Vyživovacia povinnosť rodičov voči dospelým deťom: Všetko, čo potrebujete vedieť! - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

07. March 2026

Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. V nasledujúcom článku vám prinášame odpovede na praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa.

Základné ustanovenia

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.

Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá.

Prečítajte si tiež: Uplatňovanie daňového bonusu

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.

Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.

Zvýšenie výživného počas štúdia na vysokej škole

V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.

Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov. Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežného darovania.

Štipendium a výživné

V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.

Prečítajte si tiež: Kto dedí majetok po matke?

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.

Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.

Platenie výživného a jeho zmena po dosiahnutí plnoletosti

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.

Zákon stavuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.

Prečítajte si tiež: Odvody pri práci na invalidnom dôchodku: Kompletný sprievodca

Náhradné výživné

Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. zákona o náhradnom výživnom.

V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.

Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.

Zrušenie vyživovacej povinnosti

V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas.

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa - otca na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že tento návrh podal z finančných dôvodov. Odporkyňa, dcéra navrhovateľa, študuje na dennom štúdiu na vysokej škole. Po skončení štúdia na strednej školy pracovala 4 mesiace na trvalý pracovný pomer z dôvodu, že v štúdiu na vysokej škole mohla pokračovať až o rok, nakoľko maturitnú skúšku absolvovala až v náhradnom termíne v septembri a nemala tak možnosť podať prihlášku a absolvovať prijímacie skúšky na vysokú školu. Súd skúmal aj majetkové a príjmové pomery navrhovateľa. Navrhovateľ poberá predčasný starobný dôchodok vo výške 500,- eur mesačne, býva v spoločnej domácnosti s matkou, kde náklady spojené s bývaním hradí matka. Navrhovateľ bol vlastníkom 2-izbového bytu, ktorý sám z vlastného rozhodnutia daroval bratovi. K tejto skutočnosti súd podotkol, že navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť voči svojím potomkom a nie k bratovi. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru vyživovacia povinnosť zanikla momentom, kedy bolo plnoleté dieťa schopné samé sa živiť. Ďalej uviedol, že podľa judikatúry, na ktorú v návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti poukázal a súd prvého stupňa na ňu nereagoval, vyživovacia povinnosť zaniká momentom, kedy je dieťa schopné samo sa živiť a neobnovuje sa. V súdnej praxi je ustálený názor, že ak dieťa po ukončení štúdia na strednej škole vstúpilo do zamestnania, preukázalo schopnosť samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť, ktorá skončila z dôvodu ukončenia štúdia, sa neobnovuje ďalším nastúpením na vysokú školu. Súd prvej inštancie sa podľa navrhovateľa nedostatočne zaoberal odôvodnenými životnými nákladmi odporkyne. Podľa slov navrhovateľa súd tiež bez ďalšieho prijal tvrdenie odporkyne o jej údajnej alergii, ktorá jej znemožňuje ubytovať sa na internáte. Odporkyňa pritom navštevuje nočné kluby a bary, ktoré podľa otca určite nemožno pokladať za vhodné prostredie pre alergikov. Životný štýl odporkyne je nepochybne spätý s jej vysokými mesačnými výdavkami. Navrhovateľ nepovažuje za odôvodnené neskromne vysoké sumy, ktoré mesačne odporkyňa vynakladá na život v hlavnom meste.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Zákon o rodine v uvedenom ustanovení vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje na pokrytie jeho potrieb.

Otec v odvolaní namietal správnosť záveru súdu o existencii jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére s poukazom na rôznu rozhodovaciu prax súdov pri posudzovaní tejto otázky. Odvolací súd v inom konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi konania uznesením zrušil rozsudok súdu, ktorý zamietol návrh plnoletej dcéry na zvýšenie výživného z dôvodu, že táto po ukončení stredoškolského štúdia kontinuálne nepokračovala v štúdiu. Je zrejmé, že navrhovateľka je študentkou dennej formy vysokoškolského štúdia a svojim štúdiom si zvyšuje kvalifikáciu a možnosti uplatniť sa v ďalšom živote. Otec v odvolaní namietal nákladný životný štýl svojej dcéry, jej neprimerané výdavky, ako aj rozpor priznania výživného s dobrými mravmi vzhľadom na nezáujem dcéry o neho a jeho rodinu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom tohto konanie je návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania. Vyživovacia povinnosť končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese. Rozhodnutie dieťaťa po skončení jednej vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania. Dieťa dosiahlo vo zvolenom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania a je teda pripravené živiť sa ďalej samo. Rodičia sa môžu dobrovoľne zaviazať prispievať na jeho výživu aj v tomto prípade, avšak nejde o zákonný nárok vyplývajúci z rodinnoprávnych vzťahov, a preto sa ho nemožno s úspechom domáhať na súde žalobou o určenie vyživovacej povinnosti. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom v konaní o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa bolo posúdenie podmienok, či v danom prípade došlo k skutočnostiam, ktoré majú vplyv na zánik vyživovacej povinnosti.

