Rodinné Dávky pre Občanov Slovenska Pracujúcich v EÚ: Komplexný Prehľad

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie priniesol významné zmeny v postavení občanov SR, najmä v súvislosti s ich možnosťami pracovať v iných členských štátoch EÚ. Mnohí slovenskí rodičia sa rozhodnú pre prácu v zahraničí s cieľom zlepšiť svoju životnú úroveň. Dôležité je, že pri zmene bydliska nestrácajú svoje nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto skutočnosť otvára otázky týkajúce sa nároku na rodinné dávky a podmienok ich poberania, najmä v prípadoch, keď jeden z rodičov alebo obaja pracujú v zahraničí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rodinných dávkach pre občanov Slovenska pracujúcich v EÚ, s dôrazom na rodičovský príspevok, adopciu a relevantné právne predpisy.

Rovnaké Zaobchádzanie a Koordinácia Systémov Sociálneho Zabezpečenia v EÚ

Základným princípom v rámci EÚ je, že občania členských štátov majú zaručené rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny. Toto pravidlo je zakotvené v nariadení č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Koordinačné predpisy EÚ majú prednosť pred národnými ustanoveniami, ktoré sú s nimi v rozpore. To znamená, že ak slovenské zákony upravujúce rodičovský príspevok sú v rozpore s nariadeniami EÚ, prednosť majú európske predpisy.

Dôležitým princípom je aj to, že peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe toho, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.

Osoby, na ktoré sa vzťahujú koordinačné predpisy, podliehajú právnym predpisom len jedného štátu. Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, čo znamená, že príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť.

Nárok na Rodičovský Príspevok pri Práci v Zahraničí

Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Vyskytujú sa prípady, že slovenský rodič je zamestnaný v štáte EÚ, ktorý nemá vo svojej legislatíve uzákonenú charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok. Medzi takéto štáty patria napríklad Cyprus, Grécko, Írsko, Litva, Malta, Španielsko, Holandsko, Veľká Británia, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.

Prečítajte si tiež: Holandské dávky pre ZŤP deti – detailný rozbor

V niektorých štátoch EÚ sa síce vypláca rodičovský príspevok, ale legislatíva príslušného štátu vymedzuje určité obmedzenia. Napríklad Belgicko vypláca dávku zamestnancom súkromného a verejného sektora iba v prípade, ak prerušia výkon svojej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa. V Českej republike a Rakúsku si rodič môže zvoliť variant dĺžky vyplácania, v Dánsku vyplácajú porovnateľnú dávku ako rodičovský príspevok niektoré obce pre rodičov, ktorí zabezpečujú osobnú starostlivosť o dieťa. V Poľsku sa vypláca dávka iba v prípade, ak rodina nepresahuje stanovenú hranicu príjmov.

Praktické Situácie a Príklady

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov a praktických situácií, ktoré ilustrujú, ako sa uplatňujú koordinačné predpisy EÚ v oblasti rodičovského príspevku:

• Príklad 1: Slovenka je zamestnaná v Českej republike a jej manžel je Čech, tiež zamestnaný v ČR. Žijú na Slovensku. Slovenka poberá materské z ČR. Pri rodičovskom príspevku sa neskúma príjem rodičov.
• Príklad 2: Slovenka pracuje v Rakúsku ako zdravotná sestra a poberá tam materské. Dieťa sa narodilo v Rakúsku. Manžel je zamestnaný v Bratislave, ale všetci spolu žijú v Rakúsku. V tomto prípade sa pri nároku na dávky posudzuje situácia celej rodiny. Vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa je zamestnaný na Slovensku a Slovenská republika je aj štátom bydliska celej rodiny, podľa článku 68 bod 1 písm. b) a i) nariadenia č. 883/2004 bude Slovensko vyplácať rodinné dávky.
• Príklad 3: Slobodná matka pracuje v Českej republike, pred pôrodom sa vrátila k rodičom na Slovensko a tu aj porodila. Zamestnanie v Českej republike jej stále trvá, avšak žije aj s dieťaťom na Slovensku u rodičov. V tomto prípade je príslušným štátom na výplatu rodičovského príspevku Česká republika. Podľa základného princípu osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná (princíp lex loci laboris).
• Príklad 4: Slovenka je zamestnaná na Slovensku a poberá rodičovský príspevok. Nakoľko manžel pracuje v Anglicku, odišla za ním spolu aj s dieťaťom. V tomto prípade sa na situáciu vzťahujú koordinačné predpisy a nariadenia EÚ, nakoľko otec dieťaťa je zamestnaný v Anglicku. Keďže žijú spolu s dieťaťom a manželom v Anglicku, kde je manžel zamestnaný, kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok je Anglicko. Vzhľadom k tomu, že Anglicko nevypláca charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok, nemôže takúto dávku vyplácať.

Rodičovský Príspevok na Slovensku: Základné Informácie

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Rodičovský príspevok sa vypláca oprávnenej osobe určenej podľa dohody oprávnených osôb.

Žiadosť o rodičovský príspevok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu pobytu oprávnenej osoby dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok. Nárok žiadateľa na rodičovský príspevok posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods.

Ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti, rodičovský príspevok sa zníži o 50 %. Obnoví vyplácanie, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvody, pre ktoré sa jeho výplata zastavila. Obnoví vyplácanie príspevku, ak príslušná inštitúcia iného členského štátu rozhodla o neposkytnutí rodičovského príspevku alebo o poskytnutí rodičovského príspevku v nižšej sume, ako v sume 203,20 €.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Povinnosti Oprávnenej Osoby

Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku, výšku a výplatu rodičovského príspevku a do ôsmich dní ich písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a požadovať od všetkých zúčastnených právnických a fyzických osôb informácie a vysvetlenia súvisiace s podmienkami trvania nároku na rodičovský príspevok.

Rodný List Dieťaťa Narodeného v Zahraničí

Ak sa dieťa narodí v zahraničí, je potrebné vybaviť slovenský rodný list. Dieťa slovenského občana sa stáva slovenským občanom automaticky narodením. Rodný list vydáva príslušná matrika podľa miesta narodenia dieťaťa. Ak porodíte dieťa v zahraničí, na zápis o narodení bude príslušná špeciálna matrika, tzv. Osobitná matrika, ktorú vedie Ministerstvo vnútra SR. Na základe oznámenia sa do Osobitnej matriky zapisujú údaje o narodení štátnych občanov SR, ktoré nastali mimo územia SR.

Komunikácia s Osobitnou matrikou prebieha cez „sprostredkovateľa„, buď prostredníctvom zastupiteľského úradu SR v cudzom štáte alebo cez matričný úrad, v ktorého územnom obvode má alebo mal občan posledný trvalý pobyt, alebo cez ktorýkoľvek matričný úrad, ak občan nemal na území SR trvalý pobyt.

Osobitná matrika má zo zákona vykonať zápis najneskôr do troch mesiacov, v odôvodnených prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť, a to najviac o tri mesiace, o čom by vás ale písomne upovedomili.

Na vybavenie slovenského rodného listu budete potrebovať:

Prečítajte si tiež: Dávky v hmotnej núdzi a bývanie

• rodný list - vydaný štátom, v ktorom sa dieťa narodilo,
• sobášny list rodičov (ak sú rodičia zosobášení), ev. doklad o otcovstve,
• platný doklad o štátnom občianstve SR rodiča (občiansky preukaz alebo cestovný pas), prípadne aj rodný list rodiča, ktorý je občanom SR.

Nakoľko ide o “cudzozemskú verejnú listinu,” zákon vyžaduje, aby bola úradne preložená súdnym prekladateľom do slovenského jazyka. Skôr však, ako dáte cudzí rodný list preložiť súdnemu prekladateľovi, overte si, či nebude potrebné najprv zaobstarať aj vyššie overenie (legalizáciu, resp. superlegalizáciu alebo tzv. apostilu) - overenie pravosti podpisov a pečiatok na cudzom dokumente, aby bol doklad platný aj na Slovensku.

Podmienka vyššieho overenia cudzích verejných listín závisí to od toho, ako má SR zmluvne upravené vzťahy s konkrétnymi štátmi (zmluvy o právnej pomoci). Ak ide o doklad z krajiny, s ktorou Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o právnej pomoci, musí byť superlegalizovaný. V prípade, že sa dieťa narodí v štáte, ktoré je zmluvným štátom tzv. Haagskeho dohovoru, na osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny stačí, že orgán na to určený, opatrí takúto listinu jedným zvláštnym osvedčením - tzv. apostilou.

Adopcia Dieťaťa: Podmienky a Postup

Okrem rodičovského príspevku a podmienok pre slovenské rodiny žijúce v zahraničí sa pozrieme aj na problematiku adopcie dieťaťa na Slovensku.

Kto si môže adoptovať dieťa?

O osvojenie môže požiadať manželský pár, ale aj jednotlivec. Zákon o rodine hovorí, že medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Dôležitý je tzv. obvyklý pobyt, nie trvalý pobyt. Ak teda žijete na Slovensku a máte tu svoje vzťahy, ste oprávnení osvojiť si dieťa alebo prijať dieťa do pestúnskej starostlivosti.

