Dedenie majetku nadobudnutého pred manželstvom po smrti manžela

Dedenie majetku je komplexná oblasť práva, ktorá sa dotýka každého z nás. Smrť blízkeho je vždy ťažká životná situácia a dedičské konanie ju môže ešte viac skomplikovať, najmä ak ide o majetok nadobudnutý pred manželstvom. Tento článok sa zameriava na problematiku dedenia majetku, ktorý jeden z manželov nadobudol ešte pred uzavretím manželstva, a to z pohľadu slovenského práva. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto problematiku, a to od základných pojmov až po praktické rady a odporúčania.

Úvod do problematiky dedenia

V živote sa, žiaľ, každý stretne s pojmom dedenie, ktorý je spojený v zásade so smrťou fyzickej osoby. Z bežnej komunikácie poznáme termíny ako dedenie zo závetu, testament, dedenie zo zákona. Čo však znamenajú a kto je to poručiteľ alebo neopomenuteľný dedič? Čo je to dedenie? Dedením po smrti zosnulého - poručiteľa, nastupuje dedič do práv a povinností poručiteľa. Poručiteľ je teda ten, ktorý zomrel alebo ho súd vyhlásil za mŕtveho. Dedenie upravuje Občiansky zákonník, konkrétne vo svojej siedmej časti od § 460. Podľa občianskeho zákonníka sa dedí zo závetu alebo zo zákona alebo sa môže dediť aj zo zákona a aj zo závetu, pretože ak dedič nezdedí dedičstvo zo závetu, namiesto neho dedia závetní dedičia, respektíve, ak zo závetu, dedia závetní dedičia len časť dedičstva, zvyšné sa dedí zo zákona. V dedičskom konaní je súd zastúpený notárom, v úlohe súdneho komisára.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Základom pre pochopenie dedenia majetku nadobudnutého pred manželstvom je inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM patrí všetko, čo niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

Dôležité je zdôrazniť, že BSM vzniká zo zákona uzavretím manželstva. Manželia si nemôžu dohodnúť, že BSM nevznikne. Môžu však notárskou zápisnicou alebo súdnym rozhodnutím BSM zúžiť alebo ho počas trvania manželstva zrušiť, ak sú na to zákonné dôvody (napr. ak jeden z manželov podniká).

Majetok nadobudnutý pred manželstvom

Majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, zostáva jeho výlučným vlastníctvom aj po uzavretí manželstva. To znamená, že tento majetok nepatrí do BSM a v prípade rozvodu sa nevysporiadava. Uzavretím manželstva vlastníctvo domu, ktorý ste nadobudli pred uzavretím manželstva, neprechádza automaticky na Vašu manželku. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka platí, že majetok, ktorý mal každý z manželov pred uzavretím manželstva, zostáva jeho výlučným vlastníctvom aj po uzavretí manželstva.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Dedenie majetku nadobudnutého pred manželstvom

V prípade smrti jedného z manželov je situácia zložitejšia. Majetok, ktorý patril do BSM, sa najprv vyporiada. To znamená, že sa určí, ktorá časť majetku patrí pozostalému manželovi a ktorá časť patrí do dedičstva po zomrelom manželovi. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Majetok, ktorý nepatril do BSM, teda majetok nadobudnutý pred manželstvom, sa stáva súčasťou dedičstva po zomrelom manželovi v celom rozsahu.

Zákonné dedenie

Ak zomrelý manžel nezanechal závet, dedí sa podľa zákona. Občiansky zákonník rozlišuje štyri dedičské skupiny.

• Prvá dedičská skupina: V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na druhú skupinu. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2.

  Ak teda zomrie manžel, ktorý mal majetok nadobudnutý pred manželstvom a má deti (manželské aj nemanželské) a manželku, dedia všetci rovnakým dielom. Napríklad, ak má manželku a dve deti, každý zdedí jednu tretinu majetku.

  Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

• Druhá dedičská skupina: Ak poručiteľ nezanechal potomkov, v druhej skupine dedí manžel (manželka), poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.

  Ak teda zomrie manžel, ktorý nemal deti, ale má manželku a rodičov, dedí manželka polovicu majetku a rodičia druhú polovicu (každý jednu štvrtinu). Ak by s ním žila v spoločnej domácnosti napríklad jeho sestra, dedila by spolu s rodičmi a manželkou, pričom manželka by dostala polovicu a zvyšní dedičia (rodičia a sestra) by sa podelili o druhú polovicu rovným dielom.

• Tretia dedičská skupina: Ak nededia poručiteľovi rodičia ani osoby uvedené v § 474, v tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.

• Štvrtá dedičská skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Poručiteľ môže v závete určiť svojich dedičov a rozdeliť medzi nich svoj majetok podľa vlastnej vôle. Závet musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Pri dedení zo závetu je však potrebné rešpektovať práva neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa (deti, vnuci a pod.). Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.

Vydedenie

Poručiteľ môže svojich potomkov vydediť, ale len zo zákonných dôvodov. Dôvody vydedenia sú taxatívne vymenované v Občianskom zákonníku. Ide napríklad o situáciu, keď potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo inej núdzi, alebo ak o poručiteľa neprejavuje trvalý záujem.

Praktické rady a odporúčania

• Spíšte závet: Ak chcete, aby váš majetok nadobudnutý pred manželstvom dedili len vaše deti, spíšte závet. V závete presne určite, ktorý majetok má ktorý dedič zdediť.
• Darujte majetok za života: Ďalšou možnosťou je darovať majetok svojim deťom ešte za života. V takom prípade už tento majetok nebude predmetom dedičského konania.
• Zúžte BSM: Ak nechcete, aby do BSM patril určitý majetok, môžete BSM zúžiť notárskou zápisnicou.
• Vecné bremeno: Na zachovanie istoty bývania pre manžela je vhodné zriadiť mu doživotné vecné bremeno užívania.
• Informujte sa u odborníka: Ak máte pochybnosti o tom, ako sa bude dediť váš majetok, informujte sa u advokáta alebo notára.

Dedičské konanie

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Priebeh dedičského konania

1. Zistenie majetku a dedičov: Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
3. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty. Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.

tags: #dedenie #majetku #nadobudnuteho #pred #manželstvom #po