
Dedičské konanie je proces, ktorý preverí aj tie najsilnejšie vzťahy. Nejde len o majetok, ale aj o zachovanie dôstojnosti a vzťahov. Včasná príprava, znalosť pravidiel a ochota komunikovať dokážu zložitý proces premeniť na férovú a dôstojnú rozlúčku. Ak si nie ste istí, neváhajte sa poradiť s notárom. Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na dedenie, ako sa vyhnúť sporom a ako zabezpečiť spravodlivé rozdelenie majetku.
Mnoho seniorov vlastní rôzny, aj nehnuteľný majetok. Domy, byty, ale aj pozemky. Často dedičstvo celých predošlých generácií, ktoré bolo nadobudnuté v pote tváre a mozoľmi našich predkov. Preto je prirodzené, že ako im v jeseni života sily ubúdajú, myslia na to, ako si usporiadajú aj svoje majetkové záležitosti. Podobe rozmýšľala aj pani Štefánia. Tá vlastnila okrem svojho domu aj viacero rolí v celom chotári obce. Keďže muž sa pominul už dávnejšie, je už jedinou vlastníčkou. Už sa u nej vystriedali viaceré deti aj vnuci a nenápadne zisťovali, či nemá nejaké plány so svojim majetkom. „Predsa len“, hovorili oni, „treba rozmýšľať do budúcnosti, radšej sa rozhodnúť teraz.“. „Notári si priveľa pýtajú“, ďalej naliehali, „načo sa s tým ťahať do dedičského konania.“. Pani Štefánia teda začala rozmýšľať. Nebolo jej po chuti „prepisovať majetky“ už teraz, bála sa, že potom jej nič neostane a kde potom dožije? Ako teda postupovať?
Za života môže ktokoľvek svoj majetok darovať alebo predať. Každý má totiž právo sa svojho majetku zbaviť ako uzná za vhodné, za čo ale potom aj musí niesť dôsledky. Výnimkou z nevratnosti darovania je možnosť domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Takéto prípady ale končia na súdoch, kde konanie môže trvať dlhší čas a môže mať otázny výsledok. Ak sa senior takto „zbaví“ majetku ešte za svojho života, vzniká vážne riziko, že reálne môže prísť o dôstojné bývanie, ak ešte za života prevedie nehnuteľnosť, v ktorej doteraz býval. Ako sme uviedli v jednom z našich predošlých príspevkov, ani zriadenie vecného bremena nemusí situáciu adekvátne vyriešiť a zabezpečiť dôstojný život seniora. Svoje by o tom vedela povedať pani Gizela, s ktorej prípadom sa stretli pracovníci Centra právnej pomoci. Toľko do nej deti húdli s prísľubom, že sa o ňu postarajú, až im „prepísala“ celý dom.
V dnešnom slovenskom práve (na rozdiel od minulosti a na rozdiel od toho, s čím sa uvažuje v budúcnosti) nie je možná tzv. dedičská zmluva ani darovanie pre prípad smrti. Jediné, čo môže žijúci vlastník urobiť pre prípad smrti, je zriadenie závetu. Závet môže poručiteľ spísať aj sám, avšak môžeme len odporučiť služby notára. každý takýto závet je uložený v notárskom registri závetov a pri každom otvorení dedičského konania sa vykoná šetrenie, či náhodou v tomto registri neexistuje závet po tejto osobe. Pri závete treba ale myslieť na to, že nie je možné ním naložiť so svojim majetkom akokoľvek, ale treba rešpektovať podiely tzv. neopomenuteľných dedičov. Kto to nebude rešpektovať, dopadne ako pán Vincent, ktorý v dobrej viere vlastnoručne písaným závetom chcel odkázať svoj majetok svojmu vnukovi. Žiaľ, závet napísal na stroji a len ho vlastnoručne podpísal. Dedičia sa môžu v dedičskom konaní dohodnúť o tom ako si podelia majetok.
Ako vidieť, neexistuje jedna jednoznačná rada. Každý spôsob má svoje plusy aj mínusy. Každý by však mal myslieť na to, ako bude postarané oňho a taktiež doteraz normálne fungujúce vzťahy v rodine sa môžu po rozdelení majetku ešte za života radikálne zmeniť. Seniori sú často vedení dobrými úmyslami pomôcť deťom a vnúčatám, avšak zabúdajú na seba a nenechajú si ani len tie povestné „zadné vrátka“. Preto je možné len a len odporučiť poradiť sa u odborníkov a taktiež si nechať u odborníkov vypracovať potrebnú zmluvnú dokumentáciu. Na základnú orientáciu v právnom probléme a nasmerovanie ďalej môže ktokoľvek využiť služby Centra právnej pomoci, tzv. predbežnú konzultáciu v trvaní maximálne jednej hodiny za poplatok 4,50 €.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Dedičské konanie nepredstavuje jednoduchú záležitosť a často ho sprevádzajú spory o majetok. Každý dedič by si mal však uvedomiť, že závet alebo dedenie zo zákona je právne záväzné. Od ochoty dedičov dohodnúť sa o rozdelení majetku a uzavrieť následne dedičskú dohodu závisí rýchlosť dedičského konania a vydanie osvedčenia o dedičstve. Dedičské konanie býva však v mnohých prípadoch problematické a dedičia nie sú schopní zhodnúť sa na rozdelení deleného majetku. Predísť dedičským sporom sa často dá, a to dodržaním zákona.
„Dedičské podiely poručiteľ dedičom delí v závete. Závet mu dáva voľnosť, prihliadať musí na neopomenuteľných dedičov. Pri neexistencii testamentu prichádza na rad dedenie zo zákona. Občiansky zákonník presne určuje veľkosť dedičských podielov pri jednotlivých dedičských skupinách. Pozná štyri dedičské skupiny. Najčastejšie sa uplatní dedenie podľa prvej dedičskej skupiny, kde dedia deti a manžel poručiteľa, každý rovným dielom. V prípade, že poručiteľ nemal deti, tak manžel poručiteľa nemôže dediť sám podľa prvej skupiny a nasleduje dedenie podľa druhej skupiny, kde dedia manžel, poručiteľovi rodičia a takzvané spolužijúce osoby. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. V druhej skupine nemôžu samostatne dediť spolužijúce osoby, a preto ak poručiteľ v čase smrti nemal manžela ani rodičov, nastupuje dedenie podľa tretej skupiny. Zákon teda presne určuje pravidlá dedenia. Ak dedí zo zákona dcéra poručiteľa, dedí podľa prvej skupiny. Všetkým deťom poručiteľa sa dostane rovnaký podiel z dedičstva. Ak nededí niektoré z detí poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda vnuci poručiteľa.
„Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom. Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa - neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva. Či má závetný dedič nárok na dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete, závisí od toho, kto je závetným dedičom. Ak je to tretia osoba bez príbuzenského vzťahu, napríklad priateľka poručiteľa, nemá nárok žiadať dedičstvo nezahrnuté v závete, pretože chýba dedičský titul. Môže dostať len to, čo jej bolo závetom odkázané. Ak mal napríklad poručiteľ dvoch synov a vlastnil dve nehnuteľnosti a závetom odkáže jednému synovi celú nehnuteľnosť, druhá nehnuteľnosť sa bude dediť podľa prvej dedičskej skupiny, každý syn rovným dielom. Uvedené platí za predpokladu, ak opomenutý dedič uzná závet, teda súhlasí, aby jeho brat dostal dom, tak ako mu to bolo odkázané v závete. Opomenutý dedič môže namietať relatívnu neplatnosť závetu a žiadať, aby sa mu dostalo aspoň toľko, koľko mu garantuje zákon, teda pri maloletých potomkoch celý zákonný dedičský podiel a pri plnoletých potomkoch aspoň polovica z ich zákonného podielu. Je tu možnosť namietať aj takzvanú absolútnu neplatnosť závetu ako celku, o čom by rozhodol súd v osobitnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu.
Dedičské konanie sa začína približne mesiac po smrti poručiteľa. Notár, ktorému je spis pridelený, začne šetrenie o majetku poručiteľa a to môže trvať dva až šesť mesiacov, podľa rýchlosti inštitúcií, s ktorými v tomto spolupracuje. Osloviť musí banky aj kataster nehnuteľností, nahliadnuť do evidencie vozidiel a podobne. Ak sa dedičia dohodnú na prvom pojednávaní, môže notár vec ukončiť dedičským rozhodnutím, teda vydaním osvedčenia o dedičstve.
Hádky medzi príbuznými často spôsobuje aj darovanie nehnuteľnosti niektorému z potomkov. V dedičskom konaní následkom toho pomerne často nastáva situácia, keď sa niektorý z dedičov cíti ukrivdený, pretože dostal menej napríklad ako súrodenec, ktorý sa staral o chorú matku. „V praxi sa notári často stretávajú so snahou dedičov napadnúť darovaciu zmluvu, na základe ktorej poručiteľ za života previedol nehnuteľnosť na niektorého z dedičov. Treba si však uvedomiť, že nejde o prípad vydedenia. Ak poručiteľ darovaciu zmluvu podpísal pri plnom vedomí, nebol pod vplyvom liekov, netrpel psychickou chorobou ani pod nátlakom, je zbytočné púšťať sa do súdneho sporu,“ vysvetľuje právnička. Ak by bol poručiteľ pod vplyvom liekov alebo mal vážnu psychickú chorobu, prípadne bol na neho vyvíjaný nátlak, tak by podľa právničky išlo o dôvody, ktoré by zakladali neplatnosť darovacej zmluvy. V takomto prípade je možné zmluvu napadnúť. Ak však zmluva spĺňa právne náležitosti, je zbytočné očakávať, že ju súd vyhlási za neplatnú.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
To, že najviac dedičských sporov sa týka dedenia nehnuteľností, dokazujú aj problémy týkajúce sa delenia dedenej poľnohospodárskej pôdy. Zákon totiž zakazuje rozdeliť poľnohospodársku pôdu tak, aby vznikla parcela s výmerou menšou ako 2 000 štvorcových metrov, a teda spoluvlastnícky podiel v takejto výmere. Pri lese ide výmeru 5 000 štvorcových metrov. Ak sa v takomto prípade dedičia nedohodnú, musí rozhodnúť súd.
Nezhody pri dedičstve môžu medzi súrodencami vyústiť až do nepríjemných hádok. Naša diváčka sa dostala počas dedičského konania na čiernu listinu medzi súrodencami. Denisu si rodičia osvojili keď mala rok. Vychovávali ju ako svoju. Okrem nej mali ešte ďalšie dve staršie deti. "Keď sme boli malí, tak sme vychádzali spolu dobre. Adopciou sa stáva plnohodnotným členom rodinyOsvojením, teda adopciou, sa dieťa stáva plnohodnotným členom rodiny. A to nie len rodičov, ale aj starých rodičov či širšieho príbuzenstva. "A zároveň momentom právoplatnosti rozsudku o osvojení zanikajú väzby s pôvodnou biologickou rodinou. Pokiaľ to prenesieme do vzťahu dedenia, tak po pôvodných biologických rodičoch alebo iných príbuzných už toto dieťa nededí a bude dediť po osvojiteľoch," hovorí právnička Bronislava Pavelková.
Iný prípad je, pokiaľ sa dodatočne zistí, že sa neuskutočnilo dedičské konanie s niekým, kto ako dedič mal byť zúčastnený na konaní. "Napríklad keď je dieťa o ktorom sa nevedelo alebo by to mohol byť aj prípad, keď viete, že niekde dieťa je, ale neviete ho nájsť. Napríklad sa odsťahoval do Ameriky. Občiansky zákonník s tým počíta a to je tzv. ochrana oprávneného dediča," dodala Pavelková. Právo na vydanie časti dedičstvaOprávnený dedič je ten, čo nededil, ale dediť mal. Takéto dieťa si môže voči ostatným dedičom uplatniť žalobou právo na vydanie tej časti dedičstva, ktorá mu patrí.
Zdedený byt či dom vie v rodine narobiť viac vrások než radosti. Emócie, spomienky aj rozdielne predstavy dedičov často spôsobujú zbytočné hádky. Ak však k predaju pristúpite s chladnou hlavou a využijete pomoc odborníkov, celý proces môže prebehnúť férovo, bez sporov a ešte aj s výhodným výsledkom. Predaj zdedenej nehnuteľnosti môže byť zložitým procesom plným emócií a potenciálnych konfliktov medzi dedičmi, tak rátajte s emóciami aj konfliktmi. Ako efektívne zvládnuť tento krok, predísť nedorozumeniam a získať z predaja maximum? Kľúčom je nielen dodržiavanie zákonov, ale aj nadhľad a pomoc odborníkov, ktorí dokážu proces uľahčiť a zabezpečiť, aby všetko prebehlo hladko a spravodlivo pre všetkých zúčastnených.
Bohaté skúsenosti s problémami okolo dedičstva nemajú len advokáti a notári, ale aj realitní makléri. Tí do procesu nakladania s dedičstvom vstupujú až po dedičskom konaní a do veľkej miery môžu pomáhať predchádzať konfliktom medzi dedičmi. „Ako príklad môžem uviesť prípad, kedy nehnuteľnosť zdedilo šesť dedičov. Traja z nich žili na východnom Slovensku, traja na západnom a vôbec medzi sebou nekomunikovali, pretože boli rozhádaní kvôli majetku,“ začína rozprávanie Karin Zápalová, odborníčka v oblasti realít a majiteľka realitnej kancelárie KARIN & PARTNERS. Uvádza podľa nej dosť typický príklad, ktorý ilustruje dianie po zdedení nehnuteľnosti. „Rodičia ešte pred smrťou napísali časť nehnuteľnosti len na niektoré z detí, zatiaľ čo druhá časť, po otcovi, sa dedila rovnomerne podľa zákona, keďže sa jednalo o vlastných súrodencov,“ pokračuje K. Zápalová. Nehnuteľnosť chceli dediči predať a peniaze si rozdeliť. Kameňom sporu sa stal spôsob delenia. Tí súrodenci, ktorí mali dostať väčší podiel, argumentovali tým, že sa o otca starali a že to bola jeho vôľa, aby im pripadla väčšia časť. Ostatní nesúhlasili…
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
„V tejto situácii musí realitný maklér vystupovať ako mediátor. Vysvetľovala som dedičom, že majetok treba rozdeliť podľa zákonných podielov. Jeden zo súrodencov však trval na tom, že chce rovnaký podiel ako ostatní, bez ohľadu na to, koľko mu podľa patrí,“ hovorí Zápalová. Situácia bola zložitá, hoci nie výnimočná. Ale pravda je taká, že okrem určenia hodnoty nehnuteľnosti, nájdenia kupca nehnuteľnosti a zabezpečenia všetkých administratívnych záležitostí strávila väčšinu času rozhovormi s dedičmi. „Je určite užitočné, ak pri delení majetku pri predaji pomáha niekto, kto má nadhľad a nie je v situácii priamo emočne zainteresovaný a má prehľad v zákonoch. Zároveň potrebuje veľkú dávku citlivosti a empatie,“ je presvedčená K. Zápalová.
Samozrejme, nie je nutné, aby sa do predaja zdedenej nehnuteľnosti zapojila realitná kancelária, ale okrem schopnosti vyjednávať to môže mať aj ďalšie benefity v podobe peňazí. Každú zdedenú nehnuteľnosť treba napríklad oceniť, aby bolo zrejmé, akú hodnotu má tento majetok. Pokiaľ sa bude nehnuteľnosť predávať, realitná kancelária môže zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľnosti bez poplatku, ktorý nie je malý. „Pri oceňovaní je dôležité zohľadňovať reálnu hodnotu, pretože s ňou súvisí výška následnej dane z predaja majetku získaného z dedičstva.
V dôsledku úmrtia vlastníka - fyzickej osoby predstavuje vo sfére správy bytových domov prechod vlastníckeho alebo spoluvlastníckeho práva k bytu alebo k nebytovému priestoru, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve a prípadne aj na priľahlom pozemku bytového domu, pomerne častý jav. Vysporiadanie vlastníckeho, resp. S vlastníctvom nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou bytového domu, je pritom nerozlučne spojené aj právo vlastníka (resp. spoluvlastníkov) zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej iba ako ,,BytZ“). Vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi bytu, resp. nebytového priestoru, ktorý je fyzickou osobu, zaniká spôsobilosť mať akékoľvek práva alebo povinnosti okamihom smrti, v súlade s ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej iba ako ,,OZ“), v zmysle ktorých: ,,Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.“
Pretože slovenský právny poriadok nepozná inštitút tzv. ležiacej pozostalosti (hereditas iacens), podľa ktorého dedičstvo v období po smrti pôvodného vlastníka až do právoplatného rozhodnutia súdu o novom vlastníkovi nepatrí nikomu, majetkové, ako aj ostatné práva poručiteľa prechádzajú na jeho dedičov alebo prepadajú štátu ako odúmrť už okamihom jeho smrti. Uvedené vychádza z ust. § 460 OZ, v zmysle ktorého: ,,Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.“ Jediný dedič alebo štát je v takomto prípade výlučným vlastníkom dedičstva. V prípade, ak sa v dedičskom konaní koná s viacerými dedičmi, týchto je potrebné považovať za podielových spoluvlastníkov všetkých vecí patriacich do dedičstva, disponujúcich všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov v zmysle ust § 139 OZ. Jednotlivé dedičské podiely pritom v tomto prípade vyjadrujú mieru, akou sa dedičia navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach. Aj keď je bežnou praxou správcu alebo spoločenstva nekonať s potenciálnymi dedičmi poručiteľa ale odkázať ich na právoplatné ukončenie dedičského konania niektorým zo spôsobov podľa § 203 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba ako ,,CMP“), prípadne na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (a to nie len v otázkach hlasovania vlastníkov, ale napr. aj čo do uhrádzania mesačných zálohových platieb), tento postup nemožno v rámci vyššie uvedeného považovať za správny. Rozhodnutie súdu má totiž vo vzťahu k dedičom ako aj tretím osobám len deklaratórny charakter, pričom vlastnícke práva k dotknutej nehnuteľnosti sa síce do katastra nehnuteľností zapisujú na základe predmetného rozhodnutia, avšak iba formou záznamu, ktorý nemá (na rozdiel od vkladu vlastníckeho práva) právotvorné, ale iba evidenčné účinky. Uvedené vyplýva z ustanovenia ust. § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej iba ako ,,KZ“), v zmysle ktorého: ,,Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.“ v spojení s ust. § 5 ods.
