Dedenie dlhov štátu: Podmienky a postupy

Dedičské konanie je proces, ktorý zabezpečuje plynulý prechod majetkových práv a povinností zo zosnulého (poručiteľa) na jeho dedičov. Tento proces zahŕňa aj prechod dlhov, ale len do výšky hodnoty dedičstva. Cieľom je, aby dedičstvo nespôsobilo dedičovi horšiu finančnú situáciu, než v akej bol pred dedením.

Úvod do dedičského konania

Po úmrtí osoby, matrika oznámi túto skutočnosť súdu, ktorý poverí notára, aby začal dedičské konanie. Notár zisťuje, či existuje závet alebo listina o vydedení a vykonáva potrebné úkony na zistenie dedičov, majetku a dlhov poručiteľa. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať notára, ktorý konanie povedie.

Dedičské tituly

Podľa slovenského právneho poriadku sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov (tzv. dedičské tituly). Závet má prednosť pred dedením zo zákona.

Dedenie zo zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak je závet neplatný, dedí sa podľa zákona. Občiansky zákonník upravuje dedenie zo zákona a rozdeľuje dedičov do štyroch skupín:

• Prvá skupina: Manžel/manželka a deti poručiteľa dedia rovnakým dielom. Ak manžel alebo manželka už nežijú, dedia iba deti. Dedia všetky deti poručiteľa bez ohľadu na to, či pochádzajú zo súčasného manželstva, alebo z predchádzajúcich vzťahov, mimomanželské alebo osvojené, dokonca dedí aj ešte nenarodené dieťa (ak sa narodí živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Exmanžel alebo exmanželka dedičmi zo zákona nie sú. Podmienkou pre dedenie je, že manželstvo musí v čase smrti trvať. Táto podmienka je splnená aj vtedy, ak už síce prebieha rozvodové konanie, no v čase smrti ešte nebolo ukončené právoplatným rozsudkom.

  Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

• Druhá skupina: Ak nededili deti, dedí manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (tzv. spolužijúce osoby). Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.

• Tretia skupina: Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

• Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa. Ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Dedenie zo závetu

Ak poručiteľ spísal závet, dedí sa podľa závetu. Závet musí mať písomnú formu a môže byť:

• Holografný: Napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.

  Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

• Alografný: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.

Najistejšia cesta, ako sa vyhnúť chybám, je spísať závet u notára, ktorý ho následne uloží do Centrálneho registra závetov. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.

Neopomenuteľní dedičia

Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Maloletým potomkom musí byť v závete odkázané aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Vydedenie

Poručiteľ môže vydediť potomka len vo výnimočných prípadoch, predovšetkým ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Aby k vydedeniu mohlo dôjsť, je nevyhnutné spísať u notára listinu o vydedení. Listina o vydedení môže byť spísaná samostatne, alebo môže byť aj súčasťou závetu.

Dedenie dlhov

Predmetom dedičského konania sú aj pohľadávky (dlhy). Ak mal poručiteľ dlhy, tie sa dedia, ale len do výšky hodnoty dedičstva. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Čo robiť, ak je dedičstvo predĺžené?

Ak je dedičstvo predĺžené (dlhy prevyšujú majetok), môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Ďalšou možnosťou v prípade predĺženého dedičstva je vykonať takzvanú likvidáciu dedičstva, ktorú súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Výťažok sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva.

Odmietnutie dedičstva

Každý dedič má právo odmietnuť nadobudnutie dedičstva. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať.

Likvidácia dedičstva

Ak je dedičstvo predlžené a dedičia sa nedohodnú s veriteľmi, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva. Súd vyzve veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.

Nespôsobilý dedič

Nie každý môže dediť. Nededí ten, kto je tzv. nespôsobilý dedič - ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Nededí ani ten, kto bol vydedený.

Zastupovanie v dedičskom konaní

Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy.

Poplatky za dedičské konanie

Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok vo výške, ktorá závisí od hodnoty dedičstva. Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa platí poplatok 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej suma 6,50 € a najviac 165,50 €.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

Nový Občiansky zákonník a dedičské právo

Návrh nového Občianskeho zákonníka prináša radikálne zmeny v dedičskom práve. Zavádza sa dedičská zmluva, znižuje sa povinný podiel potomkov a rozširuje sa okruh osôb, ktoré môžu dediť zo zákona. Nová úprava má výrazne posilniť autonómiu poručiteľa a priniesť viac slobody pri nakladaní s majetkom pre prípad smrti.

tags: #dedenie #dlhov #štátu #podmienky