
Úmrtie blízkeho je vždy ťažká životná udalosť. Okrem smútku a zármutku sa pozostalí často musia vyrovnať aj s množstvom administratívnych povinností, ktoré sú spojené s dedičským konaním. Jednou z nich sú aj daňové povinnosti, ktoré môžu v súvislosti s dedením bytu vzniknúť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dedení bytu po zomrelom na Slovensku a súvisiacich daňových povinnostiach.
Dedičské konanie je proces, ktorý sa začína po úmrtí osoby (poručiteľa) a jeho cieľom je zistenie majetku a dlhov poručiteľa, určenie okruhu dedičov a rozdelenie dedičstva medzi nich. Konanie začína okresný súd ex offo po obdržaní oznámenia o úmrtí z matriky. Súd poverí notára ako súdneho komisára, ktorý vedie konanie.
Dĺžka dedičského konania závisí od zložitosti prípadu. Ak konanie prebieha bez komplikácií, môže trvať približne 6 mesiacov. Rýchlosť dedičského konania je závislá od množstva faktorov, ako sú problémy so zisťovaním majetku a okruhu dedičov, a spolupráca medzi dedičmi. Notár začne konať v priemere do 2 mesiacov od úmrtia poručiteľa.
Závet je dôležitý dokument, ktorým poručiteľ prejavuje svoju poslednú vôľu ohľadom rozdelenia majetku po smrti. Závet môže byť spísaný vlastnou rukou, inou písomnou formou alebo vo forme notárskej zápisnice. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Najbezpečnejšou formou je spísanie závetu u notára do notárskej zápisnice.
Podľa Občianskeho zákonníka má dedič právo dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa vykonáva ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením doručeným súdu. Súd upovedomí osoby, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Daň z dedičstva bola na Slovensku zrušená v roku 2004. To znamená, že samotné nadobudnutie majetku dedením nie je spojené s povinnosťou platiť daň. Avšak, pri predaji zdedeného bytu môžu vzniknúť daňové povinnosti.
Pri predaji zdedeného bytu je dôležité rozlišovať, či ide o dedenie v priamom alebo nepriamom rade.
Príjem z predaja nehnuteľnosti je oslobodený od dane z príjmov, ak sú splnené nasledovné podmienky:
Ak žiadna z týchto podmienok nie je splnená, príjem z predaja bytu podlieha dani z príjmu.
Základ dane sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmom z predaja a výdavkami vynaloženými na jeho dosiahnutie. Medzi výdavky patria napríklad:
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Sadzba dane z príjmu fyzických osôb je 19 % z čiastkového základu dane.
Ak príjem z predaja zdedeného bytu podlieha dani z príjmu, je potrebné tento príjem uviesť v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb. Daňové priznanie sa podáva do 31. marca nasledujúceho roka.
Po nadobudnutí vlastníctva k bytu dedením vzniká dedičovi povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti. Dedič je povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti, t.j. odo dňa, kedy sa stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného dedičského rozhodnutia.
Ak zomrelý vykonával podnikateľskú činnosť, dedičia majú okrem štandardných povinností aj špecifické povinnosti voči daňovému úradu.
Podľa § 13 živnostenského zákona môžu v živnosti pokračovať:
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Osoby, ktoré pokračujú v živnosti, sú povinné oznámiť túto skutočnosť živnostenskému úradu do jedného mesiaca od úmrtia živnostníka a do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve.
Osoba, ktorá pokračuje v živnosti, má registračnú alebo oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane. Musí sa zaregistrovať do 30 dní odo dňa oznámenia živnostenskému úradu o pokračovaní v podnikaní.
Dedič má povinnosť podať daňové priznanie za zomrelého daňovníka za príslušnú časť roka, t.j. od 1. januára do dňa úmrtia. Lehota na podanie daňového priznania je do troch mesiacov od úmrtia. Správca dane môže na žiadosť dediča túto lehotu predĺžiť.
Ak bol zomrelý platiteľom DPH, osoba pokračujúca v živnosti má povinnosť požiadať daňový úrad o vyznačenie dodatku v osvedčení o registrácii pre daň. Osvedčenie s dodatkom je platné do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve.
Osobný bankrot (oddlženie) upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Oddlženie je proces, ktorým sa fyzická osoba môže zbaviť svojich dlhov. Ak je dedič v osobnom bankrote, platia špecifické pravidlá.
Ak zomrie osoba, ktorá mala exekúcie, dedičia zodpovedajú za jej dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak má poručiteľ viac dlhov ako majetku, dedičstvo je možné odmietnuť.