Ako postupovať pri adopcii?

1. Podanie žiadosti: Prvým krokom je podanie žiadosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Ak máte v pláne uzatvoriť manželstvo, odporúča sa podávať žiadosť už spolu ako manželia.
2. Prílohy k žiadosti: Súčasťou žiadosti je viacero príloh, ako napríklad doklad o majetkových pomeroch, potvrdenie o príjme, správa o zdravotnom stave a iné.
3. Príprava na náhradné rodičovstvo: Po podaní žiadosti nasleduje príprava na náhradné rodičovstvo, ktorá trvá približne pol roka. Príprava pozostáva z individuálnych a skupinových stretnutí.
4. Zaradenie do zoznamu žiadateľov: Po absolvovaní prípravy budete zaradení do zoznamu žiadateľov o osvojenie/náhradnú rodinnú starostlivosť.
5. Čakanie na dieťa: Dĺžka čakania závisí od požiadaviek na dieťa (vek, etnikum, zdravotný stav). Čím máte širšie predstavy o Vašom prijatom dieťati, tým bude čas čakania kratší.

Dôležité Faktory pri Posudzovaní Žiadosti

Pri posudzovaní žiadosti o adopciu sa berie do úvahy viacero faktorov:

• Vek žiadateľov: Vekový rozdiel medzi žiadateľmi a dieťaťom musí byť primeraný.
• Manželský zväzok: Dĺžka manželského zväzku nie je rozhodujúca, dôležité je, aby manželia tvorili stabilný a harmonický pár.
• Bydlisko: Rozhodujúci je obvyklý pobyt, nie trvalý pobyt.
• Príjem: Hoci klesol príjem jedného z manželov pod úroveň životného minima, je možné dokladovať príjem aj majetkovými skutočnosťami (výpis z účtov, majetok v nehnuteľných aj hnuteľných veciach, majetok firmy vo vlastníctve jedného z manželov).
• Zdravotný stav: Zdravotný stav žiadateľov je dôležitý, ale nemusí byť prekážkou, ak žiadatelia vedia zabezpečiť starostlivosť o dieťa.

Adopcia Dieťaťa so Špecifickými Potrebami

Ak máte záujem o adopciu dieťaťa so špecifickými potrebami (napr. rómske dieťa, dieťa so zdravotným znevýhodnením), môže byť čas čakania kratší.

Medzinárodná Adopcia

Medzinárodná adopcia je možná, ale postup je zložitejší.

Práva Zamestnancov z Iných Štátov EÚ Zamestnaných na Slovensku

Zamestnávate na Slovensku pracovníkov z iných štátov EÚ? Potom práve Vám sú určené nasledujúce informácie o tom, aké nároky majú Vaši zamestnanci na Slovensku v súvislosti s rodinnými dávkami. Zamestnávate zamestnancov z iných štátov EÚ? Vedeli ste, že zamestnanci z iných štátov EÚ, pracujúci vo vašej firme, majú nárok na rodinné dávky na Slovensku z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti na Slovensku, nakoľko sa na nich vzťahuje slovenská legislatíva aj legislatíva EÚ.

Dôležité Upozornenia

Rodinné dávky sa nemôžu vyplácať za rovnaké obdobie v dvoch štátoch súčasne. Pri posudzovaní nároku na rodinné dávky sa posudzuje sociálne postavenie oboch biologických rodičov a bydlisko dieťaťa/detí.

Príklady Situácií

• V situácii, že rodič v inom štáte EÚ bude vykonávať zamestnanie.
• Jeden rodič dieťaťa je zamestnaný na Slovensku, druhý rodič žije s dieťaťom v Rakúsku, je nezamestnaný.
• Jeden rodič dieťaťa je zamestnaný v Maďarsku, kde žije aj s dieťaťom. Druhý rodič je zamestnaný na Slovensku.

Príspevok na Starostlivosť o Dieťa

Príspevok na starostlivosť o dieťa môže Váš zamestnanec poberať ako sociálnu výhodu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.

Príspevok pri Narodení Dieťaťa

Oprávnená osoba je spravidla matka dieťaťa, nárok vzniká tiež na základe nariadenia č.

Štáty Bez Porovnateľnej Dávky

Štáty Belgicko, Cyprus, Grécko, Dánsko, Írsko, Taliansko, Litva, Malta, Španielsko, Holandsko, Anglicko, Island, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko nemajú charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok.

Ako Požiadať o Dávky

Žiadosť je potrebné podať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej „úrad“) podľa miesta zamestnania alebo miesta bydliska Vášho zamestnanca. Zamestnávateľ môže pomôcť svojmu zamestnancovi vyplniť žiadosti o dávky. Na základe písomného splnomocnenia môže iná fyzická osoba vybaviť rodinné dávky na úrade na oddelení služieb pre občana (OSO). Plnomocenstvo musí obsahovať rozsah zástupcovho oprávnenia. Zástupca koná v rozsahu plnomocenstva za splnomocniteľa a jeho úkony sa považujú za úkony splnomocniteľa.

Po podaní žiadosti úrad písomne kontaktuje štát druhého rodiča za účelom zistenia nároku na rodinné dávky. Na tento účel sa používajú E - formuláre, ktoré slúžia na výmenu informácií medzi jednotlivými štátmi.

Právny Rámec a Koordinačné Nariadenia EÚ

Voľný pohyb pracovníkov patrí medzi základné zásady EÚ, to znamená, že občania EÚ majú právo hľadať si zamestnanie v inej krajine EÚ a pracovať v nej, bývať v nej na tento účel, a takisto majú právo na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, pracovné podmienky a všetky ďalšie sociálne a daňové výhody. v Lichtenštajnsku, Nórsku a Švajčiarsku. Jej zámerom je zároveň zlepšiť efektivitu spolupráce príslušných inštitúcií zodpovedných za aplikáciu pravidiel sociálneho zabezpečenia v rámci členských štátov EÚ.

Relevantné Nariadenia

• Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.
• Od 1. 1. 2011 je účinné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1231/2010, ktorým sa rozširuje pôsobnosť nariadenia (ES) č. 883/2004 a nariadenia č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktoré sa tieto nariadenia zatiaľ nevzťahujú iba z dôvodu ich štátnej príslušnosti (nevzťahuje sa na Dánsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko a Veľkú Britániu) (nahradilo Nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 zo 14.mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č.
• Od 28. 6. 2012 je účinné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
• č. 987/2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 - týka sa najmä uplatňovania článku 13 nariadenia č.

Tieto koordinačné nariadenia nenahrádzajú vnútroštátne právne predpisy, ale určujú, ktorý systém sociálneho zabezpečenia, ktorého štátu je pre konkrétnu osobu v jej konkrétnej situácii príslušný. Ak sa osoba nachádza v tzv. cezhraničnej situácii napr. býva v jednom členskom štáte a pracuje v druhom členskom štáte, alebo pracuje vo viacerých členských štátoch, koordinačné nariadenia v týchto prípadoch stanovujú pravidlá a princípy, podľa ktorých sa určuje, v ktorej krajine bude daná osoba poistená na sociálne zabezpečenie, aké dávky sociálneho zabezpečenia jej budú vyplácané a za akých podmienok.

Staršie Nariadenia

• Nariadenie Rady (EHS) Č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva a Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972 ustanovujúce postup vykonávania Nariadenia (EHS) č. Tieto nariadenia boli nahradené novými nariadeniami č. Pôvodné nariadenia zostali v platnosti počas prechodného obdobia určeného novým nariadením č.

Princípy Koordinačných Nariadení

Nariadenie je všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej EÚ. Je záväzné vo všetkých častiach a platí okamihom vstupu do platnosti bezprostredne vo všetkých členských štátoch EÚ. Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Súčasťou tohto princípu je aj rovnosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch a udalostiach. Všeobecným pravidlom je, že sa na osobu v konkrétnom čase uplatňuje legislatíva len jedného štátu, takže príspevky resp.

Určovanie Príslušnosti k Právnym Predpisom

Hlava II - články 11 až 16 nariadenia 883/04 obsahujú ustanovenia, ktoré určujú pravidlá určovania príslušnosti k právnym predpisom, keď je osoba zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná, prípadne neaktívna. Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, teda príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Pre osoby zamestnané vo viac ako jednom štáte, resp. Osoba, podlieha právnym predpisom len jedného členského štátu - Článok 11 ods. Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby podliehajú zásadne právnym predpisom toho členského štátu, v ktorom vykonávajú svoje zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť - čl. 11 ods. 3, písm. Neaktívne osoby, dôchodcovia podliehajú podliehajú právnym predpisom členského štátu bydliska - čl. 11 ods. 3 písm. Zamestnanci, ktorých ich zamestnávateľ vyšle do iného členského štátu, aby tam v jeho mene vykonávali prácu, naďalej podliehajú právnym predpisom vysielajúceho členského štátu po dobu najviac 24 mesiacov. V takomto prípade hovoríme o tzv. vysielaní. Dva alebo viac členských štátov, príslušné orgány týchto štátov alebo úrady určené týmito orgánmi môžu v zmysle čl. Tlačivo Žiadosti o udelenie výnimky podľa čl. 16 ods.

