
Darovacia zmluva je právny úkon, ktorým darca bezplatne prenecháva alebo sľubuje niečo obdarovanému a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Upravená je v Občianskom zákonníku v § 628 až § 630. Tento článok sa zameriava na aspekty darovacej zmluvy, vrátane možností jej odmietnutia, podmienok, za ktorých môže byť dar vrátený, a iných dôležitých právnych otázok s ňou spojených.
Darovacia zmluva je dvojstranný právny vzťah, ktorý vzniká súhlasným prejavom vôle zmluvných strán, t. j. darcu a obdarovaného. Darcom môže byť len vlastník daru. Ak je dar v spoluvlastníctve, musia s darovaním súhlasiť všetci spoluvlastníci. Medzi základné znaky darovacej zmluvy patria:
Darovanie možno viazať aj na splnenie podmienky, ktorá však nesmie byť v rozpore so základnými znakmi darovania. V prípade daru pre organizácie tretieho sektora si niektorí darcovia zvyknú vymedziť konkrétny účel, na ktorý sa dar (najmä peniaze) môže použiť.
V dôsledku bezodplatnosti darca nezodpovedá za vady daru podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za vady. Je však povinný obdarovaného upozorniť na vady, ktoré sú mu známe. Ak má darovaná vec vady, na ktoré darca neupozornil (t. j. aj vtedy, keď o nich nevedel), je obdarovaný oprávnený vec vrátiť. Jednostranným prejavom vôle obdarovaného vec vrátiť darcovi pre vady veci právny vzťah z darovania zaniká. Ak darca neupozornil obdarovaného na vady darovanej veci, o ktorých vedel, zodpovedá obdarovanému za vzniknutú škodu v dôsledku týchto vád.
Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Darovacia zmluva by mala obsahovať tieto náležitosti:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty darovacej zmluvy
Darovacia zmluva môže obsahovať podmienky, po ktorých porušení musí obdarovaný dar vrátiť.
Podľa Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V prípade darovania organizáciám tretieho sektora prichádza do úvahy najmä porušenie dobrých mravov. Niekedy si darcovia vymedzia akého druhu správania sa musí obdarovaný zdržať (napr. ohovárania a pod.). Pre naplnenie uvedeného zákonného predpokladu je však relevantné iba také správanie sa obdarovaného, ktoré sa skutočne a objektívne prejavilo. Domáhanie sa vrátenia daru je z právneho hľadiska jednostranný právny úkon darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar.
Zákon formu tohto úkonu výslovne neupravuje, a to ani vtedy, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Zo všeobecných ustanovení o právnych úkonoch je však zrejmé, že ak ide o vrátenie daru, ktorým je nehnuteľnosť, výzva na vrátenie daru by mala byť realizovaná písomnou formou. Darca má právo domáhať sa vrátenia daru jedine vtedy, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. V zmysle praxe treba pod hrubým porušením dobrých mravov rozumieť také porušenie, ktoré je sústavné alebo značnej intenzity. Preto predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Pokiaľ ide o spôsob, akým má dôjsť k vráteniu daru, tento zákon žiadnym spôsobom neupravuje. Ak však obdarovaný s vrátením daru nesúhlasí, a teda výzvu darcu na vrátenie veci nerešpektuje, musí darca, pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, uplatniť svoj nárok na vrátenie daru súdnou cestou.
