
Dedenie predstavuje komplexný proces prechodu práv a povinností zo zomrelého (poručiteľa) na jeho dedičov. Tento proces sa netýka len aktív, ale aj pasív, teda dlhov. Dedičstvo môže byť prijaté alebo odmietnuté, pričom každá z týchto možností má svoje právne dôsledky. V prípade prijatia dedičstva sa dedič stáva zodpovedným za dlhy poručiteľa, avšak táto zodpovednosť je obmedzená výškou zdedeného majetku.
Zisťovanie existencie dlhov poručiteľa je primárne povinnosťou notára, ktorý v konaní o dedičstve vystupuje ako súdny komisár. Notár má špecifické postavenie a koná samostatne na základe poverenia súdu prvej inštancie. Jeho rozhodnutia majú rovnakú právnu silu ako rozhodnutia súdu prvej inštancie. Konanie o dedičstve sa začína buď z úradnej povinnosti, alebo na návrh.
V rámci konania o dedičstve majú dediči možnosť navrhnúť súdu, aby vyzval veriteľov poručiteľa na oznámenie svojich pohľadávok v stanovenej lehote.
Ak sa dedič rozhodne dedičstvo prijať, nadobúda nielen majetok, ale aj dlhy. Zákon však pamätá na ochranu dedičov a obmedzuje ich zodpovednosť za dlhy poručiteľa len do výšky zdedeného majetku. Dedič zodpovedá len za tie dlhy, ktoré vznikli za života poručiteľa a ich splnenie nie je viazané iba na jeho osobu.
V prípade peňažných záväzkov dedič zodpovedá len do výšky hodnoty zdedeného majetku. Okrem toho, dedič zodpovedá aj za primerané náklady vynaložené na pohreb poručiteľa. Ak je dedičov viac, každý z nich zodpovedá len do výšky svojho dedičského podielu.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Príklad: Ak dedič A zdedil 50 % dedičstva, dedič B 30 % a dedič C 20 %, zodpovednosť za dlhy sa rozdelí v rovnakom pomere. Ak bolo dedičstvo v hodnote 100 000 EUR a dlh 150 000 EUR, dedič A zodpovedá za dlh do výšky 50 000 EUR, dedič B do výšky 30 000 EUR a dedič C do výšky 20 000 EUR.
Druhou možnosťou je dedičstvo odmietnuť. Dedič však musí odmietnuť dedičstvo ako celok, nie iba dlhy. Odmietnutie dedičstva je možné vykonať písomným podaním na súd alebo ústne do zápisnice.
Dedič môže s veriteľom uzatvoriť dohodu o vysporiadaní dlhu. Jednou z možností je prenechanie dedičstva veriteľovi, čo sa využíva najmä v prípadoch, keď sú dlhy vyššie ako hodnota dedičstva (predĺžené dedičstvo). Ak nie je možné dosiahnuť dohodu a dedičstvo je predĺžené, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.
V momente, keď sa dedič rozhodne prijať dedičstvo, ručí za záväzky poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak si tieto záväzky neplní, veriteľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorá sa vykonáva len do výšky nadobudnutého dedičstva.
Dedičské konanie upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). CMP neurčuje lehoty, ktoré by notár ako súdny komisár musel dodržiavať, avšak súd v rozhodnutí o poverení notára uvedie lehotu, v ktorej by sa dedičské konanie malo skončiť.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Miestne príslušným na konanie o dedičstve je súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu. Ak nie je možné určiť príslušnosť týmto spôsobom, určí sa podľa miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa.
CMP nahradil inštitút osvedčenia o dedičstve uznesením o dedičstve a rozšíril pôsobnosť notára v konaní o dedičstve na všetky procesné úkony okrem úkonov vymedzených v § 161 ods. 2 CMP. CMP tiež reflektuje na situácie, kedy v priebehu konania o dedičstve dôjde k úmrtiu dediča poručiteľa a zakotvuje moderné formy elektronickej komunikácie.
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedenie môže prebiehať na základe závetu alebo zo zákona. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákona, ktorý rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín. Tieto skupiny určujú poradie, v ktorom sa príbuzní dostávajú k možnosti dediť.
Závet musí mať písomnú formu a mal by obsahovať presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môže byť kedykoľvek zrušený. Závetom nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (potomkov z 1. dedičskej skupiny) bez závažného dôvodu.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak poručiteľ opomenie neopomenuteľných dedičov, ak závet nie je napísaný a podpísaný vlastnoručne (holografný závet), alebo ak ho spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony.
Dedičské konanie sa začína automaticky po úmrtí osoby na základe oznámenia z matriky. Súd poverí notára, ktorý zisťuje okruh dedičov, obsah závetu a rozsah majetku a dlhov poručiteľa.
Ak sa po skončení dedičského konania objaví ďalší majetok zomrelého, môže sa začať dodatočné konanie o dedičstve.
S dedičským konaním sú spojené poplatky, ktoré upravuje Vyhláška č. 31/1993 Z. z. a Zákon č. 71/1992 Zb. Výšku poplatku upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa pripočítajú hotové výdavky notára a DPH.
Ak dedič prijme dedičstvo, zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Ak dedič tieto dlhy neplní, veriteľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
Exekúcia sa vykonáva len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Dedič môže namietať premlčanie, zánik dlhu úhradou alebo iné skutočnosti, ktoré by znižovali alebo vylučovali jeho zodpovednosť za dlh.
V prípade, že je dedičstvo predlžené, dedič môže zvážiť možnosť osobného bankrotu (oddlženia), ktorý mu umožní zbaviť sa časti dlhov.
S dedičským konaním sa môžu spájať aj trestnoprávne aspekty, napríklad podvodné konanie dedičov, falšovanie závetov alebo zatajovanie majetku.