Výplata Dávok v Inej Krajine

Ak máte nárok na peňažné dávky v jednej krajine, vo všeobecnosti vám môžu byť vyplácané aj keď žijete v inej krajine.

Spolupráca Medzi Členskými Štátmi

Ďalším cieľom koordinačných nariadení, ako bolo už spomenuté vyššie, je posilňovanie a rozvíjanie spolupráce medzi členskými štátmi a ich inštitúciami v oblasti sociálneho zabezpečenia, aby sa zohľadnili konkrétne otázky týkajúce sa určitých kategórií osôb. Spolupráca inštitúcií spočíva najmä vo výmene informácií o osobách, ktoré si v rámci svojho cezhraničného pohybu uplatňujú práva sociálneho zabezpečenia. Komunikácia medzi jednotlivými príslušnými inštitúciami členských štátov sa uskutočňuje prostredníctvom systému európskych formulárov, prenosných dokumentov a štandardizovaných elektronických dokumentov (SED), ktoré sú potrebné na určenie nároku na dávky, uvedenie počtu a typu poistných období, oznámenie stupňa pracovnej neschopnosti, ohlásenie výšky vyplácaných dávok a pod. Pre určité oblasti sa v nevyhnutných prípadoch budú môcť aj naďalej používať papierové formy dokumentov, ide o tzv. prenosné dokumenty. Prenosný dokument je dokument, ktorý slúži na účely sociálneho zabezpečenia a nie je to dokument, ktorý potvrdzuje totožnosť držiteľa dokumentu.

Rozsah Pôsobnosti Nariadenia

Toto nariadenie sa zameriava na občana, vzťahuje sa na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých, ako aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa dovtedy tieto nariadenia nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti.

Druhy Dávok Sociálneho Zabezpečenia

• nemocenské dávky (napr. dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve
• dávky v invalidite
• dávky v starobe
• pozostalostné dávky
• rodinné dávky

Styčné Orgány

Styčné orgány v rámci svojej vecnej príslušnosti zabezpečujú uplatňovanie nariadení, vysvetľujú a informujú žiadateľov, resp.

Bilaterálne Medzinárodné Zmluvy o Sociálnom Zabezpečení

Do pôsobnosti rezortu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR patria bilaterálne medzinárodné zmluvy, ako aj multilaterálne medzinárodné zmluvy, v oblasti práce, zamestnania a sociálnych vecí . Z oblasti bilaterálnych medzinárodných zmlúv patria do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodina SR zmluvy o sociálnom zabezpečení. Slovenská republika ma uzatvorených 14 bilaterálnych zmlúv o sociálnom zabezpečení s krajinami Európskej únie a 14 bilaterálnych zmlúv s ostatnými krajinami sveta.

Postup Pri Uzatváraní Medzinárodných Zmlúv

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pri príprave, prerokúvaní návrhov, ako aj pri uzavieraní a vypovedaní medzinárodných zmlúv, ktoré spadajú do jeho gescie, postupuje v súlade so zameraním zahraničnej politiky SR. Rozhodujúcim kritériom pri príprave medzinárodných zmlúv v oblasti sociálneho zabezpečenia je úsilie zamerané na uzatváranie bilaterálnych zmlúv najmä s krajinami, v ktorých je zastúpenie príslušníkov oboch krajín rovnomerné z dôvodu vyváženosti zmluvy. Pri oslovovaní potenciálnych zmluvných partnerov pre budúce zmluvy o sociálnom zabezpečení vychádza ministerstvo naďalej z uvedeného princípu, prípadne z princípu historických väzieb na danú krajinu. Uvedený postup je zaužívanou praxou aj v okolitých krajinách.

Priorita Zmluvných Vzťahov

Prioritou zmluvných vzťahov je ochrana občanov z hľadiska sociálneho zabezpečenia a umožnenie im zamestnať sa v štátoch, v ktorých sa neuplatňuje voľný pohyb osôb, ako jeden zo základných princípov EÚ. Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzavreté Slovenskou republikou so štátmi, ktoré sú v súčasnosti členmi EÚ, boli v plnom rozsahu, alebo čiastočne nahradené nariadením Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Ďalšie Informácie

Podrobnejšie informácie o zmluvách a ich vykonávaní môžete nájsť aj na stránkach Sociálnej poisťovni .

tags: #davky #pre #ztp #v #holandsku #pre