
Tento článok sa zaoberá problematikou dedenia podielu z listu vlastníctva, podmienkami a postupmi, ktoré je potrebné dodržať.
Po smrti vlastníka majetku, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva, nastáva dedičské konanie. Ak je na liste vlastníctva zapísaných viacero vlastníkov a jeden z nich zomrie, jeho podiel sa stáva predmetom dedičstva. Tento proces má svoje špecifiká a vyžaduje si dodržanie určitých právnych postupov.
Základná právna úprava dedenia je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (OZ), konkrétne v ustanoveniach § 460 a nasl.. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dediť je možné zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak dedičstvo nenadobudne dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
Občiansky zákonník definuje štyri skupiny dedičov zo zákona:
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve v zmysle ust. § 211 Civilného mimosporového poriadku. To znamená, že ak sa objaví nový majetok po Vašom starom otcovi alebo prababke, dedičmi tohto majetku budú tí, ktorí boli dedičmi v čase smrti starého otca alebo prababky, a to podľa poradia dedičov (zákonného alebo podľa závetu), ktoré platilo v čase ich smrti. Ak niektorý z týchto dedičov už nežije, jeho podiel prechádza na jeho dedičov (tzv. transmisia dedičstva).
Návrh na dodatočné konanie o dedičstve sa podáva na príslušný okresný súd, v obvode ktorého bolo pôvodné dedičské konanie skončené. V návrhu je potrebné uviesť, že v pôvodnom dedičskom konaní neboli tieto pozemky zahrnuté, a doložiť list vlastníctva, prípadne iné doklady, ktoré preukazujú vlastníctvo poručiteľa.
V dedičskom konaní sa určí, kto sú dedičia a ako sa pozemky rozdelia podľa dedičských podielov v zmysle pôvodného dedičského konania. Ak už niektorí dedičia zomreli, bude potrebné predvolať aj ich dedičov. Pri tomto konaní sa zisťuje, kto je dedičom novoobjaveného majetku. Rozhodujúce je, kto bol dedičom pôvodného poručiteľa (teda osoby, po ktorej sa novoobjavený majetok našiel) v čase jeho smrti, a teda nie je podstatné to ako si dedičia následne medzi sebou upravili vlastníctvo na základe či už darovacích alebo kúpnych zmlúv.
K návrhu na dodatočné konanie o dedičstve je potrebné priložiť:
V praxi sa často stáva, že časť nehnuteľnosti je vo vlastníctve osôb, ktoré zomreli, a táto časť nebola predmetom dedičského konania. V takom prípade je potrebné podať návrh na príslušný súd na dodatočné konanie o dedičstve.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
V prípade dedenia spoločnej nehnuteľnosti (urbáru) platia určité špecifiká, ktoré vyplývajú zo zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. S účinnosťou od 01.07.2018 boli do tohto zákona doplnené špeciálne pravidlá upravujúce nadobúdanie vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti dedením.
Pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti dedením bol zavedený zákaz drobenia. To znamená, že nie je možné, aby si dediči medzi sebou rozdelili pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť, resp. podiely na nich pripadajúce.
V takýchto prípadoch sa konanie o dedičstve môže predĺžiť, keďže dediči sú postavení pred neľahkú otázku, ako medzi sebou usporiadajú majetkové pomery k dedičstvu tak, aby boli súčasne dodržané vyššie uvedené špeciálne pravidlá nadobúdania vlastníckeho práva dedením.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS