
Regionálne školstvo zohráva kľúčovú úlohu v príprave absolventov so zručnosťami potrebnými pre plynulý prechod do praxe, na pracovné miesta, ktoré si nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Vzhľadom na rýchly globálny vývoj a meniace sa potreby trhu práce, odborné školstvo musí byť schopné flexibilne reagovať na tieto zmeny.
Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave predstavuje legislatívny základ pre spoluprácu v tejto oblasti na Slovensku. Zákon vytvára systém koordinácie odborného vzdelávania pre trh práce, určuje účastníkov systému, ustanovuje ich práva a povinnosti a vytvára základné mechanizmy systému. Celý systém je postavený na základe štvorstrannej spolupráce subjektov podporujúcich samotný proces stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy. Týmito účastníkmi sú štátna správa, územná samospráva, zamestnávatelia a zamestnanci.
Hlavným cieľom právnej úpravy je motivovať zamestnávateľov, aby vstúpili do procesu odborného vzdelávania a prípravy. Na dosiahnutie tohto účelu sú vytvorené dva motivačné predpoklady. Prvým je ten, aby príprava na povolanie prebiehala v súlade s požiadavkami a potrebami zamestnávateľov. Obe motivácie boli vytvorené, resp. posilnené zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave a novelizačnými článkami Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov.
Ak má zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, môže si výdavky vynaložené na výchovu a vzdelávanie takéhoto žiaka uplatniť ako daňový výdavok. Túto pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia najskôr v deň, keď dovŕši 15 rokov veku, pričom zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže so žiakom uzatvoriť dohodu, v ktorej sa zaviaže, že po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa po určitý čas, najviac však tri roky.
Napriek tomu, že zákon o odbornom vzdelávaní a príprave vytvoril mechanizmy vytvárajúce predpoklady pre vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy, zamestnávatelia stále nie sú dostatočne motivovaní pre vstup do tohto procesu. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že kvalita odborného vzdelávania a prípravy je kritizovaná hlavne zo strany zamestnávateľov. Podľa zisťovaní Ústavu informácií a prognóz školstva sa za posledné dva roky znížil podiel žiakov stredných odborných škôl vykonávajúcich praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľov z 5,75 % na 3,80 %.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Návrh zákona rozlišuje tri rôzne formy uskutočňovania praktického vyučovania žiaka strednej odbornej školy. Prvou formou je, že žiak vykonáva praktické vyučovanie priamo v strednej odbornej škole. Druhou formou je, že sa praktické vyučovanie vykonáva u zamestnávateľa na jeho pracovisku na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania. Ak škola nie je zmluvne prepojená so žiadnym zamestnávateľom a praktické vyučovanie žiaka sa vykonáva priamo v priestoroch strednej odbornej školy, tak miestom výkonu praktického vyučovania je dielňa.
V prípade tretej formy, a to systému duálneho vzdelávania, však návrh zákona ustanovuje výnimku, a teda možnosť, aby aj praktické vyučovanie žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, sa mohlo uskutočniť v dielni za podmienok ustanovených zákonom v § 10 ods. 2 a za splnenia predpokladu, že je to účelné. Ide predovšetkým o prípad praktického vyučovania žiakov prvých ročníkov niektorých učebných odborov a študijných odborov, kde si žiaci nacvičujú základné zručnosti napr. základy pílenia, pilovania, brúsenia, vŕtania a pod., na ktoré zamestnávateľ nemá základné učebné priestory a vybavenie a bola by to pre zamestnávateľa neúčelná investícia.
Praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania je teda jedným zo spôsobov praktického vyučovania žiaka, a to vtedy, ak sa žiak nepripravuje v systéme duálneho vzdelávania alebo sa nezúčastňuje na praktickom vyučovaní v dielni v tzv. „školskom systéme“. Návrh zákona však pre takýto spôsob praktického vyučovania ustanovuje ďalšie podmienky, ktoré zamestnávateľ, na pracovisku ktorého sa má praktické vyučovanie uskutočňovať, musí spĺňať. V prvom rade je to podmienka základného vybavenia pracoviska zamestnávateľa v súlade s požiadavkami určenými normatívom materiálno technického a priestorového zabezpečenia alebo štátnym vzdelávacím programom pre praktické vyučovanie.
Systém duálneho vzdelávania je súčasťou odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorý sa vyznačuje najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania s praktickou prípravou žiakov u konkrétneho zamestnávateľa. V systéme duálneho vzdelávania žiak vykonáva praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania. Pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, ktorému bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.
Podľa § 19 ods. 2 písm. c) 4. bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. medzi daňovo uznané výdavky patria aj výdavky na:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Poskytovanie hmotného zabezpečenia zamestnávateľ upraví v učebnej zmluve, a to komplexne alebo uvedie iba rozsah hmotného zabezpečenia a postup poskytovania uvedie odkazom na interný predpis upravujúci pravidlá poskytovania hmotného zabezpečenia. Hmotné zabezpečenie žiaka v systéme duálneho vzdelávania poskytované v súlade s § 26 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave je z pohľadu žiaka príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. u) ZDP. Pre zamestnávateľa je poskytnuté hmotné zabezpečenie žiaka, s ktorým má uzatvorenú učebnú zmluvu, daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4.
Produktívna práca je práca, ktorú žiak vykonáva formou jednotlivých pracovných činností, ktoré sú súčasťou zhotovovania výrobkov alebo ich častí, poskytovania služieb alebo vykonávania odborných činností zodpovedajúcich povolaniu, pre ktoré sa žiak pripravuje a ktoré sú v súlade s predmetom činnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva. Produktívnou prácou žiaka sa dosahuje príjem zamestnávateľa napr. samostatným zhotovením výrobku, poskytnutím služby.
Žiakovi v systéme duálneho vzdelávania, ktorý na praktickom vyučovaní u zamestnávateľa vykonáva produktívnu prácu, poskytuje zamestnávateľ odmenu za produktívnu prácu. Odmena za produktívnu prácu je odplatou zamestnávateľa žiakovi za produktívnu prácu, ktorú žiak v rámci praktického vyučovania vykonal pre zamestnávateľa a ktorou vznikol zamestnávateľovi zdaniteľný príjem. Odmena sa poskytuje za každú hodinu vykonávania produktívnej práce vo výške najmenej 50 % z hodinovej minimálnej mzdy. Pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka.
Odmena za produktívnu prácu žiaka na praktickom vyučovaní v systéme duálneho vzdelávania sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. l) ZDP. Odmena za produktívnu prácu žiaka je predmetom dane. Žiak, ktorý odmenu poberá sa na daňové účely považuje za zamestnanca a môže podať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Zamestnávateľ plní povinnosti v súvislosti so zdaňovaním príjmu zo závislej činnosti.
Odmena za produktívnu prácu žiaka na praktickom vyučovaní v systéme duálneho vzdelávania je u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. ZDP do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca žiakovi vyššiu odmenu za produktívnu prácu a táto vyššia odmena vyplýva napr. z kolektívnej zmluvy, interného predpisu zamestnávateľa a pod., pôjde o daňový výdavok (náklad) podľa 19 ods.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Odmena za produktívnu prácu žiaka a právny vzťah na základe zmluvy o duálnom vzdelávaní a učebnej zmluvy nezakladá zamestnávateľovi žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni ani zdravotným poisťovniam, t. j. zamestnávateľ žiaka v systéme duálneho vzdelávania neprihlasuje do Sociálnej poisťovne ani zdravotnej poisťovne, poistné z odmeny za produktívnu prácu neplatí žiak ani zamestnávateľ.
Žiakovi, ktorý sa pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo odborných činností v študijnom odbore alebo v učebnom odbore zaradenom do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, sa poskytuje motivačné štipendium z prostriedkov štátneho rozpočtu. Priemerný prospech žiaka na účely poskytovania štipendia sa určí ako priemer stupňov prospechu z jednotlivých vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení žiaka za predchádzajúci polrok školského vyučovania. Motivačné štipendium žiakovi vypláca stredná odborná škola. Finančné zabezpečenie žiaka v systéme duálneho vzdelávania poskytované vo forme motivačného štipendia v súlade s § 27 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave je z pohľadu žiaka príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP.