Oprávnená osoba a správa majetku

Čo sa týka samotnej vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, tak v prvom rade si je potrebné uvedomiť, že oprávnenou osobou v tomto vzťahu je vždy dieťa. Výživné sa v zásade považuje za príjem dieťaťa (výživné slúži výlučne na uspokojovanie potrieb dieťaťa), a to aj v tom prípade, ak rozvedený rodič je rozhodnutím súdu zaviazaný platiť výživné druhému rodičovi tohto dieťaťa. Výživné tak nie je možné považovať za príjem rodiča, výživné je vždy príjmom dieťaťa a rodič je len oprávnený preberať výživné v mene maloletého dieťaťa od druhého (povinného) rodiča.

Ďalej na tomto mieste je potrebné si uvedomiť tú skutočnosť, že v čase, kým dieťa nedovŕši plnoletosť, tak majetok tohto dieťaťa vždy spravuje jeho zákonný zástupca (rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. Povinnosť spravovať majetok maloletého dieťaťa je súčasťou zákonného zastupovania tak, ako to je určené v ustanovení § 31 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákonné zastúpenie maloletého dieťaťa však končí momentom, kedy dotknuté dieťa dovŕši plnoletosť. Týmto momentom dieťa v plnom rozsahu nadobúda právo nakladať so svojím majetkom, a teda nadobúda aj právo vo svojom mene preberať súdom určené výživné (v nezmenenej sume). Toto právo nadobúda priamo zo zákona a v zásade nie je potrebné žiadne formálne potvrdenie tejto skutočnosti zo strany súdu. Tu je však potrebné poukázať na skutočnosť, že problematika zmeny spôsobu platenia výživného pri dovŕšení plnoletosti vyživovaného dieťaťa nie je v našom Zákone o rodine nikde výslovne upravená, a tak na túto problematiku existuje viacero právnych názorov. Časť právnej teórie sa tak prikláňa k názoru, že v prípade, ak vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu bola určená súdom tým spôsobom, že povinný rodič poukazuje výživné na dieťa k rukám druhého rodiča, tak je potrebné, aby o zmene spôsobu platenia výživného rozhodol súd ďalším rozhodnutím v tomto znení. Tento prístup však podľa nášho názoru nie je správny, avšak v praxi sa s týmto prístupom možno stretnúť. Pre Vašu istotu, aby sa predišlo prípadným budúcim problémom, je možné podať na súde, v územnom obvode ktorého má Vaša plnoletá dcéra trvalé bydlisko, návrh na zmenu spôsobu platenia výživného, v ktorom uvediete všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa tohto prípadu (najmä je potrebné poukázať na skutočnosť, že Vaša dcéra dovŕšila plnoletosť, a preto máte záujem výživné platiť priamo k jej rukám). Takýto návrh na začatie súdneho konania je možné podať kedykoľvek, pričom súdne konanie o výživnom je oslobodené od platenia súdneho poplatku. Odpoveď na otázku, či takéto súdne konanie iniciovať však závisí okrem iného aj od vzťahov medzi dotknutými osobami (povinný rodič, druhý rodič a plnoleté dieťa).

Zároveň na tomto mieste poukazujeme na skutočnosť, že v prípade výživného na plnoleté dieťa môže súd rozhodovať výlučne iba o skutočnostiach, ktoré boli niektorým účastníkom súdneho konania navrhnuté na prejednanie pred súdom. To inými slovami znamená, že súd nemôže rozhodovať napr. o výške výživného na plnoleté dieťa, pokiaľ to samotné dieťa alebo povinný rodič výslovne nenavrhne v konaní pred súdom.

Príklady z praxe a rady advokátov

Príklad 1: Plnoletá dcéra a nárok na výživné

Dcéra (23-ročná) žije s matkou a jej matkou v spoločnej domácnosti. Skončila strednú školu umeleckého zamerania - animovanú tvorbu. Potom ešte absolvovala štúdium anglického jazyka na dennom štúdiu v jazykovom centre. Ukončila ho štátnicou. Pokúšala sa dostať na vysokú školu, ale zatiaľ neúspešne. Skúša to každý rok; minulý rok sa jej podarilo dostať až na deviatu priečku na VŠMU pri prijímacích pohovoroch, ale brali len 6 uchádzačov. Rok bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a v máji nastúpila u nich na absolventskú prax na sociálnom oddelení. Počas praxe zistila, že je záujem o prácu v grafickom dizajne, ona má však iný odbor - animovanú tvorbu. Preto od septembra tohto roku nastúpila aspoň na vyššie pomaturitné stredné odborné štúdium v odbore grafický dizajn. Otec nesúhlasil s platením výživného.

