
Dedenie je proces, ktorý nastáva po smrti osoby a týka sa prechodu jej majetku a záväzkov na dedičov. Občiansky zákonník Slovenskej republiky upravuje dedenie v dvoch hlavných formách: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona.
Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia. Dediť je možné na základe (i) závetu alebo (ii) zo zákona.
Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu, ako má byť naložené s jeho majetkom po smrti. Závet musí spĺňať určité formálne náležitosti, aby bol platný.
Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára.Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.
Existujú rôzne formy závetu:
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Poručiteľ nesmie v závete opomenúť neopomenuteľných dedičov, ktorými sú jeho potomkovia. Maloletí potomkovia majú nárok na celý svoj zákonný podiel a plnoletí potomkovia na polovicu svojho zákonného podielu. V prípade, že poručiteľ chce potomka vylúčiť z dedenia, musí ho právne vydediť.
Na vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.
Dôvody na vydedenie:
Listina o vydedení musí mať formu závetu a obsahovať dôvod vydedenia.
Ak poručiteľ nezanechal závet alebo závet je neplatný, nastupuje dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona upravuje Občiansky zákonník a rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.
Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením.
Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze.
Dedičia zodpovedajú za dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.
Zodpovednosť dediča je obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič pritom zodpovedá za dlhy poručiteľa nielen majetkom a vecami, ktoré mu z dedičstva pripadli, t. j. ktoré zdedil, ale aj svojím vlastným majetkom.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.
Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa.
V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.
V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.
„Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa nestáva účastníkom dedičského konania až po tom, čo bude jednoznačne zistené, že je poručiteľovým dedičom, ale je účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť.
Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom.
V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.