Podnikové štipendium sa poskytuje mesačne v období školského roka (12 kalendárnych mesiacov, obdobie školského roka je obdobie od 1. septembra do 31. augusta nasledujúceho roka) najviac do výšky štvornásobku životného minima určeného pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa. Pri určovaní výšky podnikového štipendia sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech žiaka na praktickom vyučovaní a jeho pravidelnú účasť na praktickom vyučovaní. Zamestnávateľ môže interným predpisom určiť pravidlá pre vyplácanie podnikového štipendia.
Finančné zabezpečenie žiaka v systéme duálneho vzdelávania poskytované vo forme podnikového štipendia v súlade s § 27 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave je z pohľadu žiaka príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP. Z pohľadu zamestnávateľa je poskytované podnikové štipendium daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. Ak však zamestnávateľ poskytne žiakovi podnikové štipendium na úhradu výdavkov spojených so štúdiom na základe inej zmluvy (napr. § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.), ktorej predmetom je úprava práv a povinností pre poskytovanie podnikového štipendia, štipendium sa u žiaka považuje za príjem zo závislej činnosti plynúci v súvislosti s budúcim výkonom závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZDP.
Zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania má nárok na daňový benefit, ktorý poskytuje štát vo forme zníženia základu dane daňovníka. Zamestnávateľ podáva písomnú žiadosť o príspevok do 31. marca príslušného školského roka, v ktorom poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Prílohou k žiadosti je kópia osvedčenia, zmluvy o duálnom vzdelávaní, a učebnej zmluvy. Ministerstvo školstva poskytuje príspevok zamestnávateľovi raz ročne k 30.
Podľa uvedeného zamestnávateľ, ktorý v zmysle učebnej zmluvy podľa § 19 zákona č. 61/2015 Z. z. poskytuje žiakovi viac ako 200 hodín (do 400 hodín) praktického vyučovania ročne, aj keď skutočný počet hodín praktického vyučovania je nižší, môže základ dane znížiť o sumu 1 600 eur na žiaka, za predpokladu, že splnil podmienky výkonu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania podľa zákona o odbornom vzdelávaní.
Zamestnávateľ, ktorý sa chce zapojiť do systému duálneho vzdelávania, musí byť spôsobilý poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Na žiadosť zamestnávateľa jeho schopnosť poskytovať praktické vyučovanie v určitom študijnom odbore posudzuje vecne príslušná stavovská alebo profesijná organizácia. Ak sa chce podnikateľ zapojiť do systému duálneho vzdelávania, musí najskôr príslušnej stavovskej alebo profesijnej organizácii podať písomnú žiadosť o overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.
Ak zamestnávateľ spĺňa podmienky na poskytovanie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, príslušná stavovská alebo profesijná organizáciu mu vydá osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Jeho platnosť je sedem rokov.
Po tom, ako zamestnávateľ získa osvedčenie o spôsobilosti, môže osloviť na spoluprácu v systéme duálneho vzdelávania niektorú strednú odbornú školu. Ak sa dohodnú, uzatvoria medzi sebou zmluvu o duálnom vzdelávaní, ktorá musí podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave obsahovať niekoľko podstatných náležitostí, ako napríklad:
Zmluva o duálnom vzdelávaní musí mať písomnú formu a uzatvára sa najmenej na dobu, ktorá zodpovedá dĺžke štúdia príslušného študijného odboru alebo príslušného učebného odboru.
Kritériá pre výber žiakov, ktorí sa budú u zamestnávateľa zúčastňovať na duálnom vzdelávaní, určuje zamestnávateľ. Vybranému uchádzačovi zamestnávateľ vydá potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania. Následne zamestnávateľ uzatvorí takzvanú „učebnú zmluvu“ so zákonnými zástupcami (ak uchádzači ešte nie sú plnoletí) úspešne prijatých uchádzačov na štúdium najneskôr do 15. septembra príslušného školského roka, v ktorom žiak nastúpil do prvého ročníka strednej odbornej školy. Tá upravuje vzájomné práva a povinnosti zamestnávateľa a žiaka v systéme duálneho vzdelávania, ale napríklad aj rozsah praktického vyučovania u zamestnávateľa (počet hodín praktického vyučovania v jednotlivých ročníkoch).
Duálne vzdelávanie prináša výhody pre zamestnávateľov, školy aj samotných žiakov.
tags: #zmluva #o #poskytovani #praktického #vyučovania #daňový