
Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom je založený na princípe zmluvnej voľnosti, kde má fyzická osoba právo na prácu, slobodnú voľbu zamestnania, spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a ochranu proti nezamestnanosti. S uzatvorením pracovného pomeru vznikajú obom stranám rozsiahle práva a povinnosti, ktorých súčasťou je aj inštitút dovolenky. Článok sa zameriava na práva a povinnosti učiteľov v súvislosti s dovolenkou a práceneschopnosťou (PN).
Právna úprava dovolenky zamestnancov je obsiahnutá v ustanoveniach § 100 až § 117 Zákonníka práce (ZP). Podľa pôvodného Zákonníka práce sa rozlišovalo päť druhov dovoleniek, no po prijatí nového Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2002 sa táto štruktúra zmenila.
Základnou podmienkou vzniku nároku zamestnanca na dovolenku za kalendárny rok je, že zamestnanec vykonával u zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Do počtu odpracovaných dní sa započítavajú aj sviatky pripadajúce na bežný pracovný deň zamestnanca, čas materskej a rodičovskej dovolenky (prvých 28 týždňov, príp. 37 týždňov osamelej matky), čas výkonu verejnej funkcie, výkon občianskych povinností a čas zameškaný pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa.
Ak zamestnanec splní základnú podmienku odpracovania 60 dní a pracovný pomer trval nepretržite celý kalendárny rok, vznikne mu nárok na dovolenku za kalendárny rok. Ak pracovný pomer netrval nepretržite celý kalendárny rok, vznikne zamestnancovi nárok na pomernú časť dovolenky za príslušný kalendárny rok, ktorá je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Ak zamestnanec u toho istého zamestnávateľa nebude vykonávať v kalendárnom roku prácu aspoň 60 dní, nevznikne mu nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, ale vznikne mu nárok na dovolenku za odpracované dni v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v roku.
Prečítajte si tiež: Výzvy spojené s bývaním učiteľov
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľov škôl a ich zástupcov, učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov, asistentov učiteľov (od 1. 9. 2021) a vychovávateľov je najmenej päť týždňov.
Dodatková dovolenka patrí zamestnancovi, ktorý pracuje trvalo pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnancovi, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Za dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy, musí sa vyčerpať prednostne pred dovolenkou za kalendárny rok alebo pred dovolenkou za odpracované dni.
Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa vypočítava zo mzdy zaúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, pričom rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok.
Práceneschopnosť (PN) môže byť zamestnancovi uznaná v prípade choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Počas prvých 10 dní PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca zamestnávateľ, od 11. dňa ich vypláca Sociálna poisťovňa. Od prvého do tretieho dňa má zamestnanec nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa PN má nárok na 55 % zo spomínaného základu.
Počas PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za každých ďalších 21 neodpracovaných dní sa dovolenka kráti o ďalšiu 1/12. Ak je zamestnanec PN z dôvodu pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, dovolenka sa mu nekráti.
Prečítajte si tiež: Podmienky ukončenia pracovného pomeru učiteľa
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa má každá matka nárok na materskú dovolenku v trvaní 34 týždňov. Obdobie poberania materskej dovolenky sa posudzuje ako výkon práce, preto sa riadna dovolenka zamestnancovi nekráti. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na úlohy a potreby spoločnosti. Ak zamestnávateľ určuje dovolenku po častiach, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne, ak sa nedohodnú inak. Zamestnávateľ môže zamestnancovi dovolenku zrušiť alebo ho z dovolenky odvolať, v takom prípade mu ale musí preplatiť náklady, ktoré mu tým vznikli.
Celú dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok, by mal vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak to nie je možné, zamestnávateľ mu nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ju čerpať nemohol. Čerpanie prenesenej dovolenky musí zamestnávateľ určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnanec neminie dovolenku ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou mu prepadne. Podľa zákona sa totiž prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.
Inovačné vzdelávanie spadá pod individuálny profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov a nie je povinný. Funguje na dobrovoľnej báze teda aby motivoval zamestnancov pracovať na aktualizácii a rozšírení si profesijných kompetencií napr. aj formou príplatku vo výške 3% ku mzde za vzdelávací program v rozsahu minimálne 50 hod. za program. V každom prípade nie je podmienený a ani sa nevylučuje s inou formou vzdelávania. Príplatok za profesijný rozvoj nie je viazaný na pracovnú pozíciu. Maximálna výška príplatku za profesijný rozvoj je 12%.
Prečítajte si tiež: Pracujúci učitelia-dôchodcovia a obmedzenia