Dávky počas choroby a invalidity: Podmienky a prehľad

Život prináša nepredvídateľné situácie a nikto z nás nie je imúnny voči chorobám. V takýchto situáciách sa stáva poistenie invalidity kľúčovým prvkom finančnej stability. Ak ste ochotný zaplatiť za dobrú poistnú ochranu, mali by ste sa uistiť, že poistná suma (vo forme dôchodku alebo jednorazovej platby) je primeraná vaším potrebám a kryje spolu s dávkou zo sociálnej poisťovne minimálne výšku bežných výdavkov. Druhou, nemenej dôležitou vecou, je správny výber poisťovňe, aby v prípade invalidity k poistnému plneniu skutočne došlo. Niektoré poistné produkty definujú stav invalidity odlišne od Sociálnej poisťovne.

Sociálne poistenie garantuje zabezpečenie v prípade choroby, materstva, úrazu a choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby, či invalidity a pre prípad úmrtia. Sociálne poistenie je poistenie, ktoré na Slovensku upravuje zákon o sociálnom poistení. Poskytovanie dávok z jednotlivých druhov sociálneho poistenia závisí od konkrétnej životnej situácie.

V oblasti sociálneho zabezpečenia je najdôležitejšie vedieť, v ktorom štáte je potrebné platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Od toho závisia aj Vaše nároky na dávky sociálneho zabezpečenia, ako sú napríklad rodinné dávky, prípadne iné dávky sociálnej ochrany. Predpokladom výplaty a poskytovania dávok sociálneho zabezpečenia je ich uplatnenie. Najčastejšou formou uplatnenia je podanie písomnej žiadosti na príslušnom úrade, keďže na Slovensku existuje niekoľko úradov a každý z nich poskytuje iný typ dávok sociálneho zabezpečenia.

Peňažné príspevky pre osoby s ŤZP

Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali.

Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je suma 284,13 € mesačne. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t.j. 1 420,65 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Príklad: Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Deti pani Jany sú dospelé a samostatné. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby - pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €. Za príjem pani Jany sa považuje suma 510 €. Príjem 510 € vydelený sumou 284,13 € (suma životného minima) je 1,8.

Peňažné príspevky môže poberať iba ťažko zdravotne postihnutý, ktorý je na takúto pomoc odkázaný. Ak v dôsledku svojej choroby potrebuje človek pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu, alebo osoba, ktorá sa o neho stará, môže poberať príspevok na opatrovanie.

Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce. Príspevok na osobnú asistenciu poberá ťažko zdravotne postihnutý, ktorý potom vypláca asistenta. Príspevok na opatrovanie poberá sám opatrovateľ. Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny ťažko zdravotne postihnutého môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne, vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba.

Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať, alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC).

Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Aj človek s onkologickým ochorením môže byť odkázaný na takúto úpravu. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt a ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Z príspevku je napríklad možné prestavať kúpeľňu na bezbariérovú (napríklad rozšírením dverí), ale nie vybudovať novú kúpeľňu. Príspevok sa neposkytne, ak osoba s ŤZP dokáže prekonať bariéry v týchto priestoroch za pomoci zdravotníckych pomôcok, ktoré prepláca zdravotná poisťovňa. S realizáciou úprav je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia úradu o priznaní peňažného príspevku. Právoplatné je také rozhodnutie, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie, lebo uplynula 15-dňová lehota na podanie odvolania.

Prečítajte si tiež: Dávky v hmotnej núdzi a bývanie

Sociálne poistenie a jeho dávky

Sociálne poistenie na Slovensku upravuje zákon o sociálnom poistení. Poskytovanie dávok z jednotlivých druhov sociálneho poistenia závisí od konkrétnej životnej situácie. Pre získanie dávky zo sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, musíte splniť podmienky nároku na dávku ustanovené v zákonoch Slovenskej republiky a podať žiadosť na príslušnú inštitúciu. Žiadosti obsahujú zoznam potrebných dokladov, ktoré musíte predložiť, v prípade ťažkostí Vám zamestnanci príslušnej inštitúcie poradia. Žiadosť o poskytnutie nejakej dávky/príspevku, odporúčame vo všeobecnosti podať čo najskôr, kedy sa nejaká životná situácie vyskytla. Po predložení všetkých dokladov potrebných na posúdenie Vášho nároku, Vám bude dávka poskytnutá zvyčajne na zadaný bankový účet.

Invalidita a jej posudzovanie

Invalidita je stav, kedy sa človeku zníži alebo úplne vylúči možnosť pracovať a zarábať si na živobytie, čím sa stáva odkázaným na sociálne dávky. Preto je invalidita oveľa dôležitejšie pripoistenie ako samotná smrť. Záväzky nezaniknú a preto by sa aj invalidita mala nastavovať na výšku úveru. Poistenie si ľudia často uzatvárajú najmä kvôli tomu, aby si pri prípadnej strate príjmu, ktorá môže byť spôsobená chorobou alebo úrazom, zabezpečili finančné zdroje práve z poistenia. Každý úraz ktorý nezanechá vážne trvalé následky znamená iba krátkodobý výpadok príjmu človeka, čo ho finančne až tak neohrozuje, ale dlhodobý výpadok príjmu častokrát výpadok do konca života, ktorým je práve invalidita, môže človeka finančne zruinovať. Pomôže ale iba poistenie invalidity, ktoré je správne nastavené.

V prípade úrazu posudzuje stav klienta Sociálna poisťovňa a lekár. Poistnou udalosťou je akýkoľvek úraz, ktorý nastal počas trvania poistenia a jeho následkom sa klient stal invalidným, a to najneskôr do 3 rokov od dátumu konca poistenia. Allianz - SP mu jednorazovo vyplatí poistné plnenie, ktoré jemu a jeho rodine uľahčí obdobie s výpadkom príjmu.

Štatistiky a trendy

Na konci roka bolo na Slovensku 235 706 poberateľov invalidných dôchodkov. Toto číslo predstavuje 4,3% z celkovej populácie, no pri hodnotení rizika je lepšie sa pozrieť na nové prípady invalidity, ktoré podľa štatistiky Sociálnej poisťovne pribudli v poslednom roku. Na Slovensku pribudlo 21 005 invalidov, čo je o 1 292 invalidov menej ako v roku 2016. Z prvej päťky najčastejších príčin vypadli z 5. miesta choroby žliaz s vnútorným vylučovaním výživy a premeny látok, ktoré nahradili choroby nervového systému. Prvé štyri miesta sa nemenili. Na štvrtom mieste zostali choroby obehovej sústavy (napr. ischemická choroba srdca, vysoký tlak a iné). Tak ako aj v roku boli najčastejšou príčinou invalidity na Slovensku choroby svalovej, kostrovej sústavy a spojivového tkaniva. Tie sú príčinou ¼ invalidít na Slovensku za rok.

Od začiatku roka si v Allianz - Slovenskej poisťovni uzavrelo poistenie rizika invalidity už 7380 Slovákov, ich vekový priemer je 35 rokov. „V prípade invalidity sa naši klienti poisťujú na priemerne 9 754 eur. Na poistenie v prípade invalidity myslia aj mladí ľudia. Vekový priemer poistených v tomto roku dosahuje 35 rokov. Navyše, práve pre mladých je poistné zvyčajne výhodnejšie. V rizikovej časti životného poistenia si môžu vybrať, pred čím chcú byť chránení. Najčastejšie je to úraz, invalidita, nezamestnanosť a smrť. Na poistenie od Allianz - SP sa jej klienti môžu spoľahnúť, pomáha im v prípade poistnej udalosti a na konci poistnej doby im uľahčí vstup do dôchodku. Sociálna poisťovňa v prvom polroku 2015 eviduje 11 877 ľudí s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent. Najvyšší počet uznaných invalidít je vo vekovej skupine 50 až 60 rokov.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o nemocenských dávkach

Ako funguje poistenie invalidity?

Poistnú sumu, ktorú v prípade invalidity poisťovňa vyplatí, si určí každý klient sám pri uzatváraní poistenia. Suma nie je fixná a v priebehu trvania poistenia sa dá meniť podľa aktuálnej životnej situácie. V rámci poistenia invalidity má poistený čiastočne kryté aj tzv. Allianz - Slovenská poisťovňa prijíma denne 400 hlásení o poistných udalostiach, z ktorých pozitívne vybaví až 95 percent.

Rozdiely medzi poisťovňami

Poisťovne sa podmienkami poistenia invalidity výrazne líšia, či už poistnými podmienkami, alebo rozsahom a spôsobom invalidity, ktorú klientom kryjú. Preto je dôležité si pred uzatvorením poistenia dôkladne preštudovať podmienky a vybrať si poisťovňu, ktorá najlepšie vyhovuje vašim potrebám.

Časté mýty a nedostatky

Veľa ľudí si myslí, že keď má poistenie úveru uzatvorené v banke, tak má poistenú aj invaliditu. To je síce pravda, avšak banky ju kryjú len vtedy, ak sa vzťahuje na prípady úplnej invalidity (nad 70%). Dokonca si veľa krát myslia, že majú v poistnej zluve poistené riziko napr.

Typy životného poistenia a invalidita

V rámci životného poistenia môžeme rozdeliť jednotlivé pripoistenia na základe ich vážnosti. To, ako je samotné poistenie nastavené a teda aké pripoistenia má klient dojednané, je však vždy individuálne a môže sa týkať rôznych možností alebo okolností. "Poistenie smrti" je základom životného poistenia a musí byť dojednané v každej zmluve aspoň na minimálnu sumu, ktorá sa však od poisťovne k poisťovni líši. V prípade, že má klient úver a vlastnú rodinu, mal by svoju smrť poistiť na výšku tohoto úveru práve kvôli tomu, aby uľahčil svojej rodine situáciu v prípade jeho úmrtia.