Odpoveď: To či má plnoletá dcéra nárok na výživné nezávisí od toho, či študuje (aj keď je to pre súdy často veľmi dôležité) resp. koľko má rokov. Na to, aby mala nárok na výživné je dôležité, aby sa sústavne pripravovala na budúce povolanie. Keď niekto študuje, avšak už ide o ďaľšiu školu, súd nemusí priznať nárok na výživné, pretože sústavná príprava na budúce povolanie už skončila. Neustále štúdium na rôznych školách ešte neznamená, že povinnosť rodiča prispievať na výživu stále trvá. Odporúčam Vám preto minimálne konzultáciu u advokáta, ktorý zhodnotí Vašu vec.

Príklad 2: Odmietanie starostlivosti matkou

Študentka, 18 rokov, študuje. Matka sa o ňu odmieta starať a zabezpečovať jej základné potreby. Taktiež sa jej vyhráža vysťahovaním z domu, no vlastníkom rodinného domu, v ktorom bývajú, je jej otec.

Odpoveď: Z vašej strany je potrebné podať návrh na určenie výživného na plnoletého na príslušný okresný súd. Ak výživné bolo určené súdnym rozhodnutím, výživné je povinný otec uhradzovať priamo vám a nie vašej matke. Odporúčame kontaktovať otca a oznámiť mu váš bankový účet, na ktorý nech uhradzuje výživné. Matka vás vyhodiť nemôže, lebo ide o vaše obydlie.

Príklad 3: Vydatá študentka

Dcéra je v maturitnom ročníku, tento mesiac sa vydala a dostávala výživné od svojho otca.

Odpoveď: Dieťa má nárok na výživné, kým nie je schopné sa samo živiť, teda schopné vlastnou prácou a úsilím si hradiť svoje životné náklady. Ak sa vydala, primárna vyživovacia povinnosť prešla na manžela. Vyživovacia povinnosť rodiča je len podporná. Automaticky nárok nestráca. Je potrebné skúmať, či je schopná sa sama živiť, či ju je schopný živiť manžel. Podľa súdnej praxe však má dieťa na výživné nárok ak sa pripravuje na budúce povolanie.

Príklad 4: Nemravný spôsob života a tehotenstvo

Otec platí výživné na dcéru, ktorá dosiahla plnoletosť. Jej spôsob života nepovažuje za mravný. Nielenže sa fláka, prespáva u kadekoho, ale navyše prerušila svoje stredné školstvo. Následne sa zaevidovala na úrade práce a teraz sa zistilo, že je tehotná.

Odpoveď: Ak ste mali výživné priznané súdom, potom môžete prestať platiť výživné, až keď tak rozhodne súd. V takom prípade odporúčam podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Príklad 5: Externé štúdium

Priateľkina dcéra žila so mnou v domácnosti a jej otec žil mimo a platil na ňu výživné. Ona už má 19 rokov, dokončila strednú školu s vyučným listom a pokračuje ďalej vo štúdiu, pretože chce maturovať, avšak teraz už externe. Odstahovala sa od nás k jej priateľovi.

Odpoveď: Pokiaľ má možnosti sa zamestnať a aj schopnosti pracovať a tieto nevyužíva, potom vyživovacia povinnosť jej rodičov zanikla. Ak bola určená súdom, potom sa musí zrušiť súdom.

Príklad 6: Tehotná maloletá

Dcéra nie je 18 rokov stará, ale je tehotná. Má jej biologický otec právnu povinnosť prispievať na výživné? Dcéra opustila školu a má teraz 16 rokov.

Odpoveď: Pokiaľ vaša dcéra nie je stále schopná sa samostatne živiť, čo podľa toho čo uvádzate nie je, potom vyživovacia povinnosť oboch rodičov naďalej trvá.

Príklad 7: Matka a tehotná dcéra

Dcéra je v poslednom ročníku strednej školy a je už matkou, no nie je vydatá. Jej otec podal o zrušenie vyživovacej povinnosti s argumentom, že by sa mal o ňu starať otec dieťaťa.

Odpoveď: Vyživovacia povinnosť zanikne až momentom, kedy nadobudne dieťa schopnosť sa samo živiť, teda vlastnou prácou a úsilím si zarobiť na svoje životné náklady. Súdy väčšinou nezrušia vyživovaciu povinnosť, pokiaľ sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie.

Príklad 8: Nezamestnaná a tehotná

Je potrebné požiadať o zrušenie výživného pre mňa, ak som otehotnela, ale som ešte nezamestnaná?

Odpoveď: Ak je Vášmu rodičovi (matke alebo otcovi) stanovená vyživovacia povinnosť súdnym rozhodnutím a už nenavštevujete dennou formou žiadnu strednú alebo vysokú školu, je potrebné podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa.

tags: #dcera #plnoleta #vyzivne #povinnosti #rodicov

Vyživovacia povinnosť rodičov voči plnoletým deťom: komplexný sprievodca