Dedenie po Otcovi: Majetok Prepísaný na Inú Osobu

Dedenie je oblasť práva, ktorá sa skôr či neskôr dotkne každého z nás. Smrť blízkej osoby prináša nielen smútok, ale aj otázky o tom, čo sa stane s jej majetkom. Kto dedí? Ako sa dedí? Môžem sa dedičstva vzdať? Tento článok sa zameriava na dedenie po otcovi, s dôrazom na situácie, keď bol majetok prepísaný na inú osobu ešte za jeho života.

Dedičské Právo na Slovensku

Slovenský právny poriadok upravuje dedenie v Občianskom zákonníku (§ 460 a nasl.). Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia:

1. Dedenie zo zákona: Uplatní sa vtedy, ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet neobsahuje všetky zložky dedičstva. Práva dedičov sa v tomto prípade odvodzujú od ich zákonom určeného postavenia v dedičských skupinách.
2. Dedenie zo závetu: Závet je právny úkon poručiteľa, ktorým určuje, kto má dediť jeho majetok. Dôležité je, že závet musí byť jednoznačný, zrozumiteľný a spĺňať formálne požiadavky. Ak existuje viacero závetných listín, použije sa najnovšia, pokiaľ nie je niektorá z nich neplatná.

Dedičské Skupiny pri Dedení zo Zákona

Zákon rozdeľuje okruh dedičov do štyroch skupín:

1. Prvá skupina: Dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
2. Druhá skupina: Ak niet potomkov, dedí manžel, rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň 1 rok pred smrťou a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Manžel v tejto skupine dedí najmenej polovicu dedičstva.
3. Tretia skupina: V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j.
4. Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j.

Pri dedení zo zákona je dôležité upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania.

Neopomenuteľní Dedičia

Neopomenuteľní dedičia sú spravidla deti poručiteľa alebo ich potomkovia (ak už deti nežijú). Sú osobitne chránení zákonom. Ich právo na tzv. povinný podiel (časť dedičstva, ktorú musia dostať) je dané aj v prípade, ak existuje závet, ktorý ich opomína. Porušenie tohto pravidla vedie k relatívnej neplatnosti závetu - neopomenuteľný dedič sa môže domáhať svojho podielu na súde.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Poručiteľ môže vydediť vlastné dieťa, ak:

• v rozpore s dobrými mravmi neposkytlo poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by malo prejavovať,
• bolo odsúdené pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
• trvalo vedie neusporiadaný život.

Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení. V praxi nestačí, ak sa poručiteľ iba domnieva, že má dôvod - je potrebné, aby bol reálne naplnený.

Majetok Prepísaný na Inú Osobu Počas Života Poručiteľa

Častou situáciou je, že poručiteľ ešte za života prevedie časť svojho majetku na inú osobu, napríklad darovacou zmluvou. V takom prípade je kľúčové posúdiť, či tento majetok bude alebo nebude súčasťou dedičstva.

Darovacia Zmluva

Ak vaša mama za svojho života darovala byt svojmu synovi, predmetný byt nebude predmetom dedenia, lebo vaša mama nebola jeho vlastníkom v čase úmrtia. Darovacia zmluva sa vyžaduje bezodplatnosťou. Keďže Vaša mama nebola vlastníčkou bytu v čase úmrtia, byt nebude predmetom dedenia a Váš brat nie je povinný Vám nič vyplácať.

Započítanie Daru (Kolácia)

Pre dedičské konanie po Vašej mame v tomto smere platí ust. § 484 Obč. zákonníka a to že darovaný byt bratovi sa bude v dedičskom konaní započítavať /tzv. kolácia/. Znenie ust. § 484 Obč. "Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Príklad na započítanie daru v dedič. konaní : Predmetom dedenia bude suma na bank. účte poručiteľa vo výške 30000 €, hodnota darovaného bytu v čase darovania bola 90000 €, hodnota dedičstva je teda 120000 €. Ste napr. traja dedičia, takže na jedného dediča by mala pripadnúť suma 40000 € a keďže brat už nadobudol byt v hodnote 90000 € darovaním, jeho dedičský podiel je už vyčerpaný a nedostane z dedičstva už nič.

Nakladanie s Majetkom Počas Života

Nakladanie s majetkom počas života, či už formou predaja alebo darovania, je platné pokiaľ je právny úkon uskutočnený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Rovnako nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom.

Neplatný by bol aj právny úkon darovania, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Dedičské Konanie

Dedičské konanie prejednáva notár, ktorého na základe náhodného výberu poveril súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu. Ak v priebehu dedičského konania na notárskom úrade dôjde ku sporu, napr. o tom, kto je dedičom, takýto spor už prejednáva samotný súd.

Ak sa domnievate, že ste dedičom a doposiaľ ste neboli kontaktovaný zo strany notára, odporúčame Vám obrátiť sa na súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu. Pokiaľ preukážete, že by ste mali byť účastníkom konania - dedičom, súd Vám oznámi, ktorému notárovi bolo pridelené prejednanie dedičstva.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Dĺžka dedičského konania závisí výhradne od skutkového stavu. Ak účastníci dedičského konania spolupracujú s notárom a konanie prebieha bez závažnejších komplikácií, môže trvať do 6 mesiacov. Ak sa v dedičskom konaní vyskytnú problematické momenty, napríklad spor o to, kto je dedičom, môže konanie trvať aj niekoľko rokov.

Na dedičskom pojednávaní pred notárom sa dedičia môžu odchýliť od výšky ich dedičských podielov a uzatvoriť dohodu, ktorou si dedičstvo medzi sebou rozdelia. Túto dohodu následne schváli notár uznesením.

Dedič môže dedičstvo odmietnuť ústnym alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva možno urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol dedič súdom upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia.

K odmietnutiu dedičstva nie je možné pripojiť výhrady alebo podmienky. Dedičstvo možno odmietnuť len ako celok. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať, je preto dôležité si ho dobre premyslieť.

Dedičské konanie sa končí vydaním uznesenia o dedičstve, v ktorom notár potvrdí nadobudnutie dedičstva jednému či viacerým dedičom, prípadne schváli dohodu dedičov. V prípade, ak je súčasťou dedičstva aj nehnuteľnosť, notár zasiela uznesenie o dedičstve príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru, ktorý zapíše výsledok dedičského konania do katastra nehnuteľností.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi.

Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe.

K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

Dane a Dedenie

Daň z dedičstva bola zrušená reformou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2004. V súčasnosti preto nie je majetok získaný dedením predmetom žiadnej dane. Dedič nemá povinnosť priznávať dedičstvo formou daňového priznania a teda ani platiť daň z tohto príjmu.

Príjem z predaja nehnuteľnosti je vo všeobecnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia. Pri nehnuteľnostiach nadobudnutých dedením platí ešte ďalšia výnimka.

Príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením od príbuzných v priamom rade (starí rodičia, rodičia, deti, vnuci atď.) alebo niektorým z manželov je od dane oslobodený, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa. Inak povedané, pri dedení sa doba vlastníctva nehnuteľnosti poručiteľa a dediča (ak sa jedná o príbuzného v priamom rade alebo manžela) spočítava.

Na vyrubenie dane z nehnuteľností je vo väčšine prípadov rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. To znamená, že daň platí osoba, ktorá vlastní nehnuteľnosť 1. januára toho roka.

Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

Splnomocnenie v Dedičskom Konaní

Ak žijete v zahraničí, môžete splnomocniť inú osobu, aby vás zastupovala v dedičskom konaní. Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní umožňuje splnomocnenému uskutočňovať určité právne kroky vo vašom mene a na váš účet. Dôležité je, aby sa v plnomoci dostatočne konkretizoval rozsah oprávnení. Môžete špecifikovať, že splnomocnený zástupca je oprávnený v predmetnom dedičskom konaní vykonávať len konkrétne úkony, ako je napríklad nadobudnutie dedičského podielu, bez toho, aby mohol uzatvárať dohody, ktoré by vás nejakým spôsobom znevýhodňovali.

Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní nemusí byť overené notárom. Postačí, ak na ňom budú podpisy strán, t. j. splnomocniteľa a splnomocnenca s uvedením ich osobných údajov. Dobré je uviesť aj rozsah splnomocnenia, či sa udeľuje na zastupovanie v celom konaní alebo len na jednom pojednávaní a rovnako aj oprávnenia splnomocnenca na konanie v mene splnomocniteľa. Ale stretol som sa s tým, ze notári vyžadujú overenie plnej moci.

Práva Spoluvlastníkov

Čo sa týka hospodárenia so spoločnou vecou, napr. užívania veci, nakladanie s vecou, spoluvlastníci rozhodujú väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti ich podielov. Vzhľadom na zmysel tohto spoluvlastníckeho vzťahu Vaša mama nemôže autoritatívne rozhodovať o užívaní nehnuteľnosti, iba ak vlastní väčšinový podiel. Avšak zákon dáva ochranu menšinovým spoluvlastníkom, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci požiadať, aby o tejto dôležitej zmene rozhodol súd.

Ak spomínaný brat, ktorý je tiež spoluvlastníkom nehnuteľnosti sa správa k Vašej mame nevhodne, a jeho správanie je možné považovať aj za psychický útok, je možné ho vykázať zo spoločného domu, a to po oznámení príslušnému policajnému zboru. Policajt vyhotoví potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe. Policajt môže vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby.

Čo sa týka otázky ohľadne kľúča, Vaša mama nemá právo zakazovať alebo obmedzovať vstup ostatným spoluvlastníkom do spoločného domu, ako ani rozhodovať o tom, kto bude mať kľúče od domu.

Ak sa ani v budúcnosti nedokážete dohodnúť ohľadne spoločnej nehnuteľnosti, a nechcete ostať ďalej v tomto spoluvlastníckom vzťahu, budete mať možnosť buď previesť Váš podiel na inú osobu, iného spoluvlastníka (pri rešpektovaní predkupného práva spoluvlastníkov, treba im ako prvým ponúknuť Váš podiel na predaj alebo na darovanie), alebo dohodnúť sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníctva. Ak sa nedohodnete, vyporiadanie vykoná na návrh niektorého z Vás súd.

tags: #dedenie #po #otcovi #ak #majetok #prepísaný