj otázkou hodnotenia dôkazov a skutkových zistení v kontexte dovolacieho konania. V zásade platí, že dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové zistenia súdov nižších stupňov. Jeho úlohou je posúdiť, či súd nižšieho stupňa pri hodnotení dôkazov neporušil zákon a či skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Ak súd v spore o vrátenie daru (§ 630 Obč. zák.) v rámci hodnotenia dôkazov (§ 132 O.s.p.) nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiace aj proti žalobkyni (darkyni), jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. Táto právna veta zdôrazňuje, že súd musí pri hodnotení dôkazov zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a nemôže sa opierať len o tie, ktoré svedčia v prospech jednej strany sporu.
Judikatúra uvádza, že Najvyšší súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil by tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo. Preto správne postupoval Špeciálny súd, keď uznal obžalovaného. Táto právna veta zdôrazňuje, že ak skutkové zistenia súdu zodpovedajú výsledkom dokazovania, Najvyšší súd ich spravidla nebude spochybňovať.
V kontexte dovolacieho konania sa môže objaviť aj otázka dôkazného bremena. Judikatúra uvádza, že ak žalobca v konaní tvrdí, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, potom v tejto časti dôkazné bremeno je na jeho strane. Úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno, však nie je rozhodujúca, ale rozhodujúce sú výsledky vykonaného dokazovania, ktoré súd vyhodnocuje podlá ustanovenia § 132 O. s. Táto právna veta zdôrazňuje, že hoci dôkazné bremeno môže byť dôležité, rozhodujúce sú výsledky vykonaného dokazovania a ich zhodnotenie súdom.
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania
tags: #dovolanie #namietkami #odvolani #trestny #nezaoberal #judikatura