Pripoistenia v rámci životného poistenia

K poisteniam závažných ochorení patria rôzne život ohrozujúce ochorenia, veľa ľudí hneď napadne rakovina,nie je to však jediná udalosť, ktorá je v prípade závažných ochorení poistená. Poistené sú napr. aj srdcovocievne ochorenia, ochorenia zmyslov, vnútorných orgánov, pohybového aparátu… To ako sa toto pripoistenie plní sa opäť od poisťovne k poisťovni líši. Niektoré poisťovne pri diagnostikovaní ochorenia vyplatia nastavenú poistnú sumu iné majú ochorenia rozdelené do kategórií a pri diagnostikovaní ochorenia ako je napr.

"Poistenie trvalých následkov úrazu" patrí medzi najčastejšie uzatvárané pripoistenie vôbec. Dôvod je prostý, ide o azda najlacnejšie pripoistenie a zároveň spolu s predchádzajúcimi tromi pripoisteniami patrí do skupiny vážnych rizík. Poistenie trvalých následkov úrazu poisťovne plnia s progresiou, pričom táto progresia zohľadňuje závažnosť telesného poškodenia. Každá poisťovňa má vypracovanú tabuľku náhrad pričom platí, že čím vyššie je telesné poškodenie, tým vyššia je aj potenciálne vyplatená poistná suma. Medzi trvalé následky úrazu môžeme zaradiť stratu alebo zníženie hybnosti končatín, stratu alebo zníženie funkčnosti orgánov (napr.

Dôležitosť správneho nastavenia poistenia

V súčasnosti sa mnoho ľudí alebo rodín dostáva do nepriaznivej finančnej situácie, preto začnú rozmýšľať nad tým, kde by sa dalo ušetriť. Často môžu uvažovať nad tým, že keď majú uzavreté životné poistenie, no v minulosti sa im nič nestalo - žiadna závažná choroba, úraz či iná nepriaznivá situácia - tak sa im ich existujúce poistenie neoplatilo a prichádzajú k myšlienkam o jeho ukončení.

Nemocenské dávky a podmienky nároku

Zamestnanec, ktorý je práceneschopný z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia, dostáva počas prvých 14 dní neschopnosti náhradu príjmu od zamestnávateľa. Vyrovnávacia dávka je určená pre ženy, tehotné alebo počas materstva do konca 9. mesiaca, ktoré boli preradené na inú pracovnú činnosť, z ktorej dosahujú nižší príjem. Dávky sa poskytujú každý mesiac.

Podmienky vzniku nároku na nemocenské dávky

• Zamestnanec: Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• SZČO a dobrovoľne poistená osoba: Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa.

Ochranná lehota

Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.

Započítavanie predchádzajúcich období práceneschopnosti

Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Porušenie liečebného režimu

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm. Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b). Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. a) 14 dní od vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, ak nárok na ošetrovné trvá.

Dôchodkové poistenie a invalidný dôchodok

Dôchodkové poistenie má poistencovi zabezpečiť príjem počas jeho staroby. Starobný dôchodok môže získať poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšil dôchodkový vek (roky u mužov aj žien). Predčasný dôchodok môže získať aj sporiteľ, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky, získal minimálne 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu maximálne dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma jeho predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Invalidný dôchodok je určený pre osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Poskytuje sa občanom, ktorých schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je definovaný ako choroba alebo stav uvedený v prílohe č. 3 zákona o sociálnom poistení.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné splniť nasledovné podmienky:

• Mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
• Byť invalidný v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
• Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, ktorý závisí od veku žiadateľa.

Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia

• do 20 rokov: menej ako jeden rok,
• od 20 rokov do 24 rokov: jeden rok,
• od 24 rokov do 28 rokov: dva roky,
• od 28 rokov do 34 rokov: päť rokov,
• nad 34 rokov: desať rokov.

Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.

Príklady výpočtu invalidného dôchodku

Príklad 1: Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a má 28 rokov. Z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu mal len krátko trvajúce zamestnania, často bol nezamestnaný a získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol pán Ivan v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K tomu je treba dodať, že pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods.

Príklad 2: Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a má 31 rokov. Získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 33 rokov. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods.

Príklad 3: Pani Ilona sa narodila v roku 1992 a má 31 rokov. Získala 8 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 33 rokov. Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods.

Príklad 4: Pán Igor je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami. Dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 46 rokov. Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, je daná v súlade s § 73 ods. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023, kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 46 rokov.

Valorizácia invalidných dôchodkov

Invalidné dôchodky sa valorizujú, t.j. zvyšujú, k 1. januáru príslušného roka (zvýšenie patrí od 1. januára) a tiež aj počas roka, ak boli priznané od 1. januára do 31. decembra. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR.

Úrazové dávky

V prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania má poškodený nárok na úrazové dávky. Medzi tieto dávky patrí úrazová renta, úrazový príplatok, náhrada nákladov spojených s liečením a náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Úrazová renta

Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok z invalidného poistenia, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa predchádzajúceho odseku o sumu vyplácaného dôchodku. Podľa súčasnej právnej úpravy sa suma invalidného dôchodku odpočítava bez ohľadu na skutočnosť, či invalidita vznikla následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo vznikla zo všeobecných príčin, napríklad v dôsledku choroby, ktorou poškodený trpel pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Úrazová renta sa vypláca v zníženej sume aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodku. Na zníženie sumy úrazovej renty je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty. Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku.

tags: #dávky #počas #choroby #a #invalidity #podmienky