Vo vzťahu k otázke dokladovania existencie hlasovacích práv dediča, resp. dedičov podľa ust. § 14 ods. 1 BytZ je na tomto mieste nevyhnutné uviesť ust. § 189 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého: ,,Ak konanie nebolo zastavené, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.“ Osobe, ktorá pri hlasovaní v bytovom dome overuje totožnosť vlastníkov, je teda potrebné predložiť práve upovedomenie o dedičskom práve vydané súdom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a v prípade, ak bolo toto upovedomenie vykonané ústne do zápisnice podľa ust. § 189 ods. 2 CMP, dedičia sa preukážu iným potvrdením vydaným notárskym úradom (notár vykonáva v dedičskom konaní úkony súdu ako súdny komisár) príslušným na prejednanie dedičstva o tom, že osoba uplatňujúca hlasovacie právo podľa § 14 ods. 1 BZ je vo vzťahu k predošlému vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti dedičom v určitom dedičskom podiele.
Ďalšou otázkou, v súvislosti s uplatnením hlasovacieho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom prebiehajúceho dedičského konania, je platnosť plnej moci udelená poručiteľom za jeho života. Túto plnú moc je pritom možné pri hlasovaní vlastníkov v bytovom dome podľa § 14 a nasl. BytZ akceptovať iba v prípade, ak je v nej vyslovene uvedené, že smrťou poručiteľa nezaniká a naďalej platí v poručiteľom vymedzenom rozsahu, a to s ohľadom na dikciu ust. § 33b ods. 2 OZ, v zmysle ktorého: ,,Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.“ Toto ustanovenie je pritom aj v súdnej praxi predmetom viacerých sporov, nakoľko sú ním dotknuté osoby častokrát toho názoru, že je v rozpore s ustanoveniami OZ o dedičskom konaní, ktoré pojednávajú o tom, že vlastnícke a ostatné majetkové práva prislúchajú po smrti splnomocniteľa výlučne jeho dedičom. S takýmto názorom sa však nemožno stotožniť z dôvodu, že dedič, resp.
V súvislosti s dedičským konaním je napokon nevyhnutné upozorniť aj na nehnuteľnosti v bytových domoch, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nakoľko toto spoluvlastníctvo zaniká podľa § 148 ods. 1 OZ spolu so zánikom manželstva, t. j. už smrťou poručiteľa, a to napriek skutočnosti, že k jeho vyporiadaniu dochádza až neskôr v priebehu dedičského konania. V prípade, ak po sebe poručiteľ zanechá závet, prostredníctvom ktorého svojho pozostalého manžela opomenie alebo po sebe zanechá listinu o vydedení svojho pozostalého manžela rozhodujúcu pre dedenie zo zákona, sa totiž v praxi môže vyskytnúť aj situácia, kedy už pozostalý manžel nebude po smrti poručiteľa oprávnený samostatne v bytovom dome hlasovať ako bezpodielový spoluvlastník bytu, resp. nebytového priestoru a zároveň ako zákonný zástupca svojho manžela v bežných veciach. V rámci uvedeného je nepochybné, že z hľadiska právnej istoty by sa mal pri hlasovaní podľa § 14 a nasl.
Dedičské konanie sa skončilo. Ste čerstvým vlastníkom bytu po rodičoch alebo domu po starých rodičoch. Väčšina ľudí v tejto situácii urobí z nevedomosti alebo v strese drahé chyby. Toto nie je právne ani daňové poradenstvo. Najprv dobrá správa: Daň z dedičstva ako taká na Slovensku neexistuje. Problém nastáva, ak chcete nehnuteľnosť predať. Platí 5-ročný test, ale POZOR.
Predaj zdedenej nehnuteľnosti nie je bežný obchod. Je to zmes práva, daní a emócií.
Byt ste zdedili traja súrodenci. Každý má podiel 1/3. Výsledok? Hádky. Zablokovaný majetok. Po troch rokoch patovej situácie to jeden z vás vzdá a podá návrh na súd. Súd nariadi predaj v dražbe, kde sa byt takmer vždy predá hlboko pod trhovou cenou. V tomto momente nepotrebujete makléra. Potrebujete neutrálneho mediátora a projektového manažéra.