Ak bola darovacia zmluva platne uzavretá a vec bola prevedená ešte za života poručiteľa, smrť účastníka zmluvy (darcu) nič nemení na viazanosti prejavov vôle smerujúcich k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy. Z toho vyplýva, že platne uzavretá darovacia zmluva je záväzná a jej „zrušenie“ v kontexte dedičstva nie je bežným právnym inštitútom, ktorý by umožňoval dedičom jednoducho zrušiť darovanie, ktoré už poručiteľ vykonal.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty darovania v domovoch dôchodcov
Započítanie (kolácia) daru na dedičský podiel: Toto sa aplikuje, ak poručiteľ za svojho života daroval niektorému z dedičov dar a zároveň zanechal závet, alebo ak je to potrebné na ochranu neopomenuteľných dedičov (napr. maloletých potomkov). Súd pri započítaní posudzuje darovanie s prihliadnutím na dôvody darovania, dôsledky pre obdarovaného dediča a mieru zvýhodnenia. Nejde však o zrušenie daru alebo jeho vrátenie do dedičstva. Namiesto toho sa hodnota daru započíta na dedičský podiel obdarovaného, čo môže znížiť jeho nárok z dedičstva alebo viesť k tomu, že už nič nedostane, ak hodnota daru prevyšuje jeho podiel.
Spochybnenie platnosti darovacej zmluvy: Ak má dedič pochybnosti o platnosti darovacej zmluvy samotnej, t.j. o jej vzniku, môže sa pokúsiť preukázať, že darovacia zmluva bola neplatná už v čase jej uzavretia. Dôvodmi neplatnosti môžu byť:
Takéto spory o vlastníctvo majetku poručiteľa sa obvykle riešia mimo dedičského konania prostredníctvom určovacej žaloby. Súdny komisár v dedičskom konaní len konštatuje spornosť takého majetku a neprihliada naň pri výpočte čistej hodnoty dedičstva.
Dary uskutočnené s cieľom vyhnúť sa plneniu dlhov: V niektorých prípadoch môže ísť o dary, ktoré poručiteľ uskutočnil s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich dlhov. Hoci to nie je priame "zrušenie" darovacej zmluvy v dedičstve, súdy môžu k takýmto skutočnostiam prihliadať tak, akoby poručiteľ naďalej majetok vlastnil, najmä v kontexte exekúcie a nárokov veriteľov.
Žena darovala manželovi polovicu svojho podielu na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkmi sú aj jej deti. Manžel sa teraz chce rozviesť a žiada vyplatenie svojho podielu. V tejto situácii je možné žiadať o vrátenie daru len vtedy, ak sa manžel správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Samotný rozvod alebo požiadavka na vyplatenie podielu nie sú dôvodom na vrátenie daru, pokiaľ nie sú sprevádzané nevhodným správaním.
Prečítajte si tiež: Peniaze a darovacia zmluva: Dôležité informácie
Muž pred rokmi daroval svokre polovicu majetku. Medzitým sa s manželkou rozviedol, svokra a manželka opustili dom a muž sa o dom stará sám. Vrátenie daru je možné žiadať len vtedy, ak sa svokra správala k darcovi tak, že tým hrubo porušila dobré mravy. Samotná nečinnosť alebo nezáujem o majetok neznamená dôvod na vrátenie daru.
Osoba sa chce vzdať časti domu, ktorý zdedila, v prospech iných dedičov. Slovenský právny poriadok neupravuje inštitút, ktorý by výslovne umožňoval vzdanie sa dedičstva v prospech iného dediča. V praxi je však možné dedičstvo odmietnuť ako celok alebo uzavrieť dedičskú dohodu, na základe ktorej si dedičia dohodnú, kto bude dediť.
Nikoho nemožno nútiť, aby prijal dedičstvo. Občiansky zákonník umožňuje každému dedičovi odmietnuť dedičstvo za splnenia zákonných podmienok. Odmietnutie dedičstva sa môže urobiť dvoma spôsobmi a to ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva však môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva však nemôže urobiť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. Napríklad v prípade, ak dedič nakladá s dedičstvom ako so svojím majetkom, a to nad rámec obvyklého hospodárenia, pričom je zrejmý jeho úmysel nakladať s dedičstvom ako so svojím vlastníctvom. K vyhláseniu o odmietnutí dedičstva nemôže dedič pripojiť žiadne výhrady alebo podmienky a odmietnutie dedičstva sa musí týkať celého dedičstva. To znamená, že dedič nemôže prijať iba časť dedičstva a ostatnej časti sa vzdať.
tags: #darovacia #zmluva #odmietnutie #podmienky