
Dedenie je proces nadobúdania majetku a záväzkov po zomrelom (poručiteľovi). Nastáva smrťou poručiteľa a riadi sa Občianskym zákonníkom. Matrika oznámi úmrtie súdu, ktorý poverí súdneho komisára (notára) na prejednanie dedičstva. Notár zisťuje, či poručiteľ zanechal závet, okruh dedičov a majetok (aktíva a pasíva). Nie všetky majetkové práva prechádzajú na dedičov, niektoré zanikajú smrťou (napr. právo na výživné, dôchodok). Úmrtím zaniká aj manželstvo, preto sa v dedičskom konaní vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM).
Ak je závet správne spísaný, má prednosť pred zákonom. Ak poručiteľ závet nezanechá, postupuje sa podľa zákona. Ak je závet chybný, postupuje sa podľa neho čiastočne alebo vôbec. Ak sa zo závetu nadobudne len časť dedičstva, zvyšok nadobúdajú dedičia zo zákona. Ak dedičstvo nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu ako odúmrť.
Zákon rozoznáva 4 dedičské skupiny, pričom najbližší príbuzní dedia pred vzdialenejšími.
Poručiteľ môže závet napísať vlastnou rukou (holografný závet), v inej písomnej forme za účasti svedkov (alografný závet) alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúča sa spísať závet u notára, aby sa obmedzili pochybnosti o jeho platnosti. Notár závet uloží do centrálneho registra závetov, takže je ľahko dostupný.
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely určené, platí, že sú rovnaké. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu.
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení.
Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im ho prenechajú na úhradu dlhov.
Pojednávanie vedie notár za prítomnosti dedičov alebo ich právnych zástupcov. Končí sa uzavretím dedičskej dohody. Ak nedôjde k dohode, prejedná dedičstvo súd a potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok, ktorý závisí od hodnoty dedičstva. Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa platí poplatok 1 % z čistej hodnoty dedičstva.
Ak sa po nebohom objaví majetok, ktorý nebol predmetom dedenia, je potrebné "otvoriť" dedičstvo a prejednať v ňom novoobjavený majetok poručiteľa. Návrh sa podáva na súd, ktorý bol príslušný na prejednanie dedičstva.
V prípade smrti slobodného dieťaťa bez vlastných potomkov, ak nezriadilo závet, dedia podľa § 474 Občianskeho zákonníka jeho rodičia a tí, ktorí žili s ním najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Ak poručiteľ nemá manžela ani deti, dedí sa podľa ďalších dedičských skupín. V tretej skupine sú to súrodenci a tí, ktorí žili so zosnulým najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli na zosnulého odkázaní výživou. Ak súrodenci už nežijú, ich podiel dedí ich potomstvo (napr. synovci, neteri).
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS