De lege ferenda: Úvahy o úprave podielového spoluvlastníctva na Slovensku

Podielové spoluvlastníctvo je právny inštitút, ktorý je bežnou súčasťou nášho právneho a ekonomického prostredia. Napriek tomu, niektoré jeho aspekty si zaslúžia hlbšiu analýzu a prípadnú reformu, aby lepšie odrážali potreby spoločnosti a zabezpečili spravodlivé a efektívne riešenie situácií, ktoré v praxi vznikajú. Tento článok sa zaoberá niektorými úvahami de lege ferenda, teda z pohľadu budúcej legislatívnej úpravy, v oblasti podielového spoluvlastníctva na Slovensku.

Predkupné právo spoluvlastníkov - aktuálny stav

Podľa súčasnej právnej úpravy, konkrétne § 140 Občianskeho zákonníka, majú spoluvlastníci predkupné právo k podielu iného spoluvlastníka, ak tento podiel prevádza na tretiu osobu. Toto ustanovenie má za cieľ umožniť existujúcim spoluvlastníkom udržať kontrolu nad vlastníctvom a zabrániť vstupu neznámych osôb do spoluvlastníckeho vzťahu.

Otázka vzdania sa predkupného práva "bianco"

V praxi sa často vyskytuje otázka, či je možné sa predkupného práva platne vzdať aj vopred, teda ešte pred tým, ako konkrétna ponuka na prevod podielu vznikne. Táto otázka je komplikovaná a názory na ňu sa rôznia.

Judikatúra Najvyššieho súdu ČR

Judikatúra českého Najvyššieho súdu (NS ČR) sa touto problematikou zaoberala a dospela k záverom, ktoré naznačujú, že za určitých okolností je možné sa predkupného práva vopred vzdať. Dôležité je však zdôrazniť, že tieto rozhodnutia sa týkajú konkrétnych prípadov a je potrebné ich interpretovať opatrne.

  • NS ČR, 22 Cdo 446/2002: Súd uviedol, že ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka je dispozitívne a spoluvlastníci sa od neho po dohode môžu odchýliť. Dohoda spoluvlastníkov o tom, že každý z nich samostatne prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je taktiež dohodou o tom, že predkupné právo nebude uplatnené.
  • NS ČR, 22 Cdo 1599/2003: Súd potvrdil, že ak spoluvlastníci vyjadria súhlas s predajom podielu tretej osobe a neuplatnia si predkupné právo, nejde o absolútne neplatný právny úkon.
  • NS ČR, 22 Cdo 419/2008: Súd zdôraznil, že ak bol spoluvlastník oboznámený s úmyslom iného spoluvlastníka predať podiel a vyjadril súhlas s týmto predajom a s tým, že nebude uplatňovať predkupné právo, nemôže po následnom predaji toto právo úspešne uplatniť.

Z týchto rozhodnutí vyplýva, že dohoda o vzdaní sa predkupného práva je možná, ak je jasná, určitá a vzťahuje sa na konkrétny prevod. Otázkou však zostáva, či je možné platne sa vzdať predkupného práva aj v situácii, keď nie sú známe všetky podmienky prevodu alebo keď sa dohoda týka budúceho, neurčitého prevodu.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť lege artis: Vysvetlenie

Argumenty proti "bianco" vzdaniu sa práva

Existujú argumenty, ktoré spochybňujú platnosť "bianco" vzdania sa predkupného práva. Jedným z nich je, že predkupné právo vzniká až v momente, keď sa objaví konkrétna ponuka na prevod podielu. Dovtedy ide len o akúsi "potenciálnu" možnosť, ktorej sa nemožno platne vzdať. Ďalším argumentom je, že takéto vzdanie sa práva by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, najmä ak by viedlo k znevýhodneniu jedného zo spoluvlastníkov.

§ 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka

Dôležité je tiež zohľadniť ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu v budúcnosti len vzniknúť, je neplatná. Toto ustanovenie by mohlo byť prekážkou pre platné "bianco" vzdanie sa predkupného práva.

De lege ferenda

Z pohľadu budúcej právnej úpravy by bolo vhodné zvážiť, či by sa nemala táto otázka jednoznačnejšie upraviť. Možnosti sú rôzne:

  1. Výslovné zakotvenie možnosti "bianco" vzdania sa predkupného práva: Toto by prinieslo právnu istotu a umožnilo spoluvlastníkom flexibilnejšie nakladať so svojimi právami. Je ale nevyhnutné stanoviť podmienky, za ktorých by bolo takéto vzdanie sa práva platné, aby sa predišlo jeho zneužitiu.
  2. Zákaz "bianco" vzdania sa predkupného práva: Toto by posilnilo ochranu spoluvlastníkov a zabránilo situáciám, kedy by sa niekto vzdal svojho práva bez toho, aby si plne uvedomoval dôsledky.
  3. Kompromisné riešenie: Napríklad stanoviť, že "bianco" vzdanie sa predkupného práva je možné len za určitých, zákonom stanovených podmienok, napríklad ak je dohoda uzavretá vo forme notárskej zápisnice a obsahuje poučenie o právnych dôsledkoch.

Právo spoluvlastníka na informácie z katastra nehnuteľností

Ďalšou oblasťou, ktorá si zaslúži pozornosť, je právo spoluvlastníka na prístup k informáciám z katastra nehnuteľností. Konkrétne ide o sprístupnenie zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorej účastníkom sám nebol, a na sprístupnenie údaja o tom, za akú cenu bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti predaný tretej osobe.

Aktuálna právna úprava

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov upravujú túto problematiku.

Prečítajte si tiež: Súčasný stav invalidného dôchodku

Interpretácia a aplikačná prax

V aplikačnej praxi sa vyskytujú rôzne problémy a nejasnosti pri sprístupňovaní týchto informácií. Napríklad, ak je v zmluve uvedená cena za celý predmet prevodu (teda nielen za spoluvlastnícky podiel), je otázne, či má spoluvlastník právo na sprístupnenie celej ceny alebo len časti, ktorá sa týka jeho podielu. Ďalším problémom je, ak je údaj o cene označený ako obchodné tajomstvo.

De lege ferenda

Z pohľadu budúcej právnej úpravy by bolo vhodné:

  1. Jasnejšie definovať rozsah práva spoluvlastníka na informácie z katastra: Toto by malo zahŕňať aj právo na informáciu o cene prevádzaného podielu, a to aj v prípade, ak je cena v zmluve uvedená kumulatívne za celý predmet prevodu.
  2. Upraviť postup v prípade, ak je údaj o cene označený ako obchodné tajomstvo: Je potrebné nájsť rovnováhu medzi ochranou obchodného tajomstva a právom spoluvlastníka na informácie potrebné na uplatnenie jeho práv.
  3. Zjednotiť aplikačnú prax: Je potrebné zabezpečiť, aby orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností postupovali pri sprístupňovaní informácií jednotne a v súlade so zákonom.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je ďalší inštitút, ktorý si zaslúži pozornosť z pohľadu de lege ferenda. Súčasná právna úprava je pomerne zložitá a v praxi spôsobuje mnohé problémy, najmä v súvislosti s podnikateľskými aktivitami manželov.

Modifikácia BSM dohodou

Ustanovenie § 143a Občianskeho zákonníka umožňuje manželom modifikovať BSM dohodou, ktorá musí mať formu notárskej zápisnice. Manželia môžu BSM rozšíriť, zúžiť alebo dohodnúť jeho vznik ku dňu zániku manželstva.

Zúženie BSM

Zúženie BSM je jednou z možností, ako môžu manželia upraviť svoje majetkové vzťahy. Dohoda o zúžení BSM sa môže týkať len vecí, ktoré sa stanú predmetom BSM v budúcnosti, nie vecí, ktoré už v BSM sú.

Prečítajte si tiež: Zdravotná starostlivosť Lege Artis

Problémy v praxi

V praxi sa vyskytujú problémy napríklad pri určení, či sa dohoda o zúžení BSM môže týkať len jednotlivých konkrétnych častí majetku alebo len všeobecnej zmeny rozsahu BSM. Ďalším problémom je, ako sa posudzujú prírastky a úžitky k veci, ktorá nepatrí do BSM z dôvodu výlučného vlastníctva jedného z manželov.

De lege ferenda

Z pohľadu budúcej právnej úpravy by bolo vhodné:

  1. Zjednodušiť právnu úpravu BSM: Je potrebné odstrániť nejasnosti a zjednotiť aplikačnú prax.
  2. Zvážiť možnosť širšej modifikácie BSM dohodou: Napríklad umožniť manželom dohodnúť sa aj na tom, že určité veci, ktoré už sú v BSM, budú patriť do výlučného vlastníctva jedného z manželov.
  3. Upraviť postavenie veriteľov v prípade zúženia BSM: Je potrebné zabezpečiť, aby veritelia neboli zúžením BSM poškodení.

tags: #de #lege #ferenda #podielové #spoluvlastníctvo

Ďalšie články