Dedenie: Manžel, Rodičia a Podmienky Dedenia na Slovensku

Dedenie je proces, ktorý nastáva po smrti osoby a týka sa prechodu jej majetku a záväzkov na dedičov. Občiansky zákonník Slovenskej republiky upravuje dedenie v dvoch hlavných formách: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona.

Dedenie zo Závetu a Dedenie zo Zákona

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia. Dediť je možné na základe (i) závetu alebo (ii) zo zákona.

Dedenie zo Závetu

Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu, ako má byť naložené s jeho majetkom po smrti. Závet musí spĺňať určité formálne náležitosti, aby bol platný.

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára.Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.

Formy Závetu

Existujú rôzne formy závetu:

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

  • Holografný závet: Musí byť celý napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Dôležité je uvedenie dátumu podpisu.
  • Alografný závet: Poručiteľ ho nemusí napísať vlastnou rukou, ale ho podpíše pred dvoma svedkami a vyhlási, že ide o jeho poslednú vôľu.
  • Závet vo forme notárskej zápisnice: Spísaný notárom, čo je najodporúčanejšia forma, pretože minimalizuje pochybnosti o platnosti.

Neopomenuteľní Dedičia a Vydedenie

Poručiteľ nesmie v závete opomenúť neopomenuteľných dedičov, ktorými sú jeho potomkovia. Maloletí potomkovia majú nárok na celý svoj zákonný podiel a plnoletí potomkovia na polovicu svojho zákonného podielu. V prípade, že poručiteľ chce potomka vylúčiť z dedenia, musí ho právne vydediť.

Na vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Dôvody na vydedenie:

  • Neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch.
  • Trvalý nezáujem o poručiteľa.
  • Odsúdenie za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.
  • Trvalé vedenie neusporiadaného života.

Listina o vydedení musí mať formu závetu a obsahovať dôvod vydedenia.

Dedenie zo Zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet alebo závet je neplatný, nastupuje dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona upravuje Občiansky zákonník a rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.

Dedičské Skupiny

  1. Prvá dedičská skupina: Patria sem poručiteľove deti a manžel, každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
  2. Druhá dedičská skupina: Ak poručiteľ nemá potomkov, dedí manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
  3. Tretia dedičská skupina: Ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.
  4. Štvrtá dedičská skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia a tety poručiteľa.

Predmet Dedičstva

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením.

Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze.

Dlhy Zosnulého

Dedičia zodpovedajú za dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.

Zodpovednosť dediča je obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič pritom zodpovedá za dlhy poručiteľa nielen majetkom a vecami, ktoré mu z dedičstva pripadli, t. j. ktoré zdedil, ale aj svojím vlastným majetkom.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Dedičské Konanie

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.

Začatie Konania

Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Priebeh Konania

  1. Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. predajom).
  2. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
  3. Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Náklady Dedičského Konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa.

V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.

Účastníci Dedičského Konania

„Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa nestáva účastníkom dedičského konania až po tom, čo bude jednoznačne zistené, že je poručiteľovým dedičom, ale je účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť.

Dedenie Nehnuteľností

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom.

V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.

tags: #dedenie #manžel #rodičia #podmienky

Ďalšie články