Dedenie bytu: Podmienky, poistenie a dôležité aspekty

Dedenie nehnuteľnosti, akou je byt, je komplexný proces, ktorý so sebou prináša množstvo právnych, finančných a praktických otázok. Tento článok poskytuje ucelený prehľad o dedičskom konaní, podmienkach dedenia bytu, dôležitosti poistenia a ďalších aspektoch, ktoré by mal každý dedič poznať.

Dedičské konanie: Právny rámec

Dedičstvo nehnuteľnosti prináša množstvo právnych aj praktických otázok. Ak niekto získa majetok po zosnulom, musí sa vysporiadať nielen s vlastníckymi právami, ale aj s viacerými úradnými povinnosťami. Dedičské konanie sa začína po úmrtí poručiteľa. Notár, ktorý vystupuje ako súdny komisár, preverí majetkové pomery zosnulého a určí, kto má na dedičstvo nárok. Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch skupín. V prvej skupine dedí manžel alebo manželka a deti, v ďalších sa zohľadňujú príbuzenské vzťahy. Po ukončení konania vydá notár právoplatné uznesenie, ktoré slúži ako podklad na zápis vlastníckeho práva do katastra. Dedič sám podáva návrh na vklad a priloží uznesenie.

Priebeh dedičského konania krok za krokom

1. Úmrtie a oznámenie: Dedičské konanie sa začína automaticky po úmrtí osoby. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
2. Zisťovanie majetku a dedičov: Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. zabezpečuje majetok pred znehodnotením. Zásadnou postavou pri delení majetku po smrti príbuzného býva notár, ktorého touto úlohou poverí súd. Ten preveruje majetok zosnulého a jeho prípadné dlhy a tiež zisťuje potenciálnych dedičov. To, že je niekto dedičom, sa dozvie z takzvaného upovedomenia o dedičskom práve. Býva už vo forme predvolania na konkrétne pojednávanie a doručené je do vlastných rúk. Na takomto pojednávaní sa rieši, v akej konkrétnej výške zanechal zosnulý majetok a dlhy, a ďalšie podstatné informácie. Tiež prípadne, kto sú všetci potenciálni dedičia, v zmysle čoho sa môže dedič objektívne rozhodnúť a vyjadriť, či dedičstvo prijíma. Ešte predtým však môže notár uskutočniť aj takzvané predbežné zisťovanie, kam pozve len jedného či iba niektorých potenciálnych dedičov. Štandardne sa kontaktuje osoba, ktorá je teoreticky najlepšie informovaná o osobných, rodinných a majetkových pomeroch zosnulého. Samozrejme, notár sa nemôže spoliehať len na informácie získané na takomto predbežnom prešetrení, ale musí vykonávať vlastnú lustráciu na zistenie majetku, dlhov a prípadných dedičov.
3. Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Dedičských pojednávaní môže byť pokojne aj niekoľko. Na rozhodnutie o dedičstve musia mať dedičia dostatok času, nikto ich nemôže do ničoho tlačiť. Ak nedôjde k dohode, dedičstvo sa rozdelí podľa zákona. Následne notár vydá rozhodnutie o dedičstve, v ktorom určí, ako bude majetok rozdelený. Notár je pritom povinný v rámci pojednávania informovať dedičov o tom, aké všetky úkony vykonal. Ak však majú dedičia pocit, že daný notár nepostupoval správne, môžu sa obrátiť na súd, ktorý ho na túto úlohu poveril. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení).
4. Rozhodnutie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty. Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.

Dedenie zo závetu vs. zo zákona

Čo sa týka samotného dedenia, to je možné na základe závetu alebo zo zákona. Prednosť má dedenie zo závetu. Závetom môže poručiteľ odlišne od zákonnej dedičskej postupnosti určiť osoby, ktoré sa majú stať dedičmi, a určiť aj ich dedičský podiel. Takáto posledná vôľa je však obmedzená zákonom. Poručiteľ síce môže svojvoľne prerozdeliť svoj majetok pre prípad smrti, nesmie však vynechať takzvaných neopomenuteľných dedičov. Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.

1. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2.
2. osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (napr. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.

Podmienky platnosti závetu

Závet musí spĺňať všeobecné podmienky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Musí byť urobená slobodne, určite a zrozumiteľne. Zriaďovateľ závetu musí byť na tento právny úkon spôsobilý a nesmie ho urobiť v duševnej poruche. Súčasne nesmie posledná vôľa svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu, obchádzať ho a ani sa priečiť dobrým mravom.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre matky: Dôchodkové poistenie

• poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr.

Formy závetu

Z hľadiska formy závet môže byť vlastnoručný (takzvaný holografný), to znamená, že celý text musí byť vlastnou rukou napísaný a aj podpísaný. Dá sa spísať aj inak než vlastnou rukou (takzvaný alografný), to znamená pomocou technických prostriedkov, napríklad na počítači alebo za pomoci inej osoby, ktorá ho napíše podľa toho, čo jej nadiktujete, a tento musíte vlastnoručne podpísať. Tiež môže byť spísaný notárom vo forme notárskej zápisnice. Každý závet musí byť vlastnoručne podpísaný, pričom zaručený elektronický podpis (ZEP) nie je postačujúci. Vlastnoručný podpis však nie je nutné overovať notárom ani matrikou na mestskom či obecnom úrade, avšak z dôvodu istoty to odporúčame urobiť. V prípade závetu, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Odmietnutie dedičstva

Dedič určený v závete, ako aj dedič určený na základe zákona môže dedičstvo odmietnuť. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

Môže mať ale spätné právne účinky. Dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. Nie je podstatné, či dedič odmietajúci dedičstvo mal v čase odmietnutia dedičstva správnu predstavu o veľkosti a stave majetku alebo o výške dlhov. Dedičstvo môžete odmietnuť len ako celok. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o dedení upovedomený.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

Náklady dedičského konania

Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.

Poistenie bytu po dedení: Dôležitá ochrana majetku

Nadobudnutie nehnuteľnosti predstavuje len začiatok. Byt, dom alebo iné nehnuteľnosti predstavujú významný majetok. Po zdedení nehnuteľnosti čaká nového majiteľa nehnuteľnosti niekoľko administratívnych úkonom. Okrem iného by mal zistiť, čo bola nehnuteľnosť poistená a ak nie, mal by zvážiť zriadenie adekvátneho poistenia za účelom zabezpečenia nehnuteľnosti a jej príslušenstva. Dedič nehnuteľnosti musí v prvom rade zistiť, v ktorej poisťovni je nehnuteľnosť poistená. V druhom kroku treba poisťovňu informovať o zmene vlastníka poistenej veci, a to na základe ukončeného dedičského konania. Na vlastníka zdedenej nehnuteľnosti sa vťahujú rovnaké práva a povinnosti ako na vlastníka nehnuteľnosti nadobudnutej iným legitímnym spôsobom (kúpa, výstavba).

Zmena poistníka a povinnosti voči poisťovni

V prípade zdedenej nehnuteľnosti dochádza k zmene poistníka, čiže majiteľa zdedenej nehnuteľnosti, ktorý bol uvedený v pôvodnej poistnej zmluve. Ak ste si mysleli, že keď po ukončení dedičského konania budete len pokračovať s úhradami poistného dohodnutého v pôvodnej zmluve a poisťovňa vám vyplatí pri škodovej udalosti poistné plnenie, mýlite sa. Aj keď mohlo ísť napríklad o vášho zosnulého rodiča, zmenu majiteľa nehnuteľnosti treba nahlasovať aj do poisťovne. Ak zomrie poistník, vstupuje do jeho práv a povinností dedič poistených vecí na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Je namieste kontaktovať poisťovňu aj v prípade dedenia. Samozrejme, v prípade, ak je predmetná nehnuteľnosť poistená.

Podpoistenie a riziká

Podľa skúseností poistné zmluvy staršieho dáta, vzťahujúce sa na starší majetok, majú zvyčajne nízku poistnú sumu. To znamená, že majetok bol podpoistený, s čím súvisia reálne riziká.

Typy poistenia pri zdedenej nehnuteľnosti

Ak sa rozhodnete zdedenú nehnuteľnosť prenajímať, okrem poistenia nehnuteľnosti a poistenia domácnosti (to odporúčame, ak je nehnuteľnosť aspoň čiastočne zariadená), odporúčame mať uzavreté aj poistenie zodpovednosti za škody vyplývajúce z vlastníctva nehnuteľnosti. Z tohto poistenia sa kryjú nároky tretích strán (nájomcov, susedov a pod.) na zdraví a majetku. Ak nájomca v prenajatých priestoroch aj podniká, mal by mať uzavreté poistenie prevádzkovej zodpovednosti za škodu s pripoistením škôd na prenajatých nehnuteľnostiach.

Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch

V prípade predaja zdedenej nehnuteľnosti poistenie nehnuteľnosti a poistenie domácnosti zaniká. Nový majiteľ nehnuteľnosti si uzatvorí svoje poistenie.

Poistenie a hypotéka

Netreba zabúdať ani na poistenie bytu či domu. Predaj, kúpa, ale aj dedenie nehnuteľnosti sú spojené s množstvom povinností. Kontaktovať poisťovňu je namieste aj v prípade dedenia. Samozrejme, v prípade, ak je predmetná nehnuteľnosť poistená. Takéto poistenie sa často dojednáva spolu s hypotékou a môže kryť smrť, invaliditu alebo pracovnú neschopnosť. Praktická rada: Ak riešite zdedenú nehnuteľnosť, vždy sa informujte, či k úveru patrilo aj životné alebo úverové poistenie.

Zánik poistnej zmluvy pri predaji

Poistná zmluva pri predaji nehnuteľnosti automaticky zaniká. Ak predávate poistenú nehnuteľnosť, byt alebo dom, aj napriek tomu informujte o predaji vašu poisťovňu. Tá totiž na úplné zrušenie poistnej zmluvy potrebuje listiny potvrdzujúce zmenu vlastníka. Aby poisťovňa poistnú zmluvu zrušila, je dôležité, aby dostala podnet od klienta.

Čo robiť so zdedenou nehnuteľnosťou?

Dedenie nehnuteľnosti, akou je dom alebo byt, znamená koniec života a začiatok rozhodovania sa, čo s nehnuteľnosťou robiť. S dedičstvom môžu byť spojedné žiaľ aj finančné problémy, ako je hypotéka či vzťahové záležitosti. Naopak, dedenie nehnuteľností môže byť aj finančným prínosom, ale zvládnutie transakcie čo najlepšie si vyžaduje určité poznatky. Ak máte otázky týkajúce sa špecifickej situácie ohladne dedenia, je rozumné vyhľadať pomoc od finančného či právneho poradcu.

Keď nehnuteľnosť zdedíte vy a vaša rodina, existujú tri hlavné možnosti. Dedič alebo dedičia sa v podstate môžu rozhodnúť, či ho obývajú, predajú alebo prenajmú.

• Obývanie domu znamená, že zostane v rodine, čo môže byť príťažlivé, ak sú s majetkom spojené spomienky. Ak neexistuje hypotéka, môže to byť aj ekonomická možnosť.
• Predaj domu poskytuje okamžitú hotovosť, za predpokladu, že má vyššiu hodnotu ako hypotéka po nevyhnutných opravách. Môže to byť relatívne rýchly a jednoduchý spôsob, ako čo najlepšie využiť dedičstvo domova bez toho, aby ste museli pridávať akékoľvek budúce riziká.
• Prenájom nehnuteľnosti môže poskytnúť pasívny príjem. Stať sa prenajímateľom však zahŕňa náklady a dohadovanie sa s nájomníkmi. Môže si to tak vyžadovať veľa času a starostí.

Riešenie finančných problémov spojených so zdedenou nehnuteľnosťou

Ak má nehnuteľnosť hypotéku, je potrebné zvážiť potrebu platiť mesačné splátky. Väčšinu hypoték môžu jednoducho prevziať dedičia. Problém nastáva, ak hypotekárny zostatok je vyšší ako hodnota domu alebo bytu. V takom prípade môžu noví vlastníci nehnuteľnosť čo najskôr predať za cenu nižšiu, ako je zostatok úveru a vyrovnať dlh.

Ak je dom alebo byt splatený a nemá hypotéku, stále môžu existovať značné finančné problémy. Napr. ak nehnuteľnosť potrebuje nákladné opravy predtým, ako bude možné ju predať alebo ju obývať. Je potrebné zohľadniť aj priebežné náklady na dane z nehnuteľností, energie, poistenie bývania a náklady na celkovú údržbu.

Daňové aspekty dedenia a predaja nehnuteľnosti

Dedenie nehnuteľnosti môže byť finančne prospešné a mnohokrát je to aj cesta, ako zachovať miesto cenných spomienok v rodine. Pri rozhodovaní o tom, čo robiť, však treba mať na pamäti množstvo daňových, finančných a emocionálnych faktorov. Veľa bude závisieť od veľkosti hypotéky, hodnoty nehnuteľnosti a nákladov na údržbu.

Daň z dedičstva bola k 01.01.2004 zrušená. Ak sa rozhodnete predať zdedenú nehnuteľnosť, ktorá bola nadobudnutá aspoň pred 5 rokmi, tento príjem z predaja nehnuteľnosti je od dane oslobodený. Pozor však na to, či ste nadobudli nehnuteľnosť dedením v priamom rade (napr. rodičia, starí rodičia, deti, vnuci) alebo v nepriamom rade (napr. sestra, brat, teta, ujo). Ak by ste ako dedič nadobudli nehnuteľnosť dedením v nepriamom rade, lehota 5 rokov sa vám začína počítať odo dňa nadobudnutia dedičstva.

Príklad 1: Zdedíte byt po rodičoch, ktorí ho vlastnili 6 rokov a vy ho následne hneď predáte. Znamená to, že vám nevznikla povinnosť platiť daň z príjmu z predaja tohto bytu.

Príklad 2: V roku 2019 zdedíte pozemok po bratovi, ktorý ho nadobudol v roku 2010 a rozhodnete sa ho predať v roku 2020, v takomto prípade príjem z predaja pozemku nie je od dane oslobodený.

Riešenie emocionálnych a vzťahových problémov

Pri dedení domova, kde rodina bývala dlhší čas, môžu nastať emocionálne a vzťahové problémy. Ak by každý z viacerých dedičov odkázal časť vlastníctva, môže to vyriešiť problémy a každý s dedičov by v ideálnom prípade dostal rovnaký diel majetku. Ak chce jedna osoba ostať bývať v nehnuteľnosti, môže odkúpiť vlastnícke podiely ostatných dedičov. Ak sa však nehnuteľnosť predá, môže byť relatívne jednoduché rozdeliť výnosy medzi viacerých dedičov. Za účelom prenájmu sa dediči môžu dohodnúť na rozdelení príjmu po výdavkoch. Dediči často zapájajú tretiu stranu, ako je právnik. Uľahčí to tak diskusiu a celkovo ťažkú situáciu a zabezpečí sa tak dohoda, ktorej bude každý z dedičov rozumieť, aby sa predišlo budúcim nedorozumeniam.

Životné poistenie a dedičstvo

Pri životnom poistení je možné určiť v zmluve oprávnenú osobu. S pojmom oprávnená osoba sa najčastejšie stretávame pri rôznych druhoch poistenia (životné, úrazové poistenie). Zjednodušene možno povedať, že ide o osobu, ktorej vzniká nárok na poistné plnenie v prípade, ak poistenec už nežije. Oprávnenou osobou môže byť fyzická aj právnická osoba. Väčšina ľudí si ako oprávnenú osobu volí niekoho z rodinných príslušníkov, no nie je to podmienkou. Oprávnenou osobou môže byť hocikto, pre koho sa poistenec rozhodne. Teda aj osoba, ktorá inak nemá zákonný nárok na dedičstvo po poistencovi. V rámci jedného životného poistenia je možné v niektorých poisťovniach určiť aj viaceré oprávnené osoby a dokonca aj percentuálny podiel prináležiaci každej z nich. Oprávnenú osobu uvedenú v životnej poistke je možné kedykoľvek zmeniť. Zmeniť oprávnenú osobu môžete na základe písomného oznámenia poisťovni. Oprávnená osoba, ktorú poistenec uvediete v zmluve o životnom poistení, má nárok na vyplatenie plnenia po úmrtí poistenca. Vďaka určeniu oprávnenej osoby nie je životná poistka súčasťou dedičstva. A práve to je najväčšou výhodou. Keďže poistné plnenie zo životnej poistky v tomto prípade nie je súčasťou dedičského konania, na financie, ktoré boli oprávnenej osobe vyplatené z poistky sa v dedičskom konaní neprihliada. Úmrtie poistenca nahlasuje oprávnená osoba poisťovni ako poistnú udalosť. Najmä v prípade nejasného dôvodu úmrtia, či úmrtia následkom trestného činu, môže poisťovňa požadovať aj rôzne ďalšie dokumenty a doklady. Dôvodom je možnosť dôkladného posúdenia príčiny smrti. Vyplatenie plnenia zo životného poistenia oprávnenej osobe trvá zvyčajne menej ako 15 dní. Pokiaľ v čase smrti poistenca nie je v životnom poistení určená oprávnená osoba, právo na plnenie zo životnej poistky nadobúdajú osoby určené ustanovením § 817 ods. Po smrti majiteľa životnej poistky poisťovňa komunikuje s osobou, ktorá nahlásila poistnú udalosť. Životné poistenie s plnením pre prípad smrti je výborný spôsob, ako zabezpečiť svojich blízkych. Aby poistenie naozaj splnilo svoj účel, nezabudnite myslieť aj na to, kto bude mať po vašej smrti nárok na poistné plnenie. Ak napríklad túžite zabezpečiť svoju partnerku, ale nie ste manželia, nárok na plnenie z poistného bude mať len vtedy, ak ju určíte priamo v zmluve ako oprávnenú osobu.

Poistné plnenie a dedičské konanie

Ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže určenie osoby zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom poisteného. Ak vznikne právo na plnenie niekoľkým osobám a ak nie sú podiely určené, má každý z nich právo na rovnaký diel. Preto poistné plnenie kde poistnou udalosťou je smrť poisteného nie je predmetom dedičského konania.

tags: #poistenie #bytu #dedenie #podmienky