
Dedenie je proces prechodu majetku a záväzkov zo zomrelého na jeho dedičov. V kontexte podielového spoluvlastníctva, kde viaceré osoby vlastnia podiel na jednej veci, sa dedenie stáva o niečo komplikovanejším. Tento článok sa zameriava na podmienky dedenia pohľadávky z podielového spoluvlastníctva, pričom zohľadňuje relevantné právne úpravy a praktické aspekty.
Súčasťou dedičstva nie je iba majetok, ale aj všetky dlhy zomrelého, ktoré smrťou nezanikli. Okrem finančných záväzkov, ako sú pôžičky a hypotéky, môžu do dedičstva spadať aj iné nefinančné záväzky, ktoré smrťou poručiteľa nezanikli. Napríklad, ak poručiteľ neoprávnene postavil plot na susedovom pozemku, povinnosť odstrániť tento plot je tiež súčasťou dedičstva.
Dôležité je zdôrazniť, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky hodnoty zdedeného majetku. Ak by dlhy prevyšovali hodnotu dedičstva, dedičia nie sú povinní uhradiť viac, ako z dedičstva získali, pokiaľ by to nebola ich dobrovoľná vôľa. Dedičia majú záujem na splnení všetkých záväzkov poručiteľa.
Slovenská právna úprava rozlišuje dve formy spoluvlastníctva:
V oboch prípadoch je možné vyporiadanie dohodou. Ak k dohode nedôjde, rozhoduje na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Náš právny poriadok upravuje tri základné formy vyporiadania BSM:
Písomná forma pre dohodu o vyporiadaní BSM je vyžadovaná len v prípade nehnuteľnosti.
Pri dedení v podielovom spoluvlastníctve sa dedičstvo rozdelí medzi dedičov na základe závetu alebo zákona. Ak existuje viacero dedičov, na základe dohody dedičov sa dlhy poručiteľa nesplácajú rovným dielom, ale podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli. V rovnakom pomere zodpovedajú aj za dlhy poručiteľa a náklady na pohreb.
Náklady na pohreb je potrebné odlíšiť od dlhov poručiteľa. Z dedičstva sa uhrádzajú výlučne dlhy, ktoré vznikli do jeho smrti, a tie, ktoré vznikli po jeho smrti, ale sú s jeho smrťou nevyhnutne spojené. Súd nepriznával nárok na honosný pohreb z dedičstva, aby nedošlo k ukráteniu ostatných dedičov alebo veriteľov. Dedičia nemôžu svojou vlastnou vôľou na zvýšení nákladov na pohreb ukrátiť veriteľov.
Prejednávajúci dedičstvo zabezpečuje zisťovanie okruhu veriteľov, napríklad z oficiálnych registrov. Súd stanoví lehotu, minimálne jednomesačnú, na prihlásenie pohľadávok. Ak dedičia odmietnu prevziať dedičstvo, môžu ho prenechať na úhradu dlhov.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Ak dedičstvo predlžené a dedičia ho nechcú prevziať, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva. Veritelia sú vyzvaní, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote stanovenej súdom, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Počas likvidácie sa majetok predáva s náležitou starostlivosťou, aby nebol predaný pod bežnú cenu. Výťažok z predaja sa rozdelí medzi veriteľov. Po likvidácii dedičstva pohľadávky veriteľov voči dedičom zanikajú.
Ak poručiteľ určil štát ako dediča v závete alebo ak niet iných dedičov, štát dedí zo zákona. Štát ako dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky hodnoty zdedeného majetku.
K zrušeniu podielového spoluvlastníctva dochádza dohodou alebo rozhodnutím súdu. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
V prvom rade sa spoluvlastníci môžu dohodnúť na zrušení svojho spoluvlastníctva k veci, pričom ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, musí byť táto dohoda uzatvorená písomne. V rámci tejto dohody si spoluvlastníci môžu dohodnúť, kto sa stane jediným vlastníkom nehnuteľnosti a zároveň dojednať peňažné čiastky, ktoré dostane odstupujúci spoluvlastník, resp. spoluvlastníci.
Pokiaľ ale k dohode o zrušení spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi nedôjde, vykoná zrušenie a vyporiadanie na návrh jedného z nich súd. Nakoľko nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, súd zruší a vyporiada spoluvlastníctvo tak, že prikáže vec jednému zo spoluvlastníkov za náhradu.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Ak rodičia kúpili nehnuteľnosť počas manželstva, táto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po smrti jedného z manželov by mal notár v rámci dedičského konania zohľadniť BSM. Ak k smrti jedného z manželov došlo pred vyporiadaním BSM, notár mal v rámci dedičského konania postupovať tak, že BSM zohľadní.
Ak rodičia manžela na základe kúpnej zmluvy predali manželovi dom počas trvania manželstva a finančné prostriedky na kúpu domu boli spoločné, dom patrí do BSM. Aj keď je na liste vlastníctva zapísaný iba manžel, podľa § 143 Občianskeho zákonníka platí, že všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, patrí do BSM, ak nejde o výnimky uvedené v zákone.
Ak po smrti poručiteľa ostane podiel na nehnuteľnosti, dedičia nadobúdajú vlastníctvo k týmto veciam smrťou poručiteľa podľa veľkosti dedičských podielov. Až právoplatným skončením dedičského konania bude vyriešená otázka, kto sa stane vlastníkom nehnuteľnosti.
tags: #dedenie #pohľadávky #z #podielového #spoluvlastníctva #podmienky