
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je komplexná oblasť, ktorá sa riadi nielen medicínskymi poznatkami, ale aj právnymi predpismi a etickými princípmi. Jedným z kľúčových pojmov v tejto oblasti je "lege artis" poskytovaná starostlivosť. Čo presne tento pojem znamená a ako sa prejavuje v praxi? Aké sú práva a povinnosti lekárov a pacientov v kontexte lege artis? Tento článok sa pokúsi poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, pričom vychádza z existujúcich právnych predpisov a relevantných zdrojov.
Pojem "lege artis" je latinský výraz, ktorý v preklade znamená "podľa pravidiel umenia". V kontexte zdravotnej starostlivosti sa tento pojem používa na označenie postupu, ktorý je v súlade s aktuálnymi poznatkami lekárskej vedy a overenými medicínskymi postupmi. Cieľom lege artis poskytovanej starostlivosti je dosiahnuť čo najlepší možný výsledok pre pacienta pri rešpektovaní jeho práv a dôstojnosti.
Na úvod je dôležité si uvedomiť, že oblasť zdravotnej starostlivosti je regulovaná množstvom právnych predpisov. JUDr. Ivan Humeník, PhD., počas právneho workshopu zdôraznil, že pri výklade práva je potrebné hľadať princípy a pravidlá v prameňoch práva, ktoré nás môžu usmerňovať. Okrem špecifických predpisov, ktoré sa priamo týkajú liekov a pacientov, je potrebné brať do úvahy aj predpisy, ktoré sa týkajú zdravotnej starostlivosti ako takej, ako napríklad Ústava SR.
Pojem "lege artis" je definovaný v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona je obsahom povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť "lege artis" konať v súlade s dosiahnutými poznatkami lekárskej vedy. To znamená, že lekár je povinný postupovať tak, ako by v danej situácii postupoval iný lekár s rovnakou kvalifikáciou a skúsenosťami, ktorý by mal k dispozícii rovnaké informácie a zdroje.
Lege artis postup zahŕňa niekoľko kľúčových komponentov:
Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku
Použitie lieku "off-label" znamená použitie lieku na iný účel, v inej dávke alebo iným spôsobom, ako je uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku (SPC). JUDr. Humeník uviedol, že európska regulácia neupravuje priamo, či sa môže používať off label. V slovenskej právnej úprave je kľúčový paragraf 46, ktorý hovorí o používaní hromadne vyrábaných liekov na základe povolenia a následných výnimkách.
Použitie lieku off-label môže byť v niektorých prípadoch lege artis postupom, ak existujú vedecké dôkazy o účinnosti a bezpečnosti lieku pri danom použití a ak iné možnosti liečby zlyhali alebo nie sú vhodné. V takýchto prípadoch je však lekár povinný pacienta o tomto použití informovať a získať jeho informovaný súhlas.
Mgr. Katarína Tomková sa venovala otázke úhrady zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami. Zdôraznila, že postupovať správne (lege artis) nie je závislé na rozsahu úhrady zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou. To znamená, že lekár má povinnosť poučiť pacienta o možnosti liečby, aj keď liečba nie je vzhľadom na indikačné obmedzenia hradená, ak vie, že je možná daná liečba daným liekom, ktorý je registrovaný, ale nie je kategorizovaný.
V prípade, že lekár neposkytne zdravotnú starostlivosť "lege artis", prichádza do úvahy právna zodpovednosť, ktorá môže byť administratívna, občianskoprávna alebo trestnoprávna. Vo všeobecnosti je lekár povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, pričom v prípade, že zdravotná starostlivosť nie je poskytnutá správne, je potrebné preukázať porušenie povinnosti postupovať správne.
Osobitná zodpovednosť sa týka vedľajších účinkov liekov, kedy je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedný aj za vedľajšie účinky liekov, či už sú alebo nie sú predpokladané. Pri off-label použití liekov je táto zodpovednosť komplikovanejšia.
Prečítajte si tiež: Sirotský dôchodok – vaše práva
Pacient má právo na správne poskytovanú zdravotnú starostlivosť, čo zahŕňa aj právo na lege artis postup. Medzi ďalšie práva pacienta patrí:
Pacient má zároveň aj povinnosti, medzi ktoré patrí:
Lekár má právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Toto právo mu umožňuje odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti v prípadoch, ktoré sú v rozpore s jeho svedomím (napr. umelý potrat).
Lekár má zároveň aj povinnosti, medzi ktoré patrí:
Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ktorý je súčasťou zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stanovuje základné etické princípy, ktorými sa má zdravotnícky pracovník riadiť pri výkone svojho povolania. Medzi tieto princípy patrí:
Prečítajte si tiež: Podmienky starostlivosti o dieťa
Slovenský zákonodarca ustanovil len prípady, kedy môže poskytovateľ odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa § 12 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti môže poskytovateľ odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak:
Odmietnutím návrhu na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti však nie je dotknuté právo pacienta na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je uzatvorená v písomnej alebo ústnej forme medzi poskytovateľom a pacientom podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. V častiach, v ktorých sa zmluva odchyľuje od všeobecných obchodných podmienok (VZP) poskytovateľa, má prednosť úprava obsiahnutá v zmluve.
Telemedicína predstavuje doplnkový spôsob poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti v situácii, kedy nie je fyzická prítomnosť pacienta v zariadení možná. Na telemedicínu je možné použiť len také platformy, ktoré zaručujú bezpečnosť komunikácie a minimalizujú riziko úniku osobných údajov.
tags: #právo #na #lege #artis #poskytovanú #starostlivosť