
Proces dedenia majetku na Slovensku je upravený Občianskym zákonníkom a rozlišuje dedenie zo zákona a dedenie zo závetu. Tento článok sa zameriava na dedenie majetku, ktorý bol nadobudnutý pred uzavretím manželstva, a na to, ako sa s ním nakladá v prípade úmrtia jedného z manželov.
Ak zomrelý nezanechal závet, dedí sa podľa zákonom stanovenej postupnosti. Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín, pričom poradie, v ktorom sa dedičia dostávajú k možnosti dediť, je určené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade, teda deti a vnuci.
Do prvej dedičskej skupiny patria manžel/manželka poručiteľa a jeho deti. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.
Ak manžel zomrel a nezanechal po sebe závet, v ktorom by odkázal svoj majetok podľa svojej vôle, dedí sa priamo zo zákona. Manžel zosnulého spolu s deťmi zosnulého patria do okruhu osôb, ktoré dedia ako prvé (tzv. prvá dedičská skupina), pričom platí pravidlo, že každý z nich dedí rovnakým dielom (§ 473 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.). Napríklad, ak by zosnulý manžel mal tri deti z minulého manželstva a jedno dieťa zo súčasného, dedičstvo sa rozpočíta rovnakým dielom medzi všetky tieto deti a jeho súčasnú manželku.
Ak zosnulý nemal deti, vnúčatá ani žiadnych iných potomkov, dediť budú spolu s pozostalým manželom rodičia zosnulého a ďalej „tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (§ 474 ods. V tomto prípade sa už nachádzame v tzv. druhej dedičskej skupine. Aj tu platí, že dedičia dedia rovnakým dielom, no s výnimkou, že pozostalý manžel dostane „vždy najmenej polovicu dedičstva (§ 747 ods. Podiel pozostalého manžela v tejto skupine teda nemôže byť nikdy menší ako jedna polovica celého dedičstva, bez ohľadu na to, koľko osôb sa okrem neho nachádza v tejto skupine.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Ak niet dedičov v druhej skupine, nastupuje tretia dedičská skupina, kde dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu, alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Ak niet dedičov ani v tretej skupine, nastupuje štvrtá dedičská skupina, kde dedia prarodičia poručiteľa a ich deti.
Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Poručiteľ môže v závete určiť svojich dedičov a rozdeliť medzi nich svoj majetok podľa vlastnej vôle. Závet musí mať písomnú formu a musí obsahovať presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.
Závetom však nie je možné obísť tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Ak sú maloletí, musia dostať aspoň svoj zákonný podiel, a ak sú plnoletí, aspoň polovicu svojho zákonného podielu, pokiaľ by ich poručiteľ v závete opomenul.
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak poručiteľ opomenie neopomenuteľných dedičov, ak závet nie je napísaný a podpísaný vlastnoručne (v prípade holografného závetu), alebo ak je závet spísaný osobou, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony.
Na Slovensku, podľa Občianskeho zákonníka, majetok nadobudnutý pred uzavretím manželstva patrí do osobného majetku jednotlivca a nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). To znamená, že ak ste nadobudli nehnuteľnosť pred uzavretím manželstva, táto nehnuteľnosť zostáva vo vašom výlučnom vlastníctve aj počas manželstva.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Odpoveď advokáta na majetkové vyporiadanie: Dobrý deň, vlastníctvo domu, ktorý ste nadobudli pred uzavretím manželstva, neprechádza automaticky na Vašu manželku uzavretím manželstva. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka platí, že majetok, ktorý mal každý z manželov pred uzavretím manželstva, zostáva jeho výlučným vlastníctvom aj po uzavretí manželstva.
V prípade úmrtia jedného z manželov sa majetok nadobudnutý pred manželstvom stáva súčasťou dedičstva. Ak zomrelý nezanechal závet, dedí sa podľa zákona, pričom do úvahy prichádza prvá dedičská skupina, teda manžel/manželka a deti poručiteľa.
Ak máte byt v osobnom vlastníctve, ste rozvedená a máte dve deti z prvého manželstva a plánujete uzavrieť manželstvo s rozvedeným mužom, ktorý má rovnako deti z predchádzajúceho manželstva, v prípade vašej smrti skôr ako manžela, manžel a deti z prvého manželstva budú dediť byt zo zákona v rámci prvej dedičskej skupiny, a to každý z nich rovným dielom. Vyplýva to z § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak si želáte, aby s majetkom nadobudnutým pred manželstvom bolo naložené inak, ako stanovuje zákonná dedičská postupnosť, môžete spísať závet. V ňom môžete určiť, kto má dediť váš majetok, a v akom pomere.
Ak nechcete, aby manžel po Vás dedil, môžete podľa § 476 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka napísať závet a odkázať byt len deťom.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Dá sa manželskou zmluvou vylúčiť nový dom z bezpodielového spoluvlastníctva manželov? Dobrý deň, po zosnulých rodičoch som zdedila dom a na vyplatenie súrodencov a rekonštrukciu som si vzala hypotéku. Hypotéka aj dom sú napísané na moje meno. O dva mesiace sa vydávam. V budúcnosti by som však chcela tento dom predať, nakoľko je veľmi veľký, a kúpiť niečo menšie. To už budeme manželia. Preto sa chcem spýtať, či existuje niečo, čo by sme mohli spísať, aby môj budúci manžel, ktorý tvrdí, že by s tým nemal problém, podpísal, že ak by sme sa náhodou v budúcnosti rozviedli, nebude si nárokovať na nový dom, keďže peniaze naň by išli vlastne z predaja môjho dedičstva. Ďalej by som sa chcela spýtať na situáciu, ktorá by nastala, keby sa môjmu partnerovi niečo stalo. Má dve deti z predchádzajúceho vzťahu, my máme spolu zatiaľ jedného syna. Bola by som v prípade partnerovej smrti nútená vyplatiť niečo z tohto domu jeho deťom? Dá sa aj táto situácia nejako ošetriť? pokiaľ ide o zdedený majetok, ak by ste tento počas manželstva predali a za výlučne za nadobudnuté finančné prostriedky by ste kúpili nový dom alebo byt, potom tento by bol iba vašim majetkom, nakoľko by sa jednalo o tranformáciu majetku. V tomto prípade by ste nemuseli uazvierať žiadnu dohodu. Na LV by ste figurovali len vy. Ak by však na kúpu novej nehnuteľbnosti boli použité čo aj len v 1,- euro zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, už by nehnuteľnosť spadala do vášho BSM. Čo je však dobré urobiť pre každý prípad (nakoľko neviete ako sa partner môže v budúcnosti zachovať) je, pred kúpou bytu uzavrieť dohodu s vašim už manželom o zúžení BSM, v ktorej vylúčite v budúcnosti nadobudnutú nehnuteľnosť z nadobudnutia do BSM. Toto viete urobiť aj v prípade, ak by na novú nehnuteľnosť boli použité finančné prostriedky z BSM. AK by ste boli výlučnou vlastníčkou novej nehnuteľnosti, po smrti vášho budúceho manžela by ste nič nemusli vyplácať jeho deťom, nakoľko deti majú nárok len na majetok svojich rodičov, pričom takáto nehnuteľnosť by nebola majetkom ich otca. V tomto ohľasde nie je nutné spisovať žiadnu dohodu, nakoľko je to ošetrené samotným zákonom, ktorého ustanovenia sú v tomto ohľade kogentné.
Myslieť treba nielen na príjmy, ale aj na záväzky. Čo je moje, to je tvoje. Takto by sa dal v krátkosti zhrnúť právnický termín „bezpodielové vlastníctvo manželov (BSM)“, ktoré vzniká uzatvorením manželstva. Ak manželstvo funguje bez ťažkostí, náhle delenie majetkov partenri pravdepodobne riešiť nebudú. No čo v prípade rozvodu? Ako je to s prípadnými dlhmi? A čo sa stane, ak začne jeden z manželov podnikať - môže toho druhého pripraviť o dom či byt? Aj na tieto otázky odpovedá v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk tajomník Realitnej únie a advokát Mojmír Plavec. Manželstvom nezískavate len príjmy, ale aj časom vytvorené dlhy Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) má prispieť k spravodlivému uspokojovaniu potrieb manželov a rodiny všeobecne. Zároveň slúži k nastaveniu základných ekonomických pravidiel fungovania medzi manželmi. Tento majetkovoprávny mechanizmus sa viaže výlučne len na manželstvo, teda na výnimočný zväzok muža a ženy. Manželia podľa neho nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločným veciam. „Zdrojom bezpodielového vlastníctva manželov sú najmä príjmy z práce, podnikania, úspory, prémie, honoráre, rôzne odmeny, ale aj napríklad také výhry z lotérie. Súčasťou BSM sú aj záväzky, úvery a dlhy,“ objasňuje advokát Mojmír Plavec. Je len päť výnimiek, kedy nebudú veci patriť do spoločného majetku manželov, aj keď boli získané počas trvania manželstva. Sú to veci získané ako dar, v rámci dedičstva alebo reštitúcie. Do BSM nepatria ani veci, ktoré mali manželia každý samostatne vo vlastníctve ešte pred uzatvorením manželstva. Za výnimku sa považujú aj veci, ktoré podľa povahy slúžia k osobnej potrebe alebo k výkonu povolania jedného z manželov. „Keď máte manžela hudobníka, hrá na saxofón a kúpi si hudobný nástroj, tak ten hudobný nástroj bude v jeho výlučnom vlastníctve“ vysvetľuje Plavec.
Bezpodielové vlastníctvo manželov môže zaniknúť z piatich dôvodov:
Ak sa rozvediete, máte 3 roky na to, aby ste sa s manželom či manželkou dohodli čo bude s vašim spoločným majetkom. Advokát Mojmír Plavec objasňuje čo bude nasledovať ak to nestihnete: „Ak sa v tejto lehote nedohodnete a ani nepodáte návrh na súd, tak nastupuje automatický zákonný režim, podľa ktorého platí, že nehnuteľnosti budú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch manželov budú rovnaké. Pri hnuteľných veciach platí to, že ostávajú vo vlastníctve toho, kto ich užíva pre svoju potrebu.“ Môže sa ale stať, že jednému z manželov nebude tento spôsob rozdelenia majetku vyhovovať. Vtedy je potrebné, aby podal včas návrh na súd a ten majetok následne autoritatívne rozdelí. Najlepším variantom po rozvode je podľa Plavca vzájomná dohoda na rozdelení spoločného majetku z BSM. V prípade nehnuteľnosti musí byť dohoda písomná a treba ju podať aj na kataster nehnuteľností. Dohoda je totiž nielen najrýchlejším, ale aj najlacnejším riešením.
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.
tags: #dedenie #majetku #nadobudnutého #pred #manželstvom